Vypracoval: Mgr. Tomáš Godiš
Baruch Spinoza (1632 - 1677)
Baruch Spinoza bol významný holandský filozof, ktorý pochádzal z bohatej rodiny. Svoj život prežil v Amsterdame. Bol príslušníkom židovského náboženstva. Z židovskej obce ho však vylúčili kvôli odmietaniu náboženských dogiem. Zastával totiž názor, že kresťanstvo rovnako, ako aj židovstvo tvorí zhluk zastaraných dogiem a vonkajších rituálov. Tieto považoval za prázdne. Tvrdil aj, že Biblia nie je až do posledného slovka inšpirovaná Bohom (apeluje na časové nezrovnalosti medzi jednotlivými knihami). Kvôli týmto tvrdeniam Spinozu obvinili z kacírstva a vylúčením z cirkvi odsúdili na život v samote. Neskôr bol obvinený (nespravodlivo) i z vraždy. Aj napriek tomu, že pochádzal z bohatej rodiny, nežil život boháča, ale naopak žil v skromných pomeroch. Privyrábal si ako brúsič šošoviek. Zomrel v roku 1677 na tuberkulózu.
Zaujímavosťou jeho filozofie je fakt, že pri tvorení filozofie pracoval jedine v noci. Spinoza považuje všetko, čo je za jednu veľkú súvislosť. Súčasť tejto súvislosti je aj jednotlivec.
Zastáva „monizmus“, ktorý hovorí o tom, že existuje len jediná substancia. Ona je súčasťou všetkého aj jednotlivca. Je nekonečná a nedeliteľná. Táto substancia má veľa vlastností, ale človek dokáže rozoznať len dve a to materiálnosť (hmotný svet) a myslenie (duchovný svet). Substancia sa prejavuje pomocou takzvaného modusu. Modusom sa chápe konkrétny prejav substancie. Modusom materiálneho sveta je napr. kameň a modusom duchovného sveta je napr. modlitba alebo báseň. Modlitba a aj kameň sú dve stránky jednej substancie. Človek nie je bytosť, ktorá by sa skladala z dvoch odlišných substancií (tela a duše), ale naopak je to jediná substancia, ktorá má dve stránky (telo a dušu). Tieto stránky paralelne existujú a sa takto aj prezentujú.
Racionalizmus sa u Spinozu prejavuje aj tým, že tvrdí, že všetko podlieha prísnemu determinizmu. Náhoda neexistuje. To čo je a čo bude je vždy prejavom kauzálnej činnosti. (všetko je určené – všetko musí byť práve takto a nie inak a nedá sa to za žiadnych okolností zmeniť.) Boh je súčasťou prírody je rozpriestranený všade v prírode. Práve cez prírodu sa nám Boh ukazuje a pomocou prírodných zákonov aj všetko na zemi riadi. Prírodné zákony sú vnútornou príčinou všetkého diania. Týmto sa Spinoza prihlásil k panteizmu (Panteizmus tvrdí, že Boh je rozpriestranený v prírode.)
Etika v ponímaní Barucha Spinozu vychádza z toho, že človek pomocou rozumu vie rozpoznať, čo je pre neho dobré, čo zlé (resp. čo mu škodí). Poznanie človeka sa stále dopĺňa pomocou logických dedukcií, ktoré majú za cieľ nájsť podstatu a vyššie idey. Pochopenie jednoty substancie je pritom možné len cez tzv. intelektuálnu intuíciu (najvyššiu formu ľudského poznania).
Významné je Spinozovo dielo „Etika“. V ňom sa pokúsil o matematické zdôvodnenie filozofie a dospel k názoru, že pravda sa dá poznať len rozumovými dedukciami.
Gottfried Wilhelm Leibnitz (1646 - 1716)
Gottfried Wilhelm Leibnitz bol nemecký filozof - racionalista. Nebol však len filozofom, ale prispel aj k rozvoju matematiky, kybernetiky, fyziky, geológie a histórie. Bol považovaný za posledného veľkého polyhistora. Tento vzdelanec už v pätnástich nastúpil na univerzitu a ako dvadsaťročný mal doktorát. Dopisoval si zo všetkými dôležitými vedcami tej doby. Bol jedným z iniciátorov založenia Berlínskej akadémie vied a tiež akadémie vied v Petrohrade. Leibnitz bol autorom diela „Monadológia“. V tomto diele vysvetľuje svoje učenie o monádach.
Svet sa skladá z jednoduchých substancií tzv. monád. Každá jedna monáda je jedinečná a špecifická. Monády nie sú rozpriestranené, nemôžu prirodzene vznikať ani zanikať. Monády však majú duchovnú podstatu, sú úplné samostatné, nezávislé a navzájom sa vôbec neovplyvňujú. Všetky zložité substancie živého a neživého sveta vznikajú práve z monád. Matéria je vo vzťahu k monádam druhoradá. Matéria je len istý druh prejavu monád. Monády rozdeľuje na 4 kategórie a to:
1. Monády temné – sú podstatou neživej prírody (základný prejav - pociťovanie)
2. Monády hmlisté – sú podstatou rastlinného a živočíšneho sveta (základný prejav – schopnosť spájať pocity a vnemy, schopnosť istej percepcie).
3. Monády jasné – sú podstatou ľudskej duše (prejav - schopnosť sebauvedomenia sa)
4. Monáda monád – Boh – je to monáda monád, ktorá dala všetky ostatné monády na začiatku do pohybu a utvorila tak predurčenú harmóniu. Znamená to, že najvyššia monáda je tá, ktorá utvorila nemenné usporiadanie vesmíru. (Každá monáda je súčasťou vesmíru je s ním prepojená a v každej monáde sa odzrkadľuje vesmír samotný).
Vo svojom diele Teodícea tvrdí Leibnitz, že celkovú harmóniu dotvárajú aj negatívne stránky ako je zlo, nešťastie a nespravodlivosť. Oni taktiež pomáhajú vytvárať harmóniu sveta. Tento svet je stvorený Bohom - a teda najvyššou monádou. Je to najlepší zo všetkých možných svetov.
Otázky na zopakovanie:
1. Čo je to monizmus?
2. Čo je to monadológia?
3. Ako sa podľa Barucha Spinozu prejavuje substancia?
4. Ako Baruch Spinoza charakterizuje Boha?
5. Aké rozoznáva Leibnitz monády?
6. Ako charakterizuje Leibnitz Boha?
7. Ktorá teória sa Vám páči lepšie a prečo?
Použitá literatúra:
Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002
Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009
Paulička, Všeobecný encyklopedický slovník, Ottovo nakladatelství, Praha 2005