Poviedka v slovenskom realizme

Vypracovala: Mgr. Viera Hlavinová

Poviedka je prozaický epický žáner. Zvyčajne stvárňuje len jednu udalosť, má hlavnú postavu alebo menej hlavných postáv, dej trvá kratšiu dobu, napr. deň, časť dňa, pár dní. Dejová línia je priamočiara. Postava sa v priebehu deja nevyvíja. Poviedka sa stala najfrekventovanejším žánrom v prvých dvoch vlnách slovenského realizmu.

Poviedková tvorba Martina KUKUČÍNA, predstaviteľa 1. vlny slovenského realizmu, sa na začiatku zamerala na dedinskú tematiku. Počas rokov pražského štúdia napísal celý rad poviedok, kde hlavnou témou zostali dedina a ľud, ale obľúbenou témou sa stali i spomienky na detstvo /dedina/ a školu (Veľkou lyžicou, Do školy, Pred skúškou ...)

Kukučínova dedina nie je vždy sociálne rozvrstvená – všetci sú rovnako bohatí či chudobní.
Martin Kukučín sa na postavy z dediny díva zmierlivo, každý konflikt sa snaží ukončiť uzmierením okrem poviedky Neprebudený.

V poviedkach kladie dôraz na humorné ladenie s využitím slovnej a situačnej komiky.

Poviedková tvorba Jozefa GREGORA – TAJOVSKÉHO, predstaviteľa 2. vlny slovenského realizmu, sa zamerala najmä na dedinské prostredie, a to na témy:

1. zdieranie ľudí, ktorí sa nemôžu brániť (Maco Mlieč, Mamka Pôstková ),

2. alkoholizmus a dôsledky alkoholizmu (Apoliena),

3. neriešiteľná sociálna situácia (Horký chlieb),

4. spomienky na detstvo a hlavne na starého otca (Do konca, Žliebky).

Tajovský naplno rozvinul kriticko-realistickú metódu spracovania postavy a prináša do slovenskej literatúry prvýkrát ľudí biednych nie z vlastnej viny – obete alkoholikov (Apoliena), obete osudu – vdova a siroty (Horký chlieb), ľudí s istým zdravotným poškodením (Maco Mlieč). Aj keď sa človek akokoľvek snaží poctivou prácou si nezlepší svoje postavenie, nezíska adekvátne finančné ohodnotenie (Mamka Pôstková), atď.

Poviedková tvorba Boženy SLANČÍKOVEJ – TIMRAVY, predstaviteľke 2. vlny slovenského realizmu, je charakteristická tým, že v nej nachádzame veľmi dobre spracované ženské postavy z prostredia slovenskej inteligencie a zo sedliackeho prostredia. Veľmi kriticky pristupuje k svojim sedliackym postavám, nevyhýba sa negatívnym typom (Ťapákovci), dokonca v jej tvorbe prevažujú.

Sústreďuje sa na vzťahové otázky medzi ľuďmi – členmi rodiny, susedmi, manželmi (Skon Paľa Ročku ). Nazrie svojej postave do duše, komentuje, čo postava hovorí a robí, ale aj to, čo si naozaj myslí. Autorku na dedine zaujímajú predovšetkým uzatváranie manželstiev – takmer všetky manželstvá sa uzavreli z rozumu. Ďalej kritizuje zadubenosť, lenivosť, nečistotnosť, susedské zvady, atď.

Timrava sa zamerala na dedinské a panské prostredie. Panskú vidiecku spoločnosť i dedinskú chudobu opisuje bez sentimentality a bez ilúzií. Zachytila atmosféru života vidieckej spoločnosti, jej prízemné záujmy a chudobný myšlienkový svet.

Psychologickými prostriedkami sa zaradila medzi najlepších slovenských spisovateľov. Podobne ako Tajovský, ani ona nekladie dôraz na dej, ale na psychiku postáv a na ich citové vzťahy. Vyniká v charakteristike postáv, napr. charakteristika jedným slovom: Iľa - kráľovná; Anča - zmija. K svojim postavám je autorka ironická, nekompromisná, okomentuje ich výzor, správanie, úmysly, atď. Väčšina jej hrdiniek žije dvojakým životom – navonok sa správajú tak, ako sa to vyžaduje v spoločnosti, no vnútorne nesúhlasia s jej prázdnotou a egoistickou morálkou.

Prínos Timravinej poviedkovej a novelovej tvorby pre slovenskú literatúru spočíva v tom, že vytvorila nový typ ženy – realistickú ženu – s chlapskou náturou, tvrdú, navonok neprejavujúcu city (Ťapákovci – Iľa) a zaviedla vnútorný monológ v poviedke Skon Paľa Ročku.

Neprebudený

psychologická poviedka, ktorá patrí k najtragickejším prózam slovenskej literatúry. Kukučín v nej zobrazil s hlboko ľudským pochopením myšlienky a city duševne zaostalého dedinského pastiera husí Ondráša Machuľu. Prejavil sa ako vynikajúci psychológ. Na Ondrejovi vytvoril psychologickú štúdiu dedinského mrzáka. Do slovenskej literatúry priniesol nový typ hrdinu z periférie dedinského života.

Poviedka je jednou z mála Kukučínových prác, v ktorých sa konflikt končí tragédiou, hoci tlmenou poznaním, že pre Ondráša je smrť vykúpením.

Autor zobrazil, ako ľahkovážnosť a ľahkomyseľnosť človeka i celej dediny dovedie prostoduchého husiara k smrti, ktorá je pre neho vykúpením. Kritizuje pomery na dedine. Vyjadril kritický postoj k správaniu sa ľudí k Ondrášovi – mrzákovi. Odkrýva vnútro Ondráša a prichádza k poznaniu, že aj v zmrzačenom tele sa skrýva citlivé ľudské vnútro, človek ktorý túži po ľudskom teple, porozumení a šťastí. Ideou poviedky je túžba nerovnocenného človeka dostať sa medzi ľudí.

Rysavá jalovica

humoristická poviedka je typickým príkladom humoristického zobrazenia skutočnosti. Zobrazil v nej závažné problémy tej doby: alkoholizmus, milosrdenstvo a súcit. Sedliaci popíjajú, ale autor ich za to nekritizuje. Oldomášom neškodia nikomu len sebe (na rozdiel od postáv alkoholikov v Tajovského poviedkach).

Susedia Adam Krt a Adam Trnka kedysi spolu dobre vychádzali, ale Trnková odstrihla susedovej koze bradu a Krtová odstrihla Trnkovmu kohútovi chvost. Odvtedy sa nerozprávali.
Chlapi sa stretli na jarmoku, Krtovi sa zapáčila susedova jalovica, a pretože obaja mali doma prísne ženy, tak sa rozhodli zapiť dobrý obchod v krčme. Keď už boli v nálade a zistili, že jalovica nestojí pred krčmou, tak sa pustili do hľadania. Ale nikto nevidel rysavú jalovicu.

Do rodnej dediny prišiel Krt celý utrápený a popletený, lavička cez potok mu pred očami tancovala, vrhla sa naňho mátoha, spadol na ľade a všetko, čo kúpil na jarmoku, porozbíjal. S plačom sa priznal žene, že nemá ani jalovicu, ani peniaze. Žena Eva ho vyhnala z domu a kázala mu vrátiť sa až s jalovicou.

Trnka doviedol ku Krtovcom jalovicu, lebo jeho žena ju odviazala spred krčmy nevediac, že ju predal. Trnka išiel hľadať Krta a našiel ho zarábať peniaze na píle. Doviedol ho domov. Adam Krt vrátil Eve peniaze a zariekol sa, že už nikdy nebude piť.

Použitá literatúra:

1. Caltíková, M.: Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: Enigma, 2003.

2. Petrus,P. – Gažiová, A. – Tomčík, M.: Čítanka pre 2. ročník stredných škôl.
Bratislava: SPN, 1985.

3. Caltíková, M.: Slovenský jazyk a literatúra pomôcka pre maturantov a uchádzačov
o štúdium na vysokých školách.
Nitra: Enigma, 2003; s. 89 – 90. ISBN 80 – 85471 – 95 – 7.
4. Minárik, J. a kol.: Literárna rukoväť. Bratislava: SPN, 1988; s. 61 – 92.

5. Ducká, E.: Láska je silnejšia ako smrť. Majstri umeleckého slova 1. diel.
Žilina: Edis, 2004; s. 153 – 160. ISBN 80 – 8070 – 207 – 1.

Kontrolné otázky:

1. Porovnajte zobrazovanie dedinského človeka v romantickej a realistickej tvorbe.

2. Charakterizujte postavy Ondráka Machuľu a Maca Mlieča. Na základe ich charakteristík
vysvetlite rozdiely zobrazenia ich životného údelu.

3. Zdôvodnite príčinu konfliktu medzi Ančou – zmijou a Iľou – kráľovnou.

4. Vymenujte, aké problémy dedinského človeka zobrazujú vo svojej tvorbe autori slovenskej
realistickej literatúry.