Infinitív je neurčitý slovesný tvar, ktorý sám o sebe nevyjadruje žiadne číslo, osobu alebo čas.
I. Tvary neurčitku
· prítomný neurčitok / l´infinitif présent:
chanter, finir, voir, entendre conduire...
zvratná forma: se lever, s´apercevoir...
pasívna forma: être ouvert, être affiché...
· zložený neurčitok / l´infinitif passé:
auxiliaire à l´infinitif + participe passé
avoir chanté, avoir réfléchi, être venu...
zvratná forma: s´être lavé, s´être aperçu
pasívna forma: avoir été affiché, avoir été ouvert
V zápornej forme záporka pas stojí pred neurčitkom.
ne pas entrer
ne pas s´être reveillé
ne pas avoir compris
II. Používanie neurčitku
Neurčitok môže byť použitý spolu so slovesom v prítomnom, minulom aj budúcom čase.
A. Prítomný neurčitok vyjadruje súčasnosť alebo následnosť.
Il veut (voulait, voudra) partir avec nous. – Chce (chcel, bude chcieť) s nami odísť.
Vo francúzštine sa neurčitok používa častejšie než v slovenčine. Vo vete sa môže vyskytovať ako:
- podmet
Vivre à la montagne est bon pour la santé. – Žiť v horách je zdravé.
- menný prísudok
Cet étranger semble chercher quelqu´un. – Zdá sa, že tento cudzinec niekoho hľadá.
- predmet
Comment oses-tu paraître devant moi?! – Ako sa predo mnou opovažuješ objaviť?!
- príslovkové určenie
Attendez sans bouger. – Čakajte bez pohnutia.
- nezhodný prívlastok
J´ai obtenu la permission de sortir. – Dostal som povolenie odísť.
Neurčitok sa používa predovšetkým po slovesách vyjadrujúcich:
- pohyb (aller, venir, descendre, monter, courir, partir...)
Elle est venue rapporter des livres qu´on lui avait prêtés. – Prišla vrátiť knihy, ktoré jej boli požičané.
- predpoklad, vieru (croire, estimer, penser, dire, supposer...)
Elle estime avoir raison. – Verí, že má pravdu.
- prianie, úmysel (espérer, souhaiter, désirer, préférer...)
Nous espérons recevoir bientôt de vos nouvelles. – Dúfame, že čoskoro dostaneme od vás správy.
- vnímanie (voir, regarder, entendre, écouter, sentir...)
Je l´ai entendu rire. – Počul som ho smiať sa.
- po modálnych slovesách (falloir, devoir, pouvoir, savoir, vouloir, faire, laisser...)
Elle n´a pas su répodre. – Nevedela odpovedať.
B. Zložený neurčitok vyjadruje predčasnosť, t.j. dej, ktorý prebehol /alebo prebehne) skôr ako dej hlavnej vety. Niekedy používaný termín „minulý infinitív“ nie je výstižný, pretože označuje nielen minulé, ale aj budúce deje.
Il coit (il croyait, il croira) avoir gagné. – Verí (veril, uverí), že vyhral.
Zloženým neurčitkom krátime najčastejšie vedľajšie vety časové so spojkou après (keď, až, potom čo), ale aj iné typy viet. Podmienkou je však rovnaký podmet v hlavnej a vedľajšej vete.
Après avoir fait ses courses, elle est rentrée. – Keď nakúpila, vrátila sa domov.
Après avoir terminé ce travail, je me reposerai. – Až skončím túto prácu, odpočiniem si.
Je suis content de ne pas avoir attendu. – Som rád, že som nečakal.
III. Nahrádzanie vedľajšej vety infinitívom
Ak je podmet hlavnej vety totožný s podmetom vedľajšej vety, vtedy:
- nutné nahradiť subjunktív infinitívom,
Je voudrais que je dorme. → Je voudrais dormir.
- možné nahradiť indikatív infinitívom,
J´espère que je recevrai bientôt de vos nouvelles. → J´espère recevoir bientôt de vos nouvelles.
Zopakujte si:
- Uveďte pravidlo tvorenia minulého neurčitku a porovnajte ho s tvorením zloženého minulého času /passé composé/.
- Porovnajte časový význam prítomného a minulého neurčitku.
- Na príkladoch popíšte funkciu infinitívu vo vete.
- Uveďte, po akých slovesách sa najčastejšie používa infinitív.
- Popíšte nahrádzanie vedľajšej vety infinitívom.
Literatúra:
Boulares M. – Frérot J. L. : Grammaire progressive du français avec 400 exercices
Delatour Y. a kol.:Grammaire du Français
Pravda M. – Pravdová M.: Francúzština pre samoukov
Taišlová J.: Mluvnice francouzštiny
Taraba J.: Francúzska gramatika