Vypracovala: Juráková Beata
Architektúra
Slovo architektúra má grécky pôvod a znamená hlavný tesár, staviteľ. Architektúra je tiež veda a umenie o tom, ako navrhovať a stavať budovy, ktoré slúžia človeku na rôzne účely. Architektúra by sa nemohla vyvíjať bez základných znalostí z matematiky, geometrie a poznaní rôznych stavebných materiálov.
Architekt je staviteľ, ktorý buduje stavby podľa plánu – projektu. Taktiež navrhuje veľkosť priestorov, ich tvar a výzdobu.
Začiatky ľudskej civilizácie
Od začiatku svojej existencie na Zemi potreboval človek úkryt pred zlým počasím a nebezpečenstvom. Prví ľudia odpozorovali zvyky zvierat, ktoré si vytvárali svoje príbytky z toho, čo im núkala príroda. Preto praľudia využívali tisícky rokov napríklad jaskyne – tie všaknemôžeme považovať za staviteľstvo, pretože jaskyne nevytvoril človek, ale boli dielom prírody.
Vznik staviteľstva
Tak ako sa vyvíjal človek, jeho zručnosť a inteligencia, tak sa vyvíjalo a zdokonaľovalo aj jeho bývanie. Postupne sa ľudia naučili stavať prvé prístrešky z konárov, lístia, kostí a koží. Neskôr začali stavať budovy, ktoré slúžili nielen na bývanie, ale aj ako centrá náboženstva, kultúry, vzdelávania a pod. Menil sa aj tvar a veľkosť ľudských sídiel – najprv to boli osady, neskôr dediny, mestá a štáty. Ľudia však neprestali pri stavbe budov využívať prírodné zdroje – drevo, kameň, hlinu, neskôr kovy. Postupne si začali vyrábať vlastné stavebné materiály - betón, sklo alebo plasty.
Architektonické štýly
Tisícky rokov ľudskej civilizácie môžeme dnes rozdeliť podľa stavebných – architektonických štýlov nasledovne:
1. Staroveké staviteľstvo – megality, egyptské, grécke, rímske - staré niekoľko tisíc rokov
2. Stredoveké staviteľstvo – románske, gotické, renesančné
3. Novoveké staviteľstvo – barokové, rokokové, klasicistické, empírové, romantické, secesné
4. Moderné staviteľstvo – staviteľstvo od 20. storočia po dnes
Staroveké staviteľstvo
Megality – megalitizmus je vznik mohutných stavieb zo vztýčených, nahromadených a zoskupených balvanov, napr. aleje v Carnacu (Francúzsko), slnečný chrám v Stonehange (Veľká Británia). Význam týchto stavieb nie je dodnes celkom jasný, predpokladá sa, že slúžili na náboženské účely, ako náhrobky, obradné miesta alebo na meranie času. Záhadou ostáva aj to, ako pravekí ľudia dokázali premiestniť niekoľkotonové kusy kameňov.
 |
 |
|
Karnak |
Stonehange |
Egyptské staviteľstvo
Najznámejšie egyptské stavebné pamiatky sú pyramídy – stavby v tvare ihlana, ktoré slúžili ako hrobky vládcov Egypta – faraónov. Patria sem však aj mohutné chrámy.
 |
 |
Grécke staviteľstvo
Preslávilo sa chrámami, ktorých hlavným znakom boli stĺpy (iónsky, dórsky, korintský). Najznámejšie stavby sú napr. chrám Partenón v Aténách alebo divadlá – amfiteátre.
 |
 |
Rímske staviteľstvo
Nadväzovalo na grécke staviteľstvo a typické boli oblúky, klenby a kupoly.
 |
 |
|
|
Kupola s klenbou |
Bazilika s klenbou |
Víťazný Konštantínov oblúk |
Stredoveké staviteľstvo
Obdobie stredoveku nadviazalo na rímske staviteľstvo a patrili sem románske, gotické a renesančné staviteľstvo.
Románske staviteľstvo
Označujeme tak obdobie architektúry v ranom stredoveku (polovica 11. - polovica 13. stor.) nazvané podľa Ríma – románske. Jeho typické znaky boli: polkruhový oblúk, hrubé a masívne múry, malé okná atď.
 |
 |
|
Rotunda sv. Juraja v Skalici |
Rotunda sv. Kríža v Križovanoch |
Gotické staviteľstvo
Je to obdobie architektúry, ktorá vznikla vo Francúzsku a odtiaľ sa šírila do celej Európy (12. - 16. stor.). Slovo „gotik“ znamenalo barbarský, hrubý, inokedy západný. Typickéznaky: lomený oblúk, rebrová klenba, oporný systém, veľké okná, veľká výška stavieb.
 |
 |
 |
 |
|
Krížová klenba s lomeným oblúkom |
Chrám sv. Víta |
Katedrála Burgos |
|
Renesančné staviteľstvo
Je to obdobie architektúry (15. - do polovice 17. stor.), ktoré napodobňovalo umenie grécke a rímske. Typické znaky: horizontálne delenie stavby, stĺp ako nosný prvok, kupola, farebná výzdoba.
 |
 |
 |
|
Zámok Chambord a dvojité schodisko Leonarda da Vinciho |
||
Novoveké staviteľstvo
Rozvíjalo sa od 17. do 20. storočia v celej Európe a opakovalo znaky predchádzajúcich období. Patrili k nemu: barokové, rokokové, klasicistické, empírové, romantické, secesné staviteľstvo.
Baroko
Baroko nahradilo v 17. storočí renesanciu. Jeho znakom je výrazná, bohatá výzdoba. Baroko síce pochádza z Talianska, ale viac sa prejavilo v Anglicku a vo Francúzsku.
Rokoko
Je pokračovaním baroka. Pre rokoko je charakteristické využívanie motívu ornamentu v tvare mušle.
Klasicizmus
Klasicizmus je odpoveďou na obdobie prezdobeného baroka. Začína sa rozvíjať od polovice 18. storočia a inšpiruje sa antickou kultúrou a talianskou renesanciou.
Empír
Zaviedol ho francúzsky cisár Napoleon I. v 19. storočí. Empír veľmi rýchlo prenikol do celej Európy. Najobľúbenejšou farby boli čierna, biela a zlatá.
Secesia
Vznikla koncom 19. storočia ako pokus o novú originalitu. Trvala krátko, typická bola bohatá výzdoba s kvetinovými motívmi
|
|
 |
|
Baroko |
Rokoko |
 |
 |
|
Klasicizmus |
Empír |
 |
 |
|
Secesia |
|
Moderné staviteľstvo
Je to staviteľstvo od 20. storočia po súčasnosť a jeho typickými znakmi sú netradičné tvary a materiály – sklo, betón, oceľ, plasty. Novinkou sú mrakodrapy.
 |
 |
 |
Úlohy:
1. Čo vieš o starovekom staviteľstve?
2. Čo vieš o stredovekom staviteľstve?
3. Čo vieš o novovekom staviteľstve?
4. Čo vieš o modernom staviteľstve?
Použitá literatúra:
1. Daniš, M. a Kratochvíl, V.: Stretnutie s minulosťou, Orbis Pictus Bratislava 1999