Vypracovala: Mgr. Erika Lieszkovszká
 

Základné údaje a vývoj štátneho územia


Slovenská republika je zvrchovaný štát. Rozprestiera sa v strednej Európe na rozlohe 49 034 km2, počet obyvateľov je 5 404 784, hustota zaľudnenia 109 obyvateľov/km2 (15. 8. 2008). Hlavné mesto je Bratislava.

SR vznikla ako samostatný štát po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky 1. 1. 1993.

Slovensko po zániku Veľkej Moravy takmer 1000 rokov bolo súčasťou Uhorska, netvorilo samostatný štátny ani administratívny útvar. Až v roku 1918 sa vyčlenilo z Uhorska. Jeho západné a severné hranice súhlasia s historickou hranicou Uhorska s Rakúskom a Poľskom. Južnú hranicu s Maďarskom určila Parížska mierová konferencia (12. 6. 1919) a vymedzuje ju Trianonská zmluva (4. 6. 1920). K Slovensku bola pričlenená i autonómna oblasť Podkarpatská Rus. V roku 1918 sa Slovensko stáva súčasťou prvej Česko-Slovenskej republiky až do roku 1939.

Dňa 14. 3. 1939 bola na oklieštenom území Slovenska vyhlásená Slovenská republika. Po druhej svetovej vojne sa obnovila Česko-Slovenská republika. Územie Podkarpatskej Rusi bolo v roku 1945 pripojené k Sovietskemu zväzu a boli upravené hranice s Poľskom a Maďarskom. V roku 1968 bola vytvorená federácia, v roku 1989 sa mení na Česko-Slovenskú Federatívnu Republiku. Na základe zákona o zániku federácie, prijatím Ústavy Slovenskej republiky a vyhlásením samostatnosti sa Slovensko stáva nezávislým zvrchovaným štátom.
 

Poloha


Slovensko je vnútrozemský štát, leží v srdci Európy. Matematicko-geografická poloha je výhodná, Slovensko leží v strede mierneho pásma. Najsevernejší bod je pri Oravskej Polhore a najjužnejší na Dunaji pri Patinciach. Najzápadnejší bod je na rieke Morava pri Záhorskej Vsi, najvýchodnejší v Novej Sedlici pri Humennom.

Poloha k oceánom a moriam je menej priaznivá. Nevýhodou vnútrozemského štátu zmierňuje rieka Dunaj, ktorá nás spája s Čiernym morom a prieplavmi po Mohane a Rýne do Severného mora.

Vzdialenosť Slovenska od morí:
Baltské – 520 km
Severné – 791 km
Jadranské – 350 km
Čierne – 678 km

Moria a oceány významne ovplyvňujú podnebie, z toho hľadiska Slovensko sa nachádza na prechode medzi oceánskym a kontinentálnym podnebím mierneho pásma.

Územím Slovenska prechádza hlavné európske rozvodie. Väčšina riek u nás iba pramení, sú krátke, nezabezpečujú dostatok vody pre priemysel a iné aktivity, okrem rieky Dunaj, ktorá Slovenskom preteká.

Poloha vzhľadom na nadmorskú výšku a reliéf

 
Najvyšším bodom je vrchol Gerlachovského štítu (2655m n.m.), najnižším výtok Bodrogu (94 m n.m.), priemerná nadmorská výška Slovenska je 392 m n.m. Veľké výškové rozdiely i členitý reliéf spôsobujú zmeny podnebia a v dôsledku toho i pôd, rastlinstva, osídlenia a ľudských aktivít.

Ekonomicko-geografická poloha je výhodná najmä voči európskym hospodárskym zoskupeniam a vo vzťahu k hlavným európskym komunikáciám. V minulosti bolo územie Slovenska dôležitou križovatkou obchodných ciest od Baltu k Jadranu. Táto cesta sa križovala s dunajskou cestou, ktorá spájala strednú Európu s Čiernym a Stredozemným morom. V súčasnosti stúpa význam tohto geografického priestoru v riečnej, cestnej, železničnej, leteckej a potrubnej doprave.

Geopolitická poloha je určená polohou v strednej Európe, ktorá predurčila účasť nášho štátu na všetkých dôležitých politických problémoch Európy v minulosti. V súčasnosti Slovensko zaujíma v smere východ – západ dôležitý priestor medzi Rakúskom a Nemeckom na jednej strane a Ruskom i Ukrajinou na druhej strane
 

Hranice


V celkovej dĺžke 1720 km sú väčšinou prirodzené, vedú po riekach (Morava, Dunaj, Ipeľ) a po horských chrbátoch. Umelé sú na východe Slovenska s Maďarskom a Ukrajinou.

Dĺžka hraníc SR:
Poľsko – 597 km
Česko – 240 km
Rakúsko – 107 km
Maďarsko – 678 km
Ukrajina - 98 km

Slovensko svojou rozlohou v svetovom poradí zaujíma 126. miesto, v rámci Európy patrí k menším štátom – 27. miesto.
 

Cvičenie:

  1. Aká je rozloha Slovenskej Republiky?
  2. Charakterizujte matematicko-geografickú polohu Slovenska.
  3. S ktorými štátmi hraničí Slovensko?
 

Použitá literatúra:

Farkaš, C. a i., 1997: Geografia, Enigma Nitra, s.307, ISBN 80-85471-45-0