Vypracovala: Mgr. Erika Lieszkovszká
Prehľad prírodných podmienok
Geograficky najstaršiu časť kontinentu tvorí Kanadský štít modelovaný ľadovcom, s množstvom plytkých údolí, riek a jazier. Rozprestiera sa na severovýchode, jeho stredná časť je preliačená a tvorí dno Hudsonovho zálivu. Skladá sa z veľmi starých premenených a vyvretých hornín. Západnú časť vypĺňa geologicky mladé pohorie Kordillery, ktoré sa tiahnu z Aljašky v dvoch výrazných pásmach – Pobrežné Kordillery a Skalisté vrchy. Oddeľujú tichooceánsku oblasť od vnútrozemských panví. Výškove a rozlohou i morfologickým členením tvoria významnú dopravnú a bioklimatickú prekážku.
Stredohorský reliéf má Laurentínska plošina a Appalačské vrchy, ktoré vytvárajú prírodnú hrádzu medzi Atlantickým pobrežím a vnútrozemím, kde sa nachádzajú Centrálne nížiny a Veľké plošiny. Medzi Appalačmi a Atlantickým oceánom sa rozprestiera Atlantická nížina, na severe Arktická nížina, a Mississippská nížina lemuje Mexický záliv.
Podnebie
Tvárnosť povrchu Ameriky umožňuje takmer bezprekážkový presun más vzduchu zo severu na juh a naopak. Preto sú časté najmä vpády arktického vzduchu z vyšších zemepisných šírok až do oblasti Mexického zálivu. Prúdeniu v rovnobežkovom smere prekážajú horské bariéry Kordiller a Ánd.
Približne pred 10 000 rokmi sa skončila posledná ľadová doba. Vtedy celú oblasť Kanady pokrýval ľadovec. Po oteplení ustúpil a v súčasnosti pokrýva len vyššie polohy na Aljaške, ostrovy v Severnom ľadovom oceáne a Grónsko. Pozostatkom ľadovca je množstvo jazier na severe a severovýchode Ameriky. V oblastiach, kde sa rozprestieral ľadovec, vznikli stupne v teréne. Rieky ich prekonávajú vodopádmi.
Oblasti Severnej Ameriky, ležiace v rovnakých zemepisných šírkach ako európske oblasti mierneho pásma, sú omnoho chladnejšie a vlhkejšie. Spôsobuje to studený Labradorský prúd, ktorý obmýva severovýchodné a východné pobrežie Ameriky. Prímorské nížiny Mexika, Mexického zálivu, Strednej Ameriky a ostrovy v Karibskom mori majú horúce tropické podnebie. Tieto oblasti často ohrozujú cyklóny – obrovské veterné smršte.
Obyvateľstvo
Pôvodní obyvatelia, Indiáni, prišli do Ameriky asi pred 20-30 tisícmi rokov z Ázie, cez Beringov prieliv. Prví Európania, ktorí sa usadili v Amerike, boli Vikingovia. Neskôr v kolonizácii pokračovali Španieli, Angličania, Francúzi a Holanďania. Násilne boli privezení černosi z Afriky. Západné pobrežie osídľovali prisťahovalci z Ázie. V súčasnosti sa migrácia významne podieľa na vzraste počtu obyvateľstva Severnej Ameriky, ročne pribúda viac ako 500 000 prisťahovalcov najmä z Latinskej Ameriky, Ázie a Európy.
Takmer 80% obyvateľov Severnej Ameriky žije v mestách. Hlavné koncentrácie obyvateľstva sa sústreďujú do troch oblastí – na atlantickom pobreží, v jazernej oblasti a na tichomorskom pobreží.
Spojené štáty americké
Spojené štáty americké sú hospodársky najrozvinutejší štát na Zemi. USA sa počtom obyvateľov zaraďujú na tretie a rozlohou na štvrté miesto na zemeguli. Vyrábajú až štvrtinu hospodárskej produkcie sveta. Veľké spoločnosti majú svoje pobočky v zahraničí. Prostredníctvom nich ovládajú a ovplyvňujú hospodárstvo viacerých krajín.
USA tvorí 50 štátov a územie hlavného mesta. Aljaška a Havajské ostrovy ležia oddelene od ostatných štátov USA.
Flóra a fauna
Je pri veľkej rozlohe rozdielna. Najviac lesov je na východe, sú tu lesy zmiešané. Z cicavcov žijú na Aljaške líška polárna, medveď biely, zajac belák, sob, polárny vlk, obyčajný medveď hnedý a viaceré druhy kožušinovej zveri. Na území USA žijú v prériách bizóny, mustangy, v horách kojot, medveď grizly, puma. V pobrežných oblastiach Mexického zálivu žije aligátor a kajman.
Priemysel
USA má obrovské bohatstvo nerastných surovín - čierne uhlie, striebro, zlato, meď, olovo, ropa a zemný plyn (Mexický záliv). Má vysoko vyspelý energetický priemysel.
Spracovateľský priemysel sa sústreďuje na severovýchode krajiny v trojuholníku Washington, Boston, Chicago. Vysoká priemyselná vyspelosť USA sa prejavuje najmä v rozvetvenom hutníctve železných a neželezných kovov a vo vyspelom strojárstve, ktoré dodáva všetkým hospodárskym odvetviam moderné zariadenia, ďalej v rýchlom rozmachu výroby hliníka, magnézia, berýlia, syntetických vlákien a kaučuku, vo výrobe plastických hmôt. Rozsiahla výroba dieselových a elektrických lokomotív, chladiarenských zariadení a áut. Priemysel v USA má kvalitné energetické vybavenie. Hlavnými strediskami hutníckeho priemyslu sú: Pittsburg, Chicago, hutnícka oblasť pri Erijskom jazere a Birmingham. Pokiaľ ide o zásoby vodnej energie, ložiská uhlia, ropy, zemného plynu, zaraďujeme USA medzi popredné krajiny. Naftový priemysel patrí medzi najmonopolnejšie odvetvia hospodárstva. Najväčšie naftové koncerny sú: Texas, Kalifornia. Automobilový priemysel spotrebuje 1/4 výroby ocele. Popri výrobe lietadiel a stavby lodí, je značný rozmach aj priemyslu raketových striel. USA predstavuje najväčšieho vývozcu kapitálu (export kapitálu) na svete. Vzhľadom na požiadavky priemyslu, ale aj zo strategických dôvodov však značnú časť surovín dováža - napr. bauxit, ropa železná ruda.
Poľnohospodárstvo
Intenzívne poľnohospodárstvo - 1. miesto na svete v produkcii hovädzieho mäsa, hydiny, mlieka, kukurice. Najvýznamnejšie plodiny: obilie, bavlník, ovocie, zelenina. Najväčší vývozca pšenice (21,9% z celkového svetového vývozu), kukurice (57,1%). Najväčší výrobca piva - 233 485 tis. hl ročne. Na centrálnych plošinách sú zriadené mnohé farmy.
Cestovný ruch
Atlanta - Hartsfield je najväčšie letisko na svete (77,9 mil. osôb cestujúcich za rok). Zaujímavé a pozoruhodné miesta v USA: New York - Socha Slobody, Washington -Biely Dom, Lincolnov pomník, Mount Rushmore - pamätník prezidentov, Arizona, Veľký kaňon, Florida a veľa ďalších. Filmové centrum Hollywood, kultúrne centrum Los Angeles. Na území USA sa nachádza 10 prírodných pamiatok svetového a kultúrneho dedičstva UNESCO. Obrie sekvoje sa nachádzajú v národnom parku Redwood Forrest. Ďalšie národné parky sú napr. Yossemitský, Yelowstonský (najstarší na svete, založený v roku 1872 v Skalnatých vrchoch), Death Valley (Údolie smrti). Zábavné centrum Las Vegas, Disney Land v Kalifornii, Disney World na Floride, Veľké jazerá (päť jazier na území USA a Kanady, tvoria najväčšiu sústavu jazier na svete - 245 tis. km2), Niagarské vodopády (ležia na hranici USA a Kanady, na rieke Niagara prekonávajú 50 m výškový rozdiel medzi jazerami Ontario a Erijským jazerom) a Golden Gate Bridge v San Franciscu.
Kanada
Kanada je druhý najrozľahlejší štát sveta. Na rozlohe 9,9 mil. km žije 28 mil. obyvateľov. Väčšinu tvoria potomkovia prisťahovalcov z Európy – asi 40% Anglokanaďania a 30% Frankokanaďania, ktorí žijú najmä v provincii Quebeck, a ostatní belosi 25%, ďalej Ázijci, Indiáni (Eskimáci). Hlavné mesto je Otawa. Administratívne sa Kanada delí na 10 provincií a 2 teritóriá. Je nezávislý federatívny štát, konštitučná monarchia, člen britského Spoločenstva.
Kanada je priemyselne vyspelý štát s veľmi výkonným poľnohospodárstvom. Patrí medzi 10 hospodársky najvyspelejších štátov sveta. K jej hospodárskej vyspelosti prispeli obrovské prírodné a nerastné bohatstvo i susedstvo s USA. Najrozvinutejšie odvetvie je ťažba nerastných surovín a hydroenergetika (80% elektrickej energie), ktoré umožnili rozvoj moderného priemyslu. Z energetických surovín sa ťaží ropa, zemný plyn, urán a uhlie. Kanada má Svetové prvenstvo v ťažbe niklovej rudy a azbestu, patrí medzi svetových producentov zlata, medi, zinku a olova. Zásoby železných rúd sú najväčšie na svete. Kanada je svetový producent uránu. Spracovateľský priemysel je zastúpený výrobou papiera a spracovaním dreva, hutníctvom železa a farebných kovov. Zvyšuje sa význam petrochémie a strojárstva. Tradičné priemyselné odvetvie je potravinárstvo.
Najvýznamnejšia priemyselná oblasť je okolie Veľkých kanadských jazier a územie povodia rieky sv. Vavrinca, na ktoré pripadá 75% produkcie kanadského priemyslu. Významné priemyselné strediská sú Montreal, Toronto, v prérijnej oblasti Winnipeg, Edmonton, Calgari a v tichomorskej oblasti Vancouver.
Kanada je jednou zo svetových obilníc i napriek tomu, že poľnohospodárska pôda zaberá len 8% rozlohy štátu. Poľnohospodárstvo sa zakladá na farmárskej veľkovýrobe špecializovanej na pestovanie obilia (pšenice, jačmeňa, ovsa a kukurice), sóje, repky olejnej, na produkciu mlieka, mäsa a kožušinových zvierat.
Použitá literatúra:
Farkaš, C. a i., 1997: Geografia, Enigma Nitra, s.307, ISBN 80-85471-45-0