Vypracovala: Mgr. Viera Hlavinová
V starovekej literatúre, 3000 rokov pred n. l. – 5. stor. n. l., vznikajú prvé literárne diela v písanej forme, vychádzajúce z ústne podávaných mýtov o stvorení sveta, človeka, o historických okamihoch jednotlivých kmeňov.
Najstaršie písomné pamiatky boli vytvorené orientálnymi kultúrami. Za najstaršie dielo svetovej literatúry je považované dielo sumerskej literatúry Epos o Gilgamešovi. Zrejme najrozsiahlejší epos svetovej literatúry je Mahábhárata, ktorý zaraďujeme do indickej literatúry. Najväčším prínosom pre svetovú kultúru sa stala Biblia, patriaca do hebrejského písomníctva.
ANTIKA, súhrnný názov pre grécky a rímsky starovek, predstavuje obdobie od roku 700 pred n. l. do konca 5. stor. n. l. Zahŕňa starovekú grécku a rímsku literatúru.
Antická grécka literatúra zdokonalila predovšetkým tragédiu a epos. Najstarším dielom gréckej literatúry sú Homérove hrdinské eposy Ilias a Odysea.
Okrem eposu staroveká literatúra poznala bájku, ktorú na majstrovskú úroveň vypracoval Ezop v diele Bájky. Ich cieľom je didaktické ponaučenie.
Lyrickej poézii, predovšetkým ľúbostnej, sa venovala poetka Sapfó. Jej rukopisy v 11. storočí pobúrili byzantských spisovateľov, preto ich spálili. Zachovala sa jediná báseň Modlitba k Afrodite.
Staroveké divadlo zdokonalil Sofokles, zvýšil počet hercov na troch a písal tragédiu so stupňujúcim sa dejom a krízou, ktorá sa nedá inak vyriešiť len radom smrtí – tragédia Antigona.
Antickú rímsku literatúru preslávila predovšetkým lyrická poézia a rétorika.
Predstaviteľom rímskej komédie bol Plautus, ktorý vo svojich hrách využíva humor v dialógoch, vtip, fraškovitosť a hudobný sprievod. Najznámejšia hra je Komédia o hrnci.
Horácius si vybral žáner ódu /oslavná báseň /. Svoje básne vydal pod názvom Ódy.
Ovídius, pravdepodobne najnadanejší autor antickej literatúry, napísal básnickú zbierku Umenie milovať, v ktorej radí ženám i mužom, ako si získať a uchovať lásku. Známe sú jeho Metamorfózy (Premeny). Ide o súbor spracovaných bájí s témou premeny, napr. Daidalos a Ikaros a pod.
Vergílius je autorom rímskeho eposu Aeneas, pri ktorom sa inšpiroval Homérovými eposmi. Na spôsob Odysea desať rokov putuje grécky bojovník z Tróje Aeneas (éneas), syn kráľa a bohyne Afrodity, aby si nakoniec podľa veštby vzal za ženu dcéru kráľa Latina a založil mesto (budúci Rím) a latinský národ. Autor sa preslávil aj lyrickou poéziou, v ktorej chváli mravné zásady a spôsob života roľníkov – Georgica a pastierov – Bucolica.
Rimania prevzali od Grékov aj rečníctvo. Za najlepšieho rečníka sa považuje Cicero.
Homér je staroveký grécky básnik, ktorému sa pripisuje autorstvo eposov Ilias a Odysea.
Hlavnou témou eposu Ilias je vojna Grékov proti Tróje.
Agamemnon je veliteľom gréckych vojsk bojujúcim proti Tróji už desať rokov. Neprizná právo Achilla na podiel na koristi – krásnu zajatkyňu, a preto Achilles odmietne ďalej bojovať. Trója vyhráva, ale Patroklos v Achillovej zbroji zastaví postup trójskeho vojska. Hektor, syn kráľa Tróje, ho v boji zabije. Achilles chce pomstiť svojho priateľa Patrokla, zabije Hektora a potupí jeho mŕtvolu tým, že ju vláči okolo tábora. Musí prísť sám kráľ Tróje s darmi a prosiť, aby svojho syna mohol pochovať. Achilles zomrie rukou Parida (Paris zavinil trójsku vojnu, keď uniesol zo Sparty krásnu Helenu). Boh Apolón vedie šíp Parida tak, aby zasiahol jediné zraniteľné miesto na tele Achillu – pätu. Gréci dobyjú Tróju pomocou ľsti – zostrojením dreveného koňa, do ktorého sa ukryjú vojaci.
Hlavná postava Grék Achilles je syn bohyne (morskej víly), ktorá ho vykúpala v rieke Styx tak, že ho držala za pätu, a preto bol zraniteľný jedine na tomto mieste. Ako syn bohyne a smrteľníka bol vychovávaný na zápasy, poľovačky, získaval mravné zásady a mal záľubu v pekných veciach. Mal bojovú povahu, prudko reagoval na vzniknutú situáciu, vedel sa veľmi hnevať. Používal silu. Veril bohom, prijal ich rozhodnutia a tým aj osud. Autor prostredníctvom tejto postavy zdôrazňuje úlohu osudovosti.
Po skončení vojny sa do rodného Grécka vracia Odyseus. V epose Odysea autor rozpráva o jeho dlhom putovaní.
Odysseov syn Telemachos sa vydá na odporúčanie bohyne Atény hľadať svojho otca, ktorý sa ani po 10 rokoch od skončenia trójskej vojny nevrátil domov. Jeho žena Penelope ho verne čakala, ale na jej dvore sa už schádzali nápadníci, bola by sa musela vydať.
Odysseus sa celých 10 rokov plaví po mori. Pohneval si boha Poseidona, lebo oklamal a oslepil jeho jednookého syna Polyféma, obra z rodu Kyklopov, aby sa spolu s druhmi dostal zo zajatia. Vetry ho zahnali až k ostrovu čarodejnice Kirké, ktorá premenila jeho druhov na istý čas na prasce. Žil s ňou dva roky. Zaľúbila sa do neho i krásna nymfa Kalypso, zotrval s ňou sedem rokov. Sirénam a ich čarovnému spevu sa vyhol tak, že druhom zapchal uši a seba dal priviazať o loď. Kto začul ich hlas, musel ho nasledovať. Premohol všetky čary a zostúpil do podsvetia. Duše mŕtvych mu napovedali, ako sa vyhnúť nepriazni bohov a vrátiť sa na rodný ostrov. Vládca bájnych moreplavcov Fajakov mu pomôže vrátiť sa na ostrov Itaka, kam prišiel aj jeho syn. Desať rokov trvala trójska vojna a desať rokov sa plavil po mori. Spolu so synom, ktorý sa práve navrátil, odoženú nápadníkov a verná Penelope môže žiť so svojím manželom.
Hlavná postava Odysseus sa vyznačuje silnou vôľou, vytrvalosťou, ľstivosťou a premyslenosťou, akou ide za svojím cieľom. Pokiaľ môže, robí všetko pre záchranu svojich druhov - je teda aj ľudský. Neustupoval pred nebezpečenstvom, prejavil odvahu v každej situácii, čím vlastne dokázal svoju udatnosť. Je aj umiernený – radšej používa dôvtip ako silu a smelosť. Najväčšou hodnotou jeho života je láska k životu (chráni ho) i úcta k ľudskému umu. Bojuje s osudom i proti bohom. Podľa neho bohovia i ľudia zodpovedajú za vykonané činy.
Homérov epos je typický pre starovekú literatúru, ľudia vystupujú po boku bohov alebo titanov, ktorí jedného rodiča mali boha alebo bohyňu (Achilles). Opisy prostredia, zbroje, prírodných podmienok, opevnení miest sú autentické, podľa nich objavil Dr. Schliemann Tróju, o ktorej si vedci dlho mysleli, že existovala len vo fantázii slepého básnika.
V eposoch sú vykreslené ľudské vzťahy a city /radosť, hnev/. Pre starovekú literatúru je typické, že človek, príroda a bohovia tvoria jednotu. Bohovia majú ľudské vlastnosti: ľúbia /Poseidon/, nenávidia a zúčastňujú sa na krvavých bojoch /Apolón, Aténa/. Človek je bezmocný voči ich rozhodnutiu /napr. Odyseus blúdil 10 rokov/.
Kontrolné úlohy:
1. Definujte kultúry staroveku. Vymenujte najznámejších predstaviteľov a diela starovekých literatúr.
2. Vysvetlite príčinu vojny proti Tróji. Ako dobyli Gréci Tróju?
3. Objasnite dôvod 10 ročného putovania Odysea po skončení trójskej vojny.
4. Charakterizujte hrdinov eposov Ilias a Odysea. V čom sú odlišní?