Predmet : Psychológia práce

Problematika pracovného výkonu stojí v centre pozornosti psychológie práce prakticky od jej vzniku.
Pracovný výkon sa definuje často ako práca vykonávaná za jednotku času (zohľadňuje sa fyzikálne hľadisko).
V psychológii berieme do úvahy aj vnútorné činitele, výkon sa definuje ako funkcia schopností a motivácie. Tiež sa výkon chápe ako suma všetkých aktivít, ktoré smerujú k splneniu pracovnej úlohy.

Pri posudzovaní pracovného výkonu si treba položiť otázky:

• Čo človek robí?
• Ako a prečo to tak robí?
• Za akých podmienok to robí?

Pracovný výkon je podmienený objektívnymi (technické a organizačné zabezpečenie) a subjektívnymi predpokladmi (vzdelanie, prax, konštitúcia, schopnosti, výkonová pohotovosť, inteligencia, pozornosť a pod.).
Pojem výkonová pohotovosť predstavuje relatívne menlivé predpoklady pracovného výkonu.
Tieto predpoklady môžu mať fyziologický alebo psychologický základ (únava, vyčerpanosť, psychický stav).
Fyziologická výkonová pohotovosť závisí od periodicity biologických ale aj psychologických rytmov.
Množstvo chýb pri práci súvisí s fyziologickou výkonovou pohotovosťou v priebehu 24 hodín.
Zostrojuje sa krivka priebehu fyziologickej výkonovej pohotovosti, ktorá môže slúžiť na vypracovanie primeraného režimu práce a odpočinku. Všeobecne sa udáva, že najvyššia pohotovosť je medzi 7. a 10. hodinou a medzi 18. a 21. hodinou.
Výskumy v oblasti biorytmov ukazujú, že každý jedinec má svoj individuálny rytmus, tzv. biologické hodiny.
Tiež sa predpokladá, že existujú dva základné typy ľudí vzhľadom na optimum svojej pracovnej výkonnosti - ranný a večerný typ.
Determinanty pracovného výkonu sú činitele, ktoré priamo alebo nepriamo pôsobia na pracovný výkon. Ide o činitele subjektívne, technické, sociálne-ekonomické a činitele, ktoré vyplývajú z časového priebehu pracovnej činnosti.

Medzi najdôležitejšie determinanty pracovného výkonu patria (taxatívne vymenovanie je nezávislé na poradí, jednotlivé faktory spolu súvisia a navzájom sa ovplyvňujú):

-odmena za prácu, resp. jej ohodnotenie,
-objektivita hodnotenia pracovných výsledkov a z toho vyplývajúce zaradenie, odmena, postup,
-sebarealizácia, vzťah k práci, spoločenský status profesie,
-predchádzajúca úspešnosť a predpokladaný ďalší vývoj,
-namáhavosť práce a predpoklady k jej vykonávaniu,
-pracovné prostredie (materiálno-technické),
-organizácia práce, štýl riadenia, sociálna klíma,
-spôsob odpočinku, regenerácia síl, celkové mimopracovné zázemie.

Subjektívne činitele rozhodujú tiež o kvalite i kvantite výkonu.

Patrí medzi ne telesná zdatnosť, zdravotný stav, odborná kapacita, vzdelanie, prax, špeciálne vedomosti a zručnosti a pod. Pri niektorých profesiách je to intelektová kapacita, úroveň rozumových schopností, výkonová kapacita, pracovné tempo, neuropsychické vlastnosti, odolnosť voči záťaži, procesy zvládania (copingu), vlastnosti pozornosti (rozsah, prenášanie, rozdeľovanie, stálosť, koncentrácia).

Okrem toho sú to osobnostné vlastnosti pracovníka, jeho schopnosť vstupovať do sociálnych vzťahov.
Na tieto charakteristiky je zamerané psychologické vyšetrenie pri posudzovaní psychickej pracovnej spôsobilosti.

Záťaž :

Záťaž je subjektívny stav napätia a nesúladu medzi vnútornou situáciou človeka a vonkajšími požiadavkami práce.
V práci sa vyskytujú najrôznejšie záťažové momenty.
Niektoré sú prospešné, no niektoré sú zbytočné alebo dokonca škodlivé, znamenajú neefektívnu spotrebu síl či času. Výskyt záťažových momentov závisí na druhu vykonávanej práce.

Medzi často sa vyskytujúce zdroje patria:

• nadmerné predlžovanie pracovnej doby,
• nadmerné množstvo práce, nedostatok času, neúmerné pracovné tempo,
• rozhodovanie pri nedostatku času alebo informácií, časové stresy (krátkodobé termíny úloh),
• nadmerné zmeny (premenlivosť v požiadavkách práce, delená práca, súvisí s prerušovaním a nedokončením práce, kúskovaním času, rozptyľovanie,
• súčasné vykonávanie viacerých činností,
• preťažovanie jednotlivých orgánov a zmyslov, súvisí s nasýtením a monotóniou,
• dlhotrvajúce nútené jednostranné držanie tela, nedostatok pohybu, nezaraďovanie prestávok,
• nevhodné pracovné prostredie (nekvalitný vzduch, zlé osvetlenie, hluk, chlad, teplo),
• nejasnosti v organizačnej štruktúre,
• zlá organizácia práce,
• prílišná zodpovednosť, neúmerné množstvo povinností,
• nevyváženosť medzi zodpovednosťou a právomocami,
• sociálne konflikty (najhoršie sú na tom stredné články - problematické vzťahy k podriadeným i nadriadeným),
• činnosť, pre ktorú nemá jedinec predpoklady,
• neúmerne vysoká motivácia, veľké obavy pred neúspechom,
• negatívny vzťah k práci (alebo k častiam pracovného procesu),
• nedostatok citového uspokojenia z práce, nedostatočná sebarealizácia, nedostatočná priebežná zmysluplnosť vlastného konania,
• nekvalitný spánok, nedostatok spánku, nepravidelný spánok,
• problémy s cestovaním do zamestnania (niekomu robí problém ísť ráno vlakom do zamestnania alebo tlačiť sa v električke, čo má potom vplyv na jeho prácu),
• nedostatočný odpočinok, zlá životospráva,
• prerušovanie a nedokončovanie práce.
• nedostatočná príprava,
• plánovanie bez faktickej realizácie, negatívne pôsobí nereálne plánovanie, t.j. kladenie si takých cieľov, ktoré nie je možné splniť - to vedie k pocitom viny, k znechuteniu.

V mimopracovnej sfére medzi záťažové faktory patria:

• nevyrovnaný osobný život, problémy v partnerskej, rodinnej oblasti,
• nesprávna životospráva, zlý zdravotný stav,
• nedostatok citových hodnôt, chýbajúca sebarealizácia.

Pracovný výkon nie je pre jednotlivých ľudí rovnako namáhavý. Jeho namáhavosť je závislá od momentálneho fyzického a psychického stavu.
Tiež i negatívne účinky práce znášajú rôzni ľudia rôzne, v závislosti od ich individuálnych dispozícií.
Práca, ktorá je vykonávaná so záujmom, vyčerpáva podstatne menej, ako práca, ku ktorej má jedinec negatívny vzťah.

Záťaž, na ktorú sa jedinec nie je schopný adaptovať, sa prejavuje v týchto vzájomne súvisiacich oblastiach:

• Zhoršenie psychickej kondície - zvýšená unaviteľnosť, predráždenosť alebo apatia, prípadné časté výkyvy nálad, poruchy koncentrácie, zhoršená pamäť, neschopnosť učiť sa, znížená adaptabilita, poruchy spánku, úzkosť, depresia, fóbie, neurózy.
• Zhoršenie fyzickej kondície - najrôznejšie psychosomatické poruchy, napr. bolesti hlavy, poruchy spánku, obehové problémy, zažívacie poruchy, kožné problémy, impotencia, celkovo znížená výkonnosť, zvýšená chorobnosť, znížená odolnosť proti infekciám atď.
• Narušenie sociálnych vzťahov - znížená kooperatívnosť, agresivita, vzťahovačnosť, nezáujem, apatia atď.
• Pokles výkonu - alebo udržanie rovnakého výkonu, zvýšený výskyt úrazov.

Záťaž, s ktorou sa človek nevie úspešne vysporiadať (napr. riešením problému, zmenou prostredia či podmienok - žiadúcim únikom, zmenou postoja), a ktorá pôsobí dlhodobo, začne človeka ničiť.
Ak sa k tomu pridajú ďalšie záťažové momenty (napr. fajčenie, alkohol, káva, psychofarmatiká, ďalšie problémy), situácia sa výrazne zhorší, účinky stresorov sa nielen sčítajú, ale znásobujú.
Keď sa pre niekoho práca stane všetkým a je pre neho jediným zmyslom života, je to znak toho, že sa z neho stáva workoholik
(z anglického slova work - práca). Taký človek nevie oddychovať, dovolenkovať, zúčastňovať sa spoločenských udalostí.

Koncentrácia iba na prácu spôsobuje, že práca začne negatívne pôsobiť na ostatné oblasti života.
Workoholizmus je stav, ktorý sa dá zmeniť, treba sa naučiť využívať svoj čas pre seba a pre ľudí, ktorí sú pre nás dôležití.

Únava :

V dôsledku vykonávania činnosti dochádza skôr alebo neskôr k únave.
Zároveň sa táto únava stáva príčinou zmien v osobnosti človeka. Mení sa motivácia k vykonávanej činnosti a sociálne správanie, zmeny sú i vo fyzickom a duševnom výkone.
Objavuje sa spomalenie reakcií, narastá počet chýb.
Mení sa tiež vnútorné prežívanie. Vzniká pocit únavy, môže sa objavovať malátnosť, ľahostajnosť alebo podráždenosť.
Okrem zmien výkonových a zážitkových sa objavujú tiež zmeny fyziologické (zmena dychu, tepu, krvného tlaku).
Treba rozlišovať únavu a pocit únavy.
Únavou rozumieme objektívny stav, ktorý môže a nemusí byť uvedomovaný (napr. vodič nemusí hneď zbadať, že je unavený a dostaví sa mikrospánok).
Pocitom únavy rozumieme subjektívny stav, ktorý môže, ale tiež nemusí byť sprevádzaný únavou objektívnou.

Rozlišujeme únavu:

• nutnú, prirodzenú, ktorej následky miznú do druhého dňa,
• zbytočnú, zo zlej organizácie práce,
• škodlivú, ktorej účinky sa do druhého dňa neodstránia, hromadia sa, ani vonkajší pozorovateľ ich dlho nemusí zbadať, až sa naraz prejavia so všetkými negatívnymi dôsledkami.

Hlavné prejavy únavy:

-neschopnosť udržať dostatočný stupeň pozornosti pri práci,
-narušenie pohybovej koordinácie,
-porušenie starých zautomatizovaných návykov,
-pokles výkonu (výkonnosti, rast počtu chýb, predlžovanie času, spomalenie reakcií),
-zvyšovanie počtu nehôd a úrazov,
-neschopnosť vytvárať a osvojovať si nové návyky,
-znižovanie tvorivosti,
-zmeny v nálade a postojoch (apatia, podráždenosť, averzia).
Únava je jav prirodzený a zákonitý.


Záleží na tom, či ju zvyšujeme, alebo či jej predchádzame a znižujeme ju.
Zvýšenie alebo zníženie únavy závisí od veľa činiteľov.

1)Režim činnosti, odpočinku a spánku.
Vhodné je striedanie činnosti, odstránenie monotónnosti, nasýtenia a vynúteného tempa.
Dôležité je zaraďovanie prestávok a odpočinku pokiaľ možno ešte pred nástupom únavy.
Je potrebné rozlišovať medzi pasívnym a aktívnym odpočinkom. Niekedy je vhodné zaradiť si prvok “teraz si môžem robiť čo chcem“.

2)Mikroklimatické podmienky.
Napr. znížený tlak, vyššia relatívna vlhkosť a teplota vzduchu, stav pred búrkou, prílišný hluk a pod.

3)Kolísanie výkonnosti.
Treba brať do úvahy biorytmy v priebehu dňa, týždňa, roku.
Unaviteľnosť tiež závisí od veku, zdravotného stavu a odolnosti. Pôsobí na ňu nedostatočná výživa a predchádzajúci odpočinok. Existujú umelé (kofeín a pod.) a prirodzené stimulátory (napr. opláchnutie studenou vodou, precvičenie menej zamestnaných partií tela a pod.

4)Momentálny dlhodobejší psychický stav.
Súvisí s motiváciou a emóciami. Rýchlejšie sa unavíme činnosťou, ktorá je pre nás nezaujímavá alebo ktorú vykonávame z donútenia.

Negatívne môže pôsobiť úzkosť, strach, neistota, veľká zodpovednosť. Vyčerpáva tiež očakávanie trestu, výčitiek, napätia a kriku.
Podstatne lepší výkon podávame a menej sa unavíme pri činnosti, ktorá nás teší, ktorá nás upútala, ktorú robíme radi, v prostredí s dobrými vzťahmi a dobrou celkovou atmosférou.

Odpočinok, regenerácia síl :

Kvalitný pracovný výkon závisí, okrem iného, tiež na kvalite odpočinku, čiže celkovej regenerácii fyzických a psychických síl. Dôležité je rodinné zázemie, spôsob trávenia voľného času.
S tým súvisí problematika celkového režimu dňa, spánku, výživy, oblečenia, hygieny, pohybových aktivít, kompenzácia jednostranného zaťaženia z práce atď.
Pre tieto oblasti sa používa súhrnný termín životospráva.
Spánok má podobu krátkodobého odpočinku.
Dlhodobý nedostatok spánku pôsobí ako neurotizujúci faktor.
Pre kvalitný spánok je treba zabezpečiť potrebné podmienky, k nim patrí pokojná, tmavá, dobre vetraná a chladnejšia miestnosť (18-20°C), ľahšia večera, svalové uvoľnenie a možnosť odpútať sa od vonkajšieho sveta.

Tiež je dôležité naučiť sa vypnúť krátkodobo, počas dňa.
Duševné napätie vyvoláva svalové napätie a svalové uvoľnenie môže podporiť duševné uvoľnenie, duševná vyrovnanosť.

Vnútorný pocit pokoja nám však často chýba. Je nielen protikladom duševného napätia, ale dokáže harmonizovať činnosť vnútorných orgánov.

Cvičenie: Jedným z možných a pomerne nenáročných postupov.

Na potrebnú doba zabezpečiť nerušenú miestnosť.
Vypnúť prípadné rušivé zdroje.
Zaujať pohodlnú polohu, zatvoriť oči, ruky nechať voľne vedľa tela, nohy mierne od seba (cvičiť sa dá aj posediačky).
Zhlboka sa nadýchnuť, napnúť všetky svaly, potom vydýchnuť a uvoľniť všetky svaly. opakovať 2-3 x, potom sa nadýchnuť, svaly už nenapínať, vydýchnuť, telo uvoľniť a voľne dýchať.
Myšlienky nechať voľne plynúť hlavou, myslenie neregulovať, všetky pocity brať ako samozrejmé, nerozmýšľať o nich.
Prežívať kľud a pohodu.

Cvičenie môže trvať od 1 do 30 minút.

Adaptácia na prácu :

Adaptácia je termín na označenie prispôsobovacej funkcie organizmu na zmenené podmienky, napr. adaptácia zmyslových orgánov.
Pojem pracovná adaptácia zahrňuje procesy prispôsobovania sa fyzikálnym pracovným podmienkam (osvetlenie, hluk, prašnosť), nárokom pracovnej činnosti na vedomosti, schopnosti, skúsenosti, režim práce a odpočinku, spôsob rozhodovania, riadiaci systém).
Pojem sociálna adaptácia vyjadruje proces prispôsobovania sa pracovníka sociálnemu prostrediu na pracovisku.
Ide predovšetkým o zblíženie s pracovnou skupinou, osvojenie si priebehu, štruktúry a obsahu rozličných vzťahov na pracovisku a stotožnenie sa s vymedzenou sociálnou rolou.

Adjustácia znamená proces vpravovania sa do nových situácií, napr. do nového zamestnania, do nových podmienok života.
Optimálne adaptovaní jedinci sú charakterizovaní takto:
Majú adekvátnejšie vnímanie skutočnosti.
Sú schopní odhaliť v interpersonálnych vzťahoch nedostatok pravosti, odhalia falošnosť.
Dávajú prednosť nepríjemnej ale pravdivej skutočnosti a vyrovnávajú sa s ňou. Majú dôveru k ľuďom i k sebe.
Vyznačujú sa vysokým stupňom akceptovania seba i druhých. Nehanbia sa za to, akými sú, ale nie sú šokovaní tým, že nájdu chyby a nedostatky na sebe i na druhých.
Vykazujú zrelosť.
Sú spontánni.
Sú spontánnejší v myslení, citoch a konaní viac ako priemerný človek.
Vyznačujú sa zameranosťou na problém.
Optimálne adaptovaní jedinci sú zameraní viac na problémy mimo seba, problémy vonkajšie.

Potreba súkromia.
Vyhľadávajú samotu najmä v obdobiach intenzívneho sústredenia na problémy.
Vysoký stupeň nezávislosti.
Sebarealizujúci jedinci znesú určitú dávku odmietania a nepopulárnosti, sú schopní sledovať svoje záujmy a zámery a udržať svoju integritu i za ťažších okolností.
Majú blízke vzťahy k niekoľkým priateľom.
Nemusia byť najpopulárnejší.
Majú výrazný zmysel pre etiku. I keď ich chápanie správnosti alebo nesprávnosti nemusí byť vždy v zhode s konvenčnými názormi, v správaní sa riadia etickými normami.
Majú odolnosť voči nekultúrnosti. sú schopní zaujať kritické stanovisko k nedôslednostiam a nedostatkom kultúry.