FAŠIANGY

FAŠIANGY- symbol veselosti, zábavy, hodovania a pitia. Také boli fašiangy v minulosti a také sú v redukovanej podobe takmer vo všetkých regiónoch Slovenska i dnes. Fašiangové obdobie sa vlastne začína už v čase od Troch Kráľov a trvá do popolcovej stredy. Je v podstate obdobím prechodu od zimy k jari. Po ňom nasleduje čas štyridsaťdňového pôstu.
Na Slovenskom vidieku v minulosti k fašiangom patrili neodmysliteľné zakáľačky, maškary a muzika. Mnohé dediny a osady si tieto obyčaje zachovávajú dodnes.
Mládenci – fašiangovníci poobliekaní do masiek sa v poslednú fašiangovú nedeľu vydávali na obchôdzku z domu do domu. Za odmenu dostávali slaninu, klobásu, vajíčka, koláče a samozrejme aj vypiť. K typickému pečivu „na ponúkanie“ patrili smažené šišky – pampúšiky a fánky. Vyvrcholenie fašiangových sviatkov bolo vo fašiangový utorok – posledná muzika spojená s pochovávaním basy.
V mestách sa zase v čase fašiangov okrem tanečných zábav a plesov konali rôzne sprievody remeselníckych cechov, súťažné hry, prijímanie učňov za tovarišov a pod. Fašiangy boli a hádam ešte i sú nielen tou zvláštnou časťou roka, keď – ako hovorí tradícia – „by malo byť všetko naopak “, ale je to i čas stretávania sa , spoločenských posedení a akéhosi „vzývania“, aby rok, ktorý sa len nedávno začal, bol štedrý a bohatý ako fašiangový čas.

Tieto slávnosti mali pôvod z Egypta, odkiaľ sa tieto slávnosti preniesli do Téb v Grécku, kde sa veľmi rýchlo rozšírili po celej zemi. Počas krátkej doby prekročili Jadranské more a prišli do Ríma a odtiaľ postupne do takmer všetkých kútov Európy. Fašiangy boli a sú akýmsi spojivom medzi vážnym časom Vianoc a vážnym obdobím predveľkonočným a má svoje práva a svoju veselosť.