Kardinál Richelieu
Kardinál Richelieu, celým menom Armand Jean du Plessis de Richelieu, uzrel svetlo sveta 9. septembra 1585 v Paríži. Ako deväťročný nastúpil mladý Richelieu do parížskej školy College de Navarre, aby tu študoval filozofiu. Potom chcel pokračovať vo vojenskej kariére, tak ako jeho otec. Bola tu však malá komplikácia: potomkovia rodiny Richelieuovcov mali od kráľa dedičné právo zastávať úrad luçonského biskupa. Hoci mu táto situácia skrížila plány, prijal mládenec urýchlené svätenie a v roku 1606, vo veku 21 rokov, ho kráľ Henrich IV. vymenoval za biskupa. V roku 1614 Richelieu odcestoval do Paríža na zasadanie Generálnych stavov. Zasadanie zvolal mladý kráľ Ľudovít XIII., ktorý síce v tom roku dosiahol plnoletosť a mohol sa ujať svojho úradu, avšak - ako Richelieu rýchlo zistil - aj naďalej ostával bezvýznamnou figúrkou. Faktickú moc mala v rukách jeho matka Mária Medicejská. Očakávaná príležitosť pre Richelieua prišla v roku 1616, keď ho kráľovná -matka Mária Medicejská vymenovala za štátneho sekretára pre zahraničné záležitosti. Keďže Richelieu prišiel o svojich patrónov a stratil svoj úrad, musel sa aj on odobrať od dvora. V roku 1622 sa stal tridsaťsedemročný Richelieu kardinálom a dva roky na to zasadol v kráľovskej rade ministrov. Kardinál Richelieu sa stal cieľom viacerých sprisahaní, ktoré ho mali zbaviť moci a ktorých nitky viedli až do najvyšších aristokratických kruhov vtedajšieho Francúzska, ba až na samotný dvor, ale vďaka jeho schopnostiam a podpore Ľudovíta XIII. sa skončili všetky pokusy neúspechom. Jeden z najvýznamnejších pokusov odstrániť Richelieua sa odohral v novembri 1630. Stála za ním nepolepšiteľná kráľovná matka Mária Medicejská, ktorá nadobudla presvedčenie, že Richelieu ju obral o všetok vplyv. A tak v roku 1635 mohol konečne vyhlásiť vojnu Španielsku. Spočiatku sa úspechy dostavovali ťažko a navyše štátna pokladnica už bola vyschnutá, no kardinál chcel naďalej pokračovať vo vojne za každú cenu. Začal si teda vymýšľať absurdné dane.
Napríklad zdanil rybárske a obchodné lode. Vždy keď ich majitelia chceli vyplávať na more, museli zaplatiť poplatok. Na sklonku života sa Richelieu nepohodol s viacerými ľuďmi, ktorých pôvodne považoval za spojencov. Vrcholne ho sklamalo, že ho pápež nevymenoval za pápežského legáta vo Francúzsku. Tento spor sa urovnal až rok pred štátnikovou smrťou, keď pápež vymenoval za kardinála Richelieuovho chránenca a najvýznamnejšieho politického spojenca Julesa Mazarina. Bol to mimoriadne inteligentný a vzdelaný človek s hlbokým záujmom o literatúru, filozofiu, teológiu a vedu. Bol významným mecenášom umenia. V 1635 založil Francúzsku akadémiu, významnú literárnu inštitúciu, ktorá pretrváva dodnes. Po roku 1640 sa začal Richelieuov zdravotný stav povážlivo zhoršovať. Okrem iných neduhov trpel na očnú chorobu sprevádzanú úpornými bolesťami hlavy. Keď cítil, že jeho čas je už spočítaný, vymenoval za svojho nástupcu kardinála Mazarina. Hoci Mazarin bol pôvodne predstaviteľ Svätej stolice, vystúpil z pápežských služieb a vstúpil do služieb francúzskeho kráľa. Kardinál Richelieu zomrel 4. decembra 1642 v Paríži. Pri správe o jeho smrti nik nezaplakal, naopak, po krajine sa rozhoreli vatry radosti. Meno nenávideného premiéra sa ľuďom spájalo iba s biedou a so strachom. Národ si neuvedomoval, že vďaka nemu sa Francúzsko stalo veľkou mocnosťou. Nenávidený i obdivovaný štátnik je pochovaný v kaplnke v areáli univerzity Sorbonne, ktorej bol istý čas najvyšším predstaviteľom.