Slovenská dramatická tvorba po roku 1945.

Vypracovala: Mgr. Viera Hlavinová

Situácia v oblasti divadelnej tvorby sa po 2. svetovej vojne na Slovensku zmenila najmä v tom, že sa podstatne rozšírila sieť stálych divadelných scén /Trnava, Žilina, Banská Bystrica, Zvolen, Martin, Prešov/. V Bratislave vznikla vysoká škola muzických umení, ktorá sa podieľala na výchove ďalších generácií hercov, dramaturgov a režisérov.

Povojnoví dramatici nadväzovali na predvojnovú drámu, najmä na tvorbu Júliusa Barča - Ivana. Sústredili sa na existenciálne vyhrotené situácie. Staršia generácia dramatikov využívala tradičné postupy realistickej drámy, kým mladšia generácia začala experimentovať.

Ústrednou témou sa stala téma vojny. Peter Karvaš sa v hre Polnočná omša venuje tematike Slovenského národného povstania a v tragédii Antigona a tí druhí zobrazil drámu ľudí v koncentračnom tábore. Do popredia sa neskôr dostali komédie a veselohry s dedinskou tematikou, napríklad ľudová veselohra Ivana Bukovčana Surovô drevo, v ktorej využil rázovitý goralský a zemplínsky folklór.

Po roku 1948 vznikajú prvé socialisticko – realistické hry zobrazujúce nové formovanie spoločnosti a medziľudských vzťahov /socializmus/. Hry boli bezkonfliktové, upadali do schématizmu /bola prijatá jediná tvorivá metóda socialistický realizmus/. Kolektivizáciu dediny zobrazil Štefan Králik v hre Buky podpolianske. Niektorí autori sa vracali k téme organizovania robotníkov - Štefan Králik v hre Svätá Barbora.

Začiatkom 60. rokov vzniklo veľa hier, čo súviselo aj s uvoľnenou spoločenskou a politickou klímou v období kritiky kultu osobnosti. Vznikajú nové hry nielen obsahom, ale aj formou. Nad diskrimináciou v totalite sa zamýšľa Peter Karvaš v dráme Absolútny zákaz. Ďalšou zaujímavou témou je problematika stroskotávania ideálov v hre Ivana Bukovčana Pštrosí večierok. V dráme Kým kohút nezaspieva sa Ivan Bukovčan vrátil k téme vojny.

Začiatkom 70. rokov nastáva obdobie tzv. konsolidácie, preto sa mnohí autori odmlčali – Peter Karvaš /zákaz publikovať/, Milan Lasica – Július Satinský /zákaz verejne vystupovať/. Socialisticky orientovaná kritika presadzovala tzv. zakotvenie v realite. I napriek tomu začali viacerí autori experimentovať. Išlo napríklad o autorov divadla malých foriem /Stanislav Štepka, Lasica – Satinský/, ale aj Ivan Bukovčan vo svojej dráme Sneh nad limbou, s témou SNP, odhaľuje charaktery ľudí a ich morálne hodnoty za tragických okolností. O tradičný žáner tragédie sa v tomto období pokúsil Štefan Králik v hre Margaret zo zámku. Konflikt hry vyzdvihuje úsilie o čisté more /ekológia/, ale zároveň aj o čisté medziľudské vzťahy. Ján Solovič v hre Občianska trilógia /Meridián, Strieborný jaguár, Zlatý dážď/ zacielil pozornosť na ľudskú ľahostajnosť a spoločenskú nezodpovednosť.

80. roky predstavujú nástup satiry a vznik autorských divadiel – STOKA, RND, ktoré sa orientujú na otázky etiky súčasného človeka a spoločnosti. Úspech malo Radošínske naivné divadlo pod vedením Stanislava Štepku a jeho hry ako napríklad Človečina, Jánošík a i.

V tomto období sa zrodil moderný slovenský kabaret vďaka humoristickej dvojice Lasica – Satinský. Úspešní boli predstaveniami Nikto nie je za dverami.

Moderné trendy súčasnosti reprezentujú bratislavské divadlá STOKA, Astorka, Štúdio S a iné. Rozšírené sú najmä muzikálové projekty, či už pôvodné alebo prevzaté, kde originálne režijné prístupy preukázal režisér Jozef Bednárik.

Kontrolné úlohy :

1. Vysvetlite zmeny situácie v dramatickej tvorbe po roku 1945.

2. Charakterizujte povojnovú drámu /predstavitelia – diela/.

3. Definujte pojem socialisticko – realistické hry.

4. Vymenujte najznámejších dramatikov a ich hry v 60. rokoch.

5. Načrtnite obdobie tzv. konsolidácie.

6. Porovnajte 80. roky a súčasné moderné trendy v dramatickej tvorbe.

Použitá literatúra:

1. Mihálik, I. – Vitézová, E.: Literárne listy pre 4. ročník gymnázií a stredných škôl.
Košice: ARS LITERA, 2004; s. 99 – 101.

2. Obert, V. a kol.: Literárny sprievodca /nielen pre maturantov/.
Košice: ARS LITERA, 2003; s. 114 – 126.
ISBN 80 – 88894 – 18 – 2.