Vypracovala: Mgr. Viera Hlavinová
Rozklad feudalizmu pokročil už na konci 17. storočia a začiatkom 18. storočia. Skončila sa 30. ročná vojna, reformácia, utíšili sa náboženské nepokoje.
V 18. storočí nastal rozvoj prírodných vied, techniky a vzdelávania. Meradlom pravdivého poznávania prírody a spoločnosti sa stal rozum, tzn. že rozum prevláda nad citom. Vzniká nová filozofia – racionalizmus. Jeho zakladateľom bol René Déscartes, ktorý je známy výrokom: „Myslím, teda som!“ Vzniká nový umelecký smer klasicizmus (vzorový, príkladný, vynikajúci).
V tomto období vznikol silný odpor proti feudálno-absolutistickému zriadeniu a najmä proti cirkvi. Odpor prejavili predstavitelia hnutia, ktoré sa nazýva osvietenstvo. Osvietenci vystupujú za právo človeka na slobodný život, horlia za vzdelanie, školstvo a osvetu.
V Uhorsku sa racionalizmus šíril pomalšie ako v Európe. Koncom 18. storočia vďaka reformám Márie Terézie a Jozefa II. sa začína rozvoj meštianstva a vzdelanosti. Začína sa vyvíjať slovenské národné obrodenie. Po zrušení cenzúry v nebývalej miere začali vychádzať svetské knihy, brožúry, časopisy a noviny. Vedúcou myšlienkou tohto obdobia bola idea národnej a náboženskej znášanlivosti a snaha šíriť vzdelanosť v národnej reči.
Vznikajú učené spoločnosti – Slovenské učené tovarišstvo založil Anton Bernolák a Juraj Fándly v roku 1792 v Trnave. V tomto období sa stala dôležitá otázka spisovného jazyka, pretože jazyk bol jediným znakom formujúceho sa národa a jediným predpokladom šírenia vzdelanosti.
Kodifikátorom prvého spisovného jazyka v roku 1787 sa stal Anton Bernolák. Za základ spisovného jazyka si vybral západoslovenské nárečie. Napísal pravopisnú príručku Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách a Slovenskú gramatiku.
Najvýznamnejším literárnym činom týchto čias sa stal pokus o vytvorenie prvého slovenského románu, ide o výchovný román Jozefa Ignáca Bajzu René mládenca príhody a skúsenosti.
Najaktívnejším buditeľom prvej generácie bernolákovcov bol Juraj Fándly. V jeho tvorbe majú prevahu osvetové diela určené pre ľud – Piľní domajší a poľní hospodár.
Po skončení napoleonských vojen nastúpila vláda tuhého centralizmu a absolutizmu. Do verejného života sa uvádza maďarčina. V slovenskom národnom živote je zložitá situácia. Stupňuje sa národnostný útlak. Opora sa hľadá v celom národe a v Slovanstve. Vzniká idea slovanskej vzájomnosti (zbližovanie Slovanov), ktorej cieľom bolo čeliť rakúskemu útlaku a náporom maďarizácie. Posilňoval ju vedecký záujem o Slovanstvo, štúdium slovanských jazykov, literatúry a dejín Slovanov.
Podnietila vznik vedeckých diel Pavla Jozefa Šafárika. V Dejinách slovanskej reči a literatúry dokázal, že Slovania sú spolutvorcami kultúry a civilizácie v Európe a v Slovanských starožitnostiach opísal dejiny Slovanov od najstarších čias do prijatia kresťanstva.
Tvorcom myšlienky slovanskej vzájomnosti bol JÁN KOLLÁR, ktorý si uvedomil slabosť a bezmocnosť Slovákov proti rozpínavosti Nemcov a to ho priviedlo k myšlienke zjednotiť Slovanov do veľkej rodiny kde budú 4 kmene: česko-slovenský, poľský, ruský a srbo-chorvátsky. Išlo mu o vzájomnú spoluprácu v oblasti kultúry, vzdelania a literatúry, ktorá sa mala diať výmenou kníh, zakladaním katedier slovanských rečí, kníhkupectiev, vydávaním porovnávacích gramatík a pod. Vedecky ju zdôvodňoval v rozprave O literárni vzájemnosti mezi kmeny a nářečími slávskymi.
Básnickou formou ju rozvíja v lyricko – epickej skladbe o láske k žene a slovanskej vlasti SLÁVY DCÉRA .
Dejová osnova hovorí o bohyni Slávy (Slovanstvo) sťažujúcej sa v rade bohov, aké krivdy Slovania v minulosti pretrpeli. Bohovia rozhodnú, aby Milek stvoril dcéru Slávy (Mína), ktorá Slovanom odčiní predchádzajúce utrpenia a postaví ich medzi popredné národy sveta.
Napísaná je biblickou češtinou. V konečnej podobe obsahovala Predspev a 5 spevov:
Předspěv je napísaný v časomiere a predstavuje elégiu (žalospev) nad slovanskou minulosťou. V skratke uvádza hlavné motívy spevov, tzn. že v troch časových polohách zobrazuje položenie národa: Minulosť = autor žiali nad osudom ponemčených slovanských kmeňov: „...někdy kolébka, nyní národu mého rakev.“ Obáva sa takého osudu na Slovensku, a preto vyzýva:„ Neb raději k velikému přivin tomu tam se dubisku, jenž vzdoruje zhoubným až dosávade časúm.“ Dubisko je mocné Rusko, ktoré v tom čase malo samostatný štátny útvar ako jediné zo všetkých slovanských národov. Prítomnosť = Kollár z vlastnej skúsenosti (študoval v nemeckom Jene, kde pozoroval nemeckú rozpínavosť, povýšenectvo a podceňovanie iných národov, najmä slovanských) odhaľuje odvekého slovanského nepriateľa – výbojné germánstvo: „Zardi se, závistná Teutonie, sousedo Slávy.“ Ďalej pranieruje hriech odrodilstva a človeka bojujúceho proti vlastnému národu. Posudzuje svet v zmysle svojho demokratického kréda:„ Sám svobody kdo hoden, svobodu zná važiti každou, ten, kdo do pout jíma otroky, sám je otrok.“ Budúcnosť = autor predpovedá Slovanom lepšie časy: „ Co z nás Slávu bude o sto rokú? ...vědy slávským potekou též žlábem, kroj, zvyk i zpěv lidu nášho bude mocným nad Seinou i Labem.“
1. spev SÁLA
Ústrednou témou je láska, lyrický hrdina vyznáva lásku Míne, ktorá sa stáva Slávy dcérou. Zobrazuje ju ako ideál slovanskej devy. Raz v noci za ním prichádzajú dvaja duchovia – jeden s mečom, druhý so šípom – a pýtajú sa:„Miluješ vlast svou více, čili Mínu? „ Lyrický hrdina odpovedá: „Mlčím, váham, rázem rukou v ňadra sáhnu, srdce vyrvu, na dvě rozlomím: Na, řknu, jednu vlasti púlku, druhou Míne.“ V závere nasleduje rozlúčka s Mínou a sľub vernosti. Hrdina zanecháva svoju Mínu krajine, v ktorej s ňou bol šťastný.
2. spev LABE, RÉN, VLTAVA
Básnik putuje z krajiny Míny cez Labe. Všíma si českú zem i jej poslanie vo svete. Zem so slávnou minulosťou musí prijímať rozkazy cudzích. Nevidí vinníkov len u cudzích, najväčšia vina jeho národa je pasivita:„ Pracuj každý s chutí usilovnou na národu roli dědičné, cesty mohou byti rozličné, jenom vuli všichni mějme rovnou.“ Autor sa dovoláva slovanskej vzájomnosti: „ Stokrát sem mluvil, teď už kričím k vám, o rozkydaní Slávové! Buďme celek a ne drobtové, buďme svorne všechno aneb ničím.“
3. spev DUNAJ
Básnik sa stretne s rodným krajom. V kraji od Tatier k Tokaju prežil šťastnú mladosť, o to viac pociťuje svoj žiaľ nad rozchodom s Mínou i nad stavom, v akom žije domovina. Je si vedomý, že s Mínou sa stretne iba po smrti, a preto túži umrieť s ňou, aby sa spojili vo večnosti.
4. spev LETHE
Názov spevu pochádza z gréckej mytológie. Volala sa tak rieka, kde ľudia nachádzali zabudnutie. Mína sa mení na vílu a sprevádza autora po slovanskom nebi, do ktorého umiestnil slovanských buditeľov a zástancov slovanstva.
5. spev ACHERON
Grécky názov hovorí o rieke Vzdejcov, ktorá pretekala podsvetím. Mína a autor putujú po slovanskom pekle, kde umiestnili odrodilcov a neprajníkov slovanstva.
Skladba má dve základné zložky:
1. zložka – ľúbostné znelky = veršami vyjadril spojenie ľúbostného citu s citom vlasteneckým,
2. zložka – vlastenecké znelky = vyslovuje v nich svoje morálno-vlastenecké názory na dobové otázky a problémy domoviny (protestuje proti pokorovaniu, kritizuje nejednotnosť, nesvornosť, odnárodňovanie).
Kollár zámerne použil v skladbe sonet, aby dokázal, že naša reč je schopná zvládnuť všetky literárne druhy a formy.
Idea upevnenia národnej jednoty a národného povedomia je ideou diela JÁNA HOLLÉHO. Jeden z najkrajších eposov z dejín Veľkej Moravy národný hrdinský epos SVÄTOPLUK napísaný v bernolákovčine, hovorí o väznení Svätopluka. Kráľovi Karolmanovi sa sníva sen, v ktorom mu Boh prikáže oslobodiť Svätopluka. Nemci pochodujú k slovenským hraniciam a prichádzajú k Devínu. Po boku Nemcov bojuje aj Svätopluk, ktorý sa stretne so Slavomírom a uzavrú dohodu. Na čelo slovenského vojska sa postaví Svätopluk a víťazí nad Nemcami. Ako odmenu prijíma kráľovskú korunu.
Epos sa skladá z 12 spevov a dej sa začína in medias res (uprostred udalosti). Kompozícia je doplnená odbočeniami, opismi, veľkými epizódami (turnaje, hostiny, výjavy bitiek). Autor nevstupuje do deja a nekomentuje činy hrdinov. Epos sa začína propozíciou (vyjadrenie zámeru autora), tzn. že autor niekoľkými veršami uvedie tému diela: "„Spívám, jak hroznú Svatopluk na Karolmana vedie vojnu, i jak víťaz seba aj svoj od jeho vlády osvobodiv národ, nepodlehlý stal sa panovník a zmužilých velké založil kráľovstvo Slovákov,“ a pokračuje invokáciou (vzývanie Múzy), vyzýva slovanskú Umku, volá ju na pomoc, prosí o inšpiráciu: „Umko milá, jestliž mne si v mých kedy prispela pěsnách, včil najviac prispej na pomoc, tebe všech ti dobre známi sú bojové, poneváč sama buďto na Bílych nekde Horách, buď na Kobylú, v tvém bydle sedicá, aj na Devíne, aj na hrozně mohla vojska si patriť.“
Verš eposu je hexameter. Dodržiava postupy antických autorov. Hlavnou ideou diela je posilňovať národnozjednocovacie úsilie. Autor zobrazil: Ideu slobody – boj Slovákov o samostatnosť slovanského kráľovstva.Celé národné spoločenstvo je odhodlané položiť na obranu vlasti a slobody aj život: „Zbroj teda, zbroj hroznú zapopadnime ...“ Boj dvoch svetov: germánskeho a veľkomoravského.
Ideu národnej hrdosti – autor predstavil Veľkomoravskú ríšu ako veľký národný štát Slovákov. To vzbudilo v našom národe, neuznávanom a pokorovanom, pocit národnej hrdosti, sebavedomia v prítomnosti a dôvery do budúcnosti. Sprítomniť dejiny VM a kráľa Svätopluka.
Idea humanity – proti dobyvačnosti nepriateľov stavia slovanskú pokojamilovnosť. Slovania kedysi nepoznali otroctvo, všetci si boli rovní, mali všetko spoločné. Ďalej hovorí o slovanskej pohostinnosti, spevavosti a tvorivej práce. Hollý vyzdvihuje skutočnosť, že mnohí čo spôsobili príkorie zahynuli, ale Slovania žijú a budú žiť so slávou, hoci aj v súčasnej dobe ich utláčajú susedia.
Celá váha deja je prenesená na ľudí. V epose vystupuje veľký počet postáv, a to historických (Svätopluk, Karolman, Slavimír ...), vymyslených (vojaci, slúžky ...) i mytologických ( pohanský boh Černobog ). Chýba priama charakteristika postáv. Obraz o postave si urobíme z jej činov.
Použitá literatúra:
1. Caltíková, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry. Výber I.
Nitra: Enigma, 1996.
2. Floriánová, A. – Špačková, Z.: Slovenská a česká literatúra na dlani.
Bratislava: Príroda, 2001.
3. Ihnátková, N. a kol.: Čítanka pre 1. ročník gymnázií a stredných škôl.
Bratislava: Litera, 1994.
Kontrolné úlohy:
1. Stručne charakterizujte společenské podmienky klasicizmu.
2. Uveďte názov filozofie, meno a výrok jej zakladateľa.
3. Definujte pojem osvietenstvo.
4. Uveďte meno kodifikátora spisovného jazyka, v ktorom roku a na základe akého nárečia
kodifikoval slovenský jazyk.
5. Nájdite a porovnajte myšlienky humanity a vlastenectva v Kollárovej Slávy dcére
a v Hollého Svätoplukovi.