Vypracovala: Mgr. Erika Lieszkovszká
Veľkú časť územia Latinskej Ameriky vypĺňajú horské pásma. Morfologicky najvýraznejšie sú Kordillery, ktoré v severnej časti Strednej Ameriky tvoria dve pásma a vysokohorské náhorné plošiny. Postupujú cez kontinentálny most do Južnej Ameriky pod názvom Andy a lemujú tichomorské pobrežie Južnej Ameriky. Je to mohutné, ťažko prístupné horstvo, vyvrásnené v treťohorách, sopečnou činnosťou sa postupne zvyšovalo. V Andách je 50 činných a veľa vyhasnutých sopiek, medzi ne patrí i najvyššia hora Ameriky Aconcagua (6958 m). Geologicky najstaršiu časť kontinentu tvorí Guayanská a Brazílska vysočina. Medzi týmito horskými celkami sa rozprestierajú rozsiahle nížiny, pokryté mocnými nánosmi riek – Orinocká, Amazonská a Laplatská, plošiny Gran Chaca, rovinatá Pampa a na juhu Patagonská plošina.
Mohutné juhoamerické rieky Amazon, Paraná, Orinoko patria vodnatosťou, množstvom prítokov a rozlohou povodia k najväčším na Zemi. Rieky pretekajúce z vysočín cez okraje starých horských vrstiev veľkými vodopádmi tvoria obrovské zdroje energie. Hlavné rozvodie tvoria Andy. Takmer 90% povrchu je odvodňované do Atlantického oceánu. Bezodtokové panvy sa vyskytujú v medzihorských kotlinách (Bolívijská plošina). V tektonickej depresii sa nachádza jazero Titicaca, ktoré patrí k najvyššie položeným jazerám na svete, pri Karibskom mori najväčšia lagúna sveta Maracaibo.
Kontinent zasahuje do tropickej, subtropickej a miernej klimatickej oblasti. Najväčšia časť leží v tropickej oblasti, výrazne sa tu prejavuje výšková stupňovitosť. V Amazonskej nížine sú typické vysoké teploty s malými ročnými výkyvmi (25°- 27°C). Klesajú s nadmorskou výškou.
Zrážky dosahujú ročne 2000 mm. Zvyšujú sa na náveterných svahoch vplyvom juhovýchodného a severovýchodného pasátu (9000mm) a znižujú sa na pacifickom pobreží (25mm) vplyvom hradby Ánd a studeného Peruánskeho prúdu.
Najvhodnejšie životné podmienky v horúcom pásme sú v nadmorských výškach 1500-2500 m. Najbohatšou rastlinnou formáciou je tropický dažďový les v Amazónii, v nížinách pri Atlantiku a na kolumbijskom pobreží Pacifiku. Prechádza do horských tropických a subtropických lesov a stepí. Vlhké savany pokrývajú veľké plochy vo Venezuele – Llanos a v Brazílii – campos, krovinaté savany vysočiny a plošiny. V púšťach pri západnom pobreží rastú kaktusy, opuncie a bromélie.
V subtropickej oblasti pobrežné časti pri Atlantickom oceáne majú vlhké horúce letá a mierne zimy, vo vnútrozemí je chladnejšie a suchšie, sú tu trávnaté stepi – pampy. V miernej oblasti západné pobrežia sú vlhké, pokrývajú ich listnaté a zmiešané lesy, východné pobrežia sú v tieni Ánd, pokrývajú ich polopúšte a púšte (Patagónia).
Živočíšstvo patrí k neotropickej oblasti, je bohaté na druhy i počet endemitov. V Amazónii jaguár, tapír, pásovec, kolibríky, v stepiach nandu pampový, v Andách lama, kondor.
Južná Amerika je kontinent veľmi rozmanitých prírodných krajín. Vyznačuje sa obrovskou pestrosťou reliéfu, podnebia, rastlinstva a živočíšstva. Nadmerným využívaním prírodných zdrojov sa v niektorých oblastiach narušila ekologická rovnováha. Najväčšie ekologické problémy spôsobuje odlesňovanie, erózia pôdy, znečisťovanie ovzdušia, sladkých i pobrežných vôd kanalizačnými odpadmi. Vážnym problémom je i nekontrolovateľný rast počtu obyvateľstva v mestách a zásobovanie nezávadnou pitnou vodou.
Obyvateľstvo
Pôvodní obyvatelia Indiáni sú početnejší ako v Severnej Amerike (10%), spolu s miešancami – mesticmi tvoria väčšinu obyvateľov Latinskej Ameriky. Významnou zložkou sú černosi a ich miešanci s belochmi – mulati, Kreoli – potomkovia španielskych predkov. Belosi tvoria asi tretinu populácie.
Hustota zaľudnenia je nízka, 18 obyvateľov na km2. Najviac obyvateľstva žije pri pobreží Atlantického oceánu, na stredoamerických ostrovoch a náhorných plošinách. Veľké nížiny a plošiny vo vnútrozemí i celý juh pevniny sú riedko obývané.
Brazília
Brazília je najväčšia krajina Južnej Ameriky. Rozlohou je piaty najväčší štát sveta. Zaberá takmer polovicu územia Južnej Ameriky. V 16. až 19. storočí vládli krajine Portugalci, ktorí ju nazvali podľa ťažkého červeného dreva brazílskeho stromu. Povrch Brazílie tvoria na severovýchode polopúšte, na severe a západe dažďové pralesy a na juhu zvlnené trávnaté pastviny. Pretože je tu rôznorodé podnebie, dajú sa tu pestovať takmer všetky plodiny. Brazília má preľudnené a moderné veľkomestá, ale aj územia, ktoré ešte vždy nie sú prebádané. Na juhu krajiny spútali vody riek Paraguaj a Paraná a realizovali na nich najväčší projekt vodnej elektrárne sveta, priehradu Itaipú. Povrch Brazílie vyplňuje Amazonská nížina, Brazílska vysočina a na juhu Laplatská nížina.
Priemysel:
Brazília je síce sebestačná vo výrobe potravín a priemyselných tovarov, ale potrebuje peniaze, aby mohla splatiť obrovské dlhy. Brazília je veľmi bohatá na nerastné suroviny ktoré sa tu ťažia a spracovávajú, je to jeden z jej najväčších príjmov. V Brazílii sa nachádzajú ložiská mnohých kovov: bauxit, nikel, cín, zlato, železná ruda, mangán, platina. Taktiež sa tam nachádza malá zásoba uránu a ropy. Je aj významným producentom áut. Majú tu svoje továrne rôzne svetové značky napr. nemecký Volkswagen alebo americký Ford. Veľké množstvo áut sa vyváža do Argentíny.
Poľnohospodárstvo:
Brazília je najväčším vývozcom a výrobcom kávy na svete. Káva sa pestuje na najväčších plantážach najmä v oblastí Paraná a Sao Paulo. Hoci je káva najdôležitejšou plodinou, vo veľkom množstve sa tu pestuje aj sója, cukrová trstina a bavlník. Brazília je aj najdôležitejším producentom pomarančov, banánov a kakaových bôbov. Skoro jedna štvrtina Brazílčanov pracuje v poľnohospodárstve, hoci veľkosť fariem sa mení od najmenších kúskov zeme po rozsiahle majetky. Mnohí pracujú na poliach za nízke mzdy, zopár bohatých statkárov žije z obrovských ziskov.
Laplatská oblasť
Do laplatskej oblasti patria tri juhoamerické štáty: Argentína, Uruguaj a Paraguaj. Najdôležitejšie hospodárske centrá týchto štátov ležia v povodí riek Paraguaj, Uruguaj a Paraná. Základom hospodárstva krajín tejto oblasti je poľnohospodárstvo, ale úroveň hospodárstva je odlišná.
Argentína
Rozlohou je druhý najväčší štát Južnej Ameriky. Na západe štátu sa v severo-južnom smere tiahnu Andy s najvyšším vrchom Aconcagua (6 959 m n. m.). Centrálnu časť krajiny utvára od Brazílskej vysočiny na juh ležiaca Laplatská nížina. Patagónia zaberá územie na juh od rieky Rio Colorado.
Väčšinu obyvateľov tvoria kreoli. Ich podiel (93% z celkového počtu obyvateľov) je tam najvyšší zo štátov Latinskej Ameriky.
Argentína je jedným z najrozvinutejších priemyselno-poľnohospodárskych štátov Južnej Ameriky a najväčším exportérom poľnohospodárskych produktov na Zemi. Má značné nerastné bohatstvo (ropa, zemný plyn, farebné kovy, vzácne kovy, železná ruda). Základom priemyslu je spracovanie poľnohospodárskych produktov, výroba strojov (ovládaná prevažne zahraničnými monopolmi) a dynamický chemický priemysel. Z poľnohospodárstva plynúci zisk tvorí zo 60% rastlinná výroba (pšenica, kukurica, cukrová trstina, ľan, sója, slnečnica). Zvyšok tvorí živočíšna veľkovýroba, najmä chov hovädzieho dobytka (koža, mäso). Argentína je najväčším producentom hrozna a vína v Latinskej Amerike. Dôležitým vývozným artiklom je drevo zo stromov quebracho a z neho získaný tanín (trieslovina pre garbiarstvo).
Najdôležitejšie stredisko Argentíny je Buenos Aires. Žije v ňom jedna tretina obyvateľstva štátu. Miliónové mestá sú aj Cordóba a Rosário.
Uruguaj
Je rovinatý štát. Má veľmi príjemné subtropické podnebie. Prírodné podmienky tam prilákali množstvo európskych prisťahovalcov. V súčasnosti tvoria 88% obyvateľstva štátu.
Štát je chudobný na nerastné suroviny. Rozvoj priemyslu napreduje pomaly. Významnejšia je len výroba textilu a potravín. Značnú časť elektrickej energie dodávajú vodné elektrárne. Základom hospodárstva je chov zvierat (hovädzí dobytok, ovce). Väčšinu exportu tvorí vlna, mäso, kože, a textil. Rastlinná výroba sa sústreďuje do Laplatskej nížiny a zásobuje hlavné mesto potravinami (ovocie, ryža, pšenica, kukurica). Juh štátu v okolí Montevidea je jeho najrozvinutejšia oblasť.
Paraguaj
Disponuje značným potenciálom vodnej energie. Až 99% spotrebovanej elektrickej energie pochádza z vodných elektrární. Základom hospodárstva je chov zvierat (hovädzí dobytok) a na naň nadväzujúce spracovanie mäsa. Menej významná je rastlinná výroba (ryža, fazuľa, pšenica, kukurica). Zvyšuje sa spracovanie citrusových plodín (pomarančová šťava, vonné oleje), čaju jerba a ich export. V lesoch sa ťaží tvrdé drevo. Priemysel nemá rozvinutý. Významné je len spracovanie poľnohospodárskych výrobkov.
Andská oblasť
Všetky štáty andskej oblasti majú hospodárske strediská v Andách. Základom ich hospodárstva je ťažba nerastných surovín a poľnohospodárstvo. Pre poľnohospodárstvo sú typické veľkostatky. Priemysel jednotlivých štátov je na rozličnej úrovni – od najvyspelejšej Venezuely a Chile po chudobný Ekvádor a Bolíviu. V každom štáte andskej oblasti boli často politické nepokoje. Každý z nich určitý čas riadil vojenský diktátor.
Venezuela
V Južnej Amerike má Venezuela najvyššiu produkciu hospodárstva na jedného obyvateľa. Jej hospodárstvo sa zakladá na ťažbe, vývoze a spracovaní ropy. Najviac sa jej ťaží na brehu jazera Maracaibo. Približne polovica ťažby sa vyváža. Druhá polovica sa spracúva. Najvýznamnejšie chemické závody sú v prístavoch. Poľnohospodárstvo sa zameriava na pestovanie plodín na domácu spotrebu a na vývoz. Hospodárstvo, ako aj obyvateľstvo sa sústreďujú v nižšie položených oblastiach Ánd. Leží tam aj najväčšie mesto Venezuely Caracas.
Kolumbia
Najdôležitejší produkt Kolumbie je káva (2. miesto na svete). Budúcnosť rozvoja hospodárstva krajiny je v nerastnom bohatstve. Z nerastných surovín sa v súčasnosti najviac využívajú ložiská ropy. Priemysel Kolumbie sa sústreďuje do troch najvýznamnejších miest štátu Bogoty, Medellínu a Cali. Veľké problémy spôsobuje výroba a pašovanie drog.
Ekvádor
Je jedna z hospodársky najslabšie rozvinutých krajín Južnej Ameriky. Najdôležitejšie plodiny sú banány, káva, kakao a ryža. Najúrodnejšie a súčasne najhustejšie zaľudnené sú oblasti náhorných plošín. Potravinársky priemysel sa sústreďuje do hlavného mesta Quito a najväčšieho mesta štátu Guayaquil.
Bolívia
Hospodárstvo Bolívie sa zakladá na ťažbe a vývoze nerastných surovín. V minulosti to bolo striebro, po poklese jeho zásob nahradili ho cín, ropa a najmä zemný plyn (Santa Cruz).
Peru
Je najdôležitejší štát Andskej oblasti. Z celosvetového hľadiska je tam významná ťažba striebra v Cerro de Pasco a zinku. Peru patrí aj medzi popredných dodávateľov molybdénu, olova a medi. Vyváža kávu, cukrovú trstinu a bavlnu. Pestuje sa tam koka, ktorá sa ilegálne vyváža. Dôležité odvetvie hospodárstva je rybolov a s ním spojené spracúvanie rýb a výroba konzerv. Najhustejšie osídlená a hospodársky najvýznamnejšia oblasť štátu je úzka pobrežná nížina (Lima). V Andách sa najviac využíva náhorná plošina Altiplano. Najslabšie rozvinutá oblasť štátu je Amazonská nížina.
Chile
Hlavné hospodárske odvetvie Chile je ťažba nerastných surovín. Najvýznamnejšia surovina je meď. Vyskytuje sa tam štvrtina známych svetových zásob. Pri jej ťažbe sú zastúpené najmä spoločnosti z USA. Podobne ako vo väčšine juhoamerických štátov aj v Chile prevláda polovica hospodárskej produkcie krajiny pripadá na oblasť Santiaga, hlavného mesta štátu. Poľnohospodárstvo a priemysel sa viažu na centrálne údolie Ánd. Produkcia poľnohospodárstva nestačí, dovážajú sa najmä základné potraviny. Významný je rybolov, bohatstvo rýb zabezpečuje studený Peruánsky prúd. V ich vývoze je krajina na 4. mieste na svete.
Použitá literatúra:
Farkaš, C. a i., 1997: Geografia, Enigma Nitra, s.307, ISBN 80-85471-45-0
Šára, P. a i., 2005: Lexikón krajín sveta. VKÚ Harmanec, s.168, ISBN 80-8042-430-6
Očovský, Š. a i., 1996: Zemepis 7. Vydavateľstvo Litera Bratislava, s. 87, ISBN 80-85452-59-6