Vypracoval: Mgr. Tomáš Godiš
John Locke (1632 - 1704)
John Locke sa narodil 29. 8. 1632 vo Wringtone v Británií a umrel 28. októbra 1704 v mestečku Oates v Británií. Locke bol vychovávaný príliš puritánsky. Študoval najprv filozofiu potom medicínu a neskôr i prírodné vedy. Bol prvým z významných empirikov novoveku. Pôsobil na Univerzite ako asistent, ale jeho problémy na akademickej pôde ho prinútili aby z univerzity odišiel (predstavitelia univerzity ho nútili k tomu, aby sa prihlásil do cirkvi). Potom pôsobil ako rodinný lekár lorda Ashleya a neskôr pôsobil ako vychovávateľ syna lorda Shaftesburyho. Neskôr sa zaplietol i do politiky keď podporil anglikánske krídlo proti katolíkom a zúčastnil sa pokusu o prevrat. Po tomto čine bol nútený utiecť do Holandska. Neskôr sa však opäť vrátil do Británie kde v roku 1704 umrel.
Známy výrok Johna Locka „nič nie je v mysli, čo predtým nebolo v zmysloch“ nám napovedá filozofickú líniu jeho učenia. Hovorí, že človek poznáva senzuálnym spôsobom – teda podľa pocitov, ktoré tvoria v človeku skúsenosti. Nadväzuje na Aristotela a tvrdí, že duša človeka je pôvodne čistá ako biely nepopísaný papier tzv. tabula rasa (čistá nepopísaná tabuľa.). No postupne na tento papier zaznamenávame svoje poznatky a skúsenosti. Získavame ich videním, cítením, počutím a iným vnímaním. Rozumovou činnosťou tieto vnemy spracovávame a dostávame do mysle, kde sa tvorí poznanie. Práve pre toto si Locke myslí, že jediným zdrojom poznania sú práve skúsenosti.
Vo svojom hlavnom diele „Rozprava o ľudskom rozume“ odpovedá Locke na otázky – ako sa predstavy dostávajú do mysle a či je možné dôverovať zmyslom. Locke tvrdí, že vrodené pojmy a idey (teda také, ktoré by boli dané inak ako zmyslovou skúsenosťou) neexistujú. Celý obsah nášho vedomia pochádza zo skúseností alebo vnemov, ktoré sme uchopili jedine zmyslami.
Vedomie obsahuje idey, ktoré sú pojmami v mysli vytvorenými na základe skúsenosti. Locke ich rozdeľuje na:
jednoduché – prijímame ich len pasívne, pričom sa jedná o také idey, ktoré okrem vnemu neobsahujú nič druhé. (je to podnet zvonku, nejaká vôňa, obraz, tvar niečoho a podobne),
zložené – tieto idey na rozdiel od ostatných aktívne formujeme (tvoríme). Ide totiž o spájanie jednoduchých ideí pomocou nášho rozumu. Tieto idey abstrahujeme a poznávame, pričom získavame isté abstraktné pojmy. Platí pri tom pravidlo, že čím viac zovšeobecňujem idey, tým viac sa vzďaľujem od ich zmyslového základu.
Svet Locke tvrdí, že tento svet je presne taký, ako ho vnímame a nie iný. Pri jeho vnímaní musíme vychádzať z jeho dvoch kvalít a to sú:
1. Prvotné kvality (objektívne kvality): sú to také kvality, ktoré môžeme objektívne vnímať. Zmysly odrážajú tieto kvality u každého rovnako a preto sú spoľahlivé. (jedná sa o veľkosť, tvrdosť, rozmery, hmotnosť a pod.)
2. Druhotné kvality (subjektívne kvality): sú to kvality, ktoré môže každý vnímať inak a sú teda subjektívne. Keďže tieto kvality nemusia byť pre všetkých rovnaké tak ich považuje za málo dôveryhodné, ale nie klamlivé, lebo sú a všetci ich istým spôsobom vnímajú. (Jedná sa o vôňu, chuť, farbu, zvuk, teplotu a pod.)
Idey sa dajú prenášať aj prostredníctvom slov. Slová považuje za zastupujúci článok idey. Je to niečo čo má u počúvajúceho, ktorý počúva slová, vyvolať obraz tej istej idey ako aj u rozprávajúceho. Slovo je teda adekvátnou (rozumovou!) náhradou idey.
Etické učenie Locka je do veľkej miery ovplyvnené empirickým učením. Hovorí, že vrodené morálne zákony neexistujú. Neznamená to však, že človek bude žiť ako divoch mimo pravidiel morálky. Tieto si však stanovuje spoločnosť sama. Človek je tabuľa rasa a je možné aby ho spoločnosť vychovala podľa svojich pravidiel. Inak povedané – aká je spoločnosť, taký je aj človek. K tomu aby človek bol dobrý nemusí byť nutné ho nútiť správať sa podľa istých pevných schém (ako to robí napr. náboženstvo). Treba aby bol povzbudzovaný na ceste za týmto cieľom radami rozumu. Treba ho povzbudiť k samostatnému mysleniu, k rozvoju svojich vlastných schopností. Locke za cieľ ľudskej činnosti považuje šťastie, radosť, slasť, pôžitok z konania dobra. Cieľom nie je spása ako to tvrdí náboženstvo.
Locke sa venoval aj problematike štátu. Pre neho je najlepšou formou štátneho zriadenia je konštitučná monarchia s demokratickými prvkami. Štát má slúžiť jednotlivcovi a má spoločenskému dobru. Bol zástancom liberalizmu a tolerancie. Každý jeden jednotlivec je slobodný a tiež rovnoprávny. Locke taktiež vyhlásil že je potrebná náboženská tolerancia, ktorá však vychádza z toho, že nie je možné určiť, ktoré náboženstvo je to pravé a správne a preto je lepšie ich nechať pôsobiť všetky. (apeloval pri tom hlavne na škriepky medzi katolíckym a protestantským náboženstvom.)
Otázky na zopakovanie:
1. Porozprávajte v krátkosti život Johna Lockeho
2. K akému filozofickému prúdu Locke patril? – vysvetlite jeho podstatu
3. Aké poznanie je podľa Lockeho to správne?
4. Čo tvorí podľa Lockeho obsah vedomia?
5. Vysvetlite pojem tabuľa rasa – v akej je spojitosti s Lockeho učením?
6. Aké štátoprávne zriadenie je podľa Lockeho to najsprávnejšie a prečo?
7. Tvrdí Locke, že existuje vrodený morálny poriadok?
Použitá literatúra:
Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002
A. Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009
I. Paulička, Všeobecný encyklopedický slovník, Ottovo nakladatelství, Praha 2005
J. Jurina, Stručný prehľad dejín filozofie – Novovek, Trnavská unverzita, Trnava 2002.