Svetozár Hurban Vajanský

Vypracovala: Mgr: Viera Hlavinová

Martinské centrum posilnili koncom 70-tych rokov 19. storočia príslušníci mladšej generácie, národovci, v čele ktorých bol syn Jozefa Miloslava Hurbana Svetozár Hurban, známy pod pseudonymom Vajanský.

Narodil sa 16. januára 1847 v Hlbokom, kde bol jeho otec evanjelickým farárom. Gymnázium navštevoval na viacerých miestach – Tešín, Oberschützen, Stendal. Maturoval v Banskej Bystrici. Počas štúdií na Právnickej fakulte v Bratislave sa zoznámil so svojou manželkou Idou. Po skončení štúdia pôsobil ako advokát v Trnave, Budapešti, Skalici, Námestove, Liptovskom Mikuláši a inde.

Roku 1878 ho povolávajú do vojenskej služby pri rakúsko – uhorskej okupácii Bosny a Hercegoviny. K advokátskemu povolaniu sa už nevrátil. Stal sa redaktorom, neskôr šéfredaktorom, Národných novín v Martine, obnovil Slovenské pohľady a svoje príspevky uverejňoval aj v ďalších slovenských časopisoch /Černokňažník/.

Za svoju politickú aktivitu bol viackrát odsúdený a väznený. Jeho politika vyrastajúca z ideí Štúrovho odkazu, ako aj z memorandového a matičného hnutia nemala už na začiatku 20. storočia veľký význam. Vajanský sa dostal na okraj politického diania. Svoj život dožil v Martine, kde 17. augusta 1916 zomrel.

Už ako mladý študent sa pokúšal o básnickú tvorbu. Prejavoval neobyčajnú citlivosť a lásku k rodnej zemi. Svoje prvé verše uverejňoval v slovenských časopisoch.

Prelomovou bola jeho básnicka zbierka Tatry a more rozdelená na 7 častí: Zvyky, Maják, Jaderské listy, Sny a báje, Ratmír, Herodes, Dozvuky.

V cykle Jaderské listy sa snažil o stvárnenie zážitkov a skúseností, ktoré získal ako vojak rakúsko – uhorskej armády. Cyklus obsahuje najmä rozpravy o hrdinstve černohorského národa.

Vo veršovanej poviedke Herodes vyjadril protest proti odnárodňovaniu slovenských detí. Spracúva v nej tragický príbeh sirôt odvážaných po cholerovej epidémii na Dolnú zem. Dve násilne odvlečené siroty v službe u cudzieho gazdu chcú pomaďarčiť. Deti pri úteku domov zomierajú pod kolesami vlaku.
V centre záujmu básnika v tejto zbierke je vzťah jednotlivca k národu a úsilie o národné sebavedomie.

Neskôr mu vyšli ešte dve básnické zbierky. V zbierke Spod jarma si všíma sociálne položenie slovenského ľudu – baladická báseň Pltník.

Báseň Slovenčina zo zbierky Verše obsahuje jeho vyznanie k materinskému jazyku: „Ja v hybkú stancu, ako v nový šat, /chcem obliecť slovenčiny milé zvuky!“ Ďalšie verše vyjadrujú básnikov nesúhlas s odnárodňovaním: „...ju sácal každý lokaj v temný kút,“ a zotročovaním Slovákov: „Náš údel robota a rabské muky.“ Vo svojich veršoch tlmočil aj vieru v záchranu svojho utláčaného národa: „No dosť už! Ona ako lazar vstala, /boh sám ju vzkriesil, ako zrno z hrúd - /nás čaká žitia jar – a spása verný ľud!“

Menej úspešný bol Vajanský so svojimi prozaickými dielami. Nejavil záujem o život ľudu, upriamil sa zväčša na opis osudov statkárskych rodín a odrodilých zemanov. Zemianske postavy, prostredie a životný štýl zemanov nezobrazuje pravdivo.

V novele Letiace tiene príde o majetok zeman Jablonský. Dal sa nahovoriť Nemcom Hermanom na podnikanie v oblasti spracovania dreva. Má dve dcéry – Ela sa vydá za lekára Milka Holana. Je to syn slovenského národného buditeľa prenasledovaného za svoj národný postoj. Problematika úpadku slovenských zemianskych rodín, súvisiaca s prenikaním kapitalizmu do nášho prostredia, umožnila Vajanskému predostrieť plán záchrany zemianstva pre slovenský národ. Podľa autora možno úpadok zastaviť spojením záujmov časti zemianstva /rodina Jablonského/ s národne uvedomelou slovenskou inteligenciou /lekár Milko Holan/.

Otázka návratu zemianstva k národnej uvedomelosti je v popredí deja románu Suchá ratolesť. Hlavná postava mladý zeman Stanislav Rudopoľský, posledný potomok starej zemianskej rodiny, ktorý študoval právo vo Viedni a cestoval po Európe, sa vracia do rodného Rudopolia. K slovenskému národu nemá žiadny vzťah. Rozhovory s učiteľom Tichým prebúdzajú záujem Stanislava o problémy slovenského národa. V súboji so Svatnayom, ktorý intrigami ohrozuje česť Márii Vanovskej, je zranený. Opatruje ho mladá vdova Adela Rybárička. Pomáha mu nájsť zmysel života. Statkár Vanovský, učiteľ Tichý a Adela Rybárička ho získajú pre národné veci. V závere románu Stanislav Rudopoľský súhlasí, aby jeho rod prestal byť „suchou ratolesťou“ na strome slovenského národa. Ostáva žiť v rodnom kraji a chce byť užitočný svojmu národu.

V obsiahlom dvojdielnom románe Koreň a výhonky, odohrávajúcom sa najmä na Záhorí a v okolí Senice, zobrazuje problematické vzťahy medzi inteligenciou, meštiactvom a sedliactvom. Názov diela je obrazný: koreňom sa v ňom myslí sedliacka rodina Drevanskovcov a výhonkami jej mladá generácia. Táto základná myšlienka je autorom rozvádzaná na manželstve sedliackeho dievčaťa Anny Drevanskej a učiteľovho syna Mirka Kladného. Meštiacku spoločnosť predstavuje okruh odrodilcov okolo notára Dünnagela, ktorý na hostine spácha samovraždu. Symbolicky sa tento čin notára vysvetľuje ako predtucha – predpoveď skazy, ku ktorej speje protislovenská a protiľudová politika vládnucej spoločnosti.

K zobrazeniu zemianstva sa vrátil aj v románe Kotlín. V hlavnej postave – zemana Andreja Lutišiča – zobrazil typ zbytočného človeka, ktorý už nedokáže nájsť uplatnenie v živote. Má príbuzné črty so Stanislavom Rudopoľským. Odlišuje sa však v tom, že nesplýva so slovenským národom. Román o odrodilstve či zlyhaní zemianstva je aj umeleckou polemikou s hlasistami, ktorých Vajanský neuznal a napádal ich ostrými výčitkami.

Vajanského prozaická tvorba bola nová tým, že reagovala na otázky svojej doby.

Kontrolné úlohy:

1. Načrtnite portrét S. H. Vajanského.

2. Vymenujte najznámejšie básnické a prozaické diela S. H. Vajanského.

3. Porovnajte básnické diela Vajanského z hľadiska tém.

4. Analyzujte postoj zemianstva k slovenskému ľudu v prozaických dielach.

5. Aký plán záchrany zemanov pre slovenský národ navrhuje S. H. Vajanský v diele Letiace tiene.

6. Charakterizujte hlavnú postavu v románe Suchá ratolesť.

Použitá literatúra:

1. Encyklopédia slovenských spisovateľov. 2. zväzok. Bratislava: obzor, 1984; s. 222 – 227.

2. Caltíková, M.: Slovenský jazyk a literatúra pomôcka pre maturantov a uchádzačov o štúdium na vysokých školách. Nitra: Enigma, 2003; s. 119. ISBN 80- 85471 – 95 – 7.

3. Špaček, J.: Slovenská a svetová literatúra k maturite. Dubicko: INFOA, 2001; s. 60. ISBN 80-7240-164-5

4. Zmaturuj z literatúry 1. Bratislava: Didaktis, 2004; s. 80. ISBN 80-89160-02-6.

5. Zmaturuj z literatúry 2. Bratislava: Didaktis, 2004; s. 62. ISBN 80-89160-17-4.