Vypracovala: Mgr. Jana Dolinská

 

 

Veľa kultúrnych rastlín pestujeme pre koreň. Mrkva, petržlen, zeler poskytujú koreňovú zeleninu. V ich koreňoch sa uskladňujú látky. Podobne ako hľuza cukrovej repy, ktorá je bohatým zdrojom cukru. Koreň chrenu obsahuje silice, dodávajúce mu špecifickú chuť a vôňu. Korene niektorých rastlín obsahujú látky dôležité pre farmaceutický priemysel (napr. puškvorec obyčajný).

 

Veľký počet rastlín je možné rozlíšiť aj tvarom koreňa. Niťovitý koreň má napr. mak, kužeľovitý napr. mrkva, repovitý – napr. repa, kolovitý koreň majúmohutné stromy s hlbokým zakorenením napr. dub, valcovitý koreň napr. chren.

Koreň je zvyčajne podzemný orgán, ktorý nenesie listy a rastie v smere zemskej tiaže (pozitívny geotropický rast).

 

Funkcia koreňa:

 

  • upevňovacia

  • vyživovacia

  • metabolická (v koreni prebieha napr. syntéza škrobu, aminokyselín, bielkovín a fytohormónov)

  • zásobná

  • vegetatívne (nepohlavné) rozmnožovanie - napr. vinič, georgína

 

Rastlinu nikdy neupevňuje len 1 koreň ale sústava koreňov, ktorá sa bohato vetví. Označuje sa ako koreňová sústava.

 

Rozdelenie koreňových sústav:

 

a) alorízia (primárna koreňová sústava) – má vytvorený hlavný koreň a z neho vyrastajúce bočné korene. Je typická pre dvojklíčnolistové rastliny.

 

b) homorízia (vedľajšia koreňová sústava) – hlavný koreň zaniká a jeho funkciu preberá zväzok bočných (adventívnych) koreňov. Tento typ majú jednoklíčnolistové rastliny. Adventívne korene sa vytvárajú aj pri zakoreňovaní listových a stonkových odrezkov.

 

Typy koreňových sústav:

 

aloríza

homoríza

 

Pozdĺžna stavba koreňa:

 

Pri pozdĺžnom reze koreňom sa rozlišujú tieto časti:

1. koreňová čiapočka (kalyptra) - chráni koreňový vrchol (delivé pletivá). Jej vonkajšie bunky sa odlupujú a slizovatejú, tým umožňujú lepšie prenikanie koreňa do pôdy. Stredom koreňovej čiapočky prechádza rad buniek – tzv. stĺpik (columella). Bunky sú citlivé na zvislý rast koreňa, pretože obsahujú zrnká presýpavého škrobu (statolity).

 

2. meristematická (embryonálna) zóna – v tejto časti sa pozoruje intenzívne delenie buniek. Bunky sú malé a tenkostenné.

 

3. predlžovacia zóna – v tejto časti nastáva pomerne rýchly rast koreňa v dôsledku zväčšovania jednotlivých buniek.

 

4. diferenciačná zóna – rýchly rast koreňa ustáva, pretože bunky sa diferencujú a špecializujú na vykonávanie príslušných funkcií (vznik primárnych pletív).

 

http://universe-review.ca/I10-22a-root.jpg

 

Pozdĺžna stavba koreňa

 

Primárna anatomická stavba koreňa:

 

Na priečnom reze koreňa sa rozlišuje:

 

1. pokožka koreňa – rizoderma

Jednovrstvová pokožka koreňa, nikdy nemá kutikulu a prieduchy. Vyrastajú z nej koreňové vlásky. Sú to tenkostenné, dlhé, úzke, vyliačeniny pokožkových buniek. Ich životnosť je krátka a sú nahradzované novými. Zväčšujú absorpčný povrch koreňa.

 

2. primárna kôra

Nachádza sa pod pokožkou a rozdeľuje sa na niekoľko vrstiev. Vnútorná vrstva – endoderma zreteľne oddeľuje vodivé pletivá od ostatnej kôry. Je tvorená parenchymatickými bunkami.

 

3. pericykel

Pletivo, z ktorého vyrastajú bočné korene. Je súčasťou stredného valca.

 

4. radiálny cievny zväzok

Iba tento typ cievneho zväzku je prítomný v koreni. Tvoria ho pravidelne sa striedajúce lúče drevnej a lykovej časti (dreva a lyka).

 

5. stržeň a stržňové lúče

Sú vyplnené parenchýmom, sklerenchýmom alebo základným pletivom.

 

Stredný valec obsahuje pericykel, cievny zväzok a stržeň so stržňovými lúčmi.

 

Sekundárna stavba koreňa:

 

Od primárnej sa odlišuje tým, že v koreni sú prítomné aj sekundárne pletivá, ktoré zabezpečujú hrubnutie koreňa. Sekundárne hrubnú len korene nahosemenných a dvojklíčnolistových rastlín.

 

K sekundárnym pletivám patrí:

 

  • Kambium - zakladá sa medzi vnútornou časťou lyka a vonkajšou časťou dreva. Delením buniek kambia sa do stredu koreňa oddeľujú bunky sekundárneho dreva a smerom k obvodu koreňa bunky sekundárneho lyka. Spolu vytvárajú druhotnú kôru, ktorá chráni povrch hrubnúceho koreňa.

  • Felogén - vzniká z parenchymatických buniek pericykla. Delením jeho buniek sa k obvodu koreňa produkujú bunky korku, ktoré pretrvávajú iba v dlho žijúcich koreňoch.

 

http://www.progressivegardens.com/growers_guide/root1.jpg

 

Stavba koreňa

 

Metamorfózy koreňa:

 

Ak koreň okrem svojich základných funkcií začne vykonávať aj inú funkciu, hovoríme o premenách (metamorfózach) koreňa. Často dochádza k zmene tvaru koreňa.

 

  • priliepavé korene (napr. brečtan) - sú to adventívne korene bez vyživovacej funkcie, umožňujú prichytenie.

 

 

Brečtan popínavý

 

  • vzdušné korene (tropické a subtropické rastliny, napr. monstera) – umožňujú príjem vzdušnej vlhkosti.

  • koreňová hľuza (napr. vstavač, georgína) – plní zásobnú funkciu, ale využíva sa predovšetkým jej funkcia vegetatívneho rozmnožovania rastlín.

  • zásobné korene (napr. repa, mrkva, zeler) – zhromažďujú látky a tým menia svoj tvar.

  • parazitické korene – haustória (napr. imelo biele) – rozrastajú sa pod kôrou hostiteľa, prenikajú do cievnych zväzkov, odkiaľ odoberajú vodu a minerálne látky.

 

 

Imelo biele

 

  • barlovité korene (napr. kukurica) – vytvárajú ich rastliny rastúce na sypkých substrátoch.

  • symbiotické korene (napr. korene rastlín čeľade bôbovité) – ide o korene rastlín, ktoré vyžadujú spolunažívanie s baktériami.

 

Zopakujte si:

1. Aké funkcie plní koreň?

2. Čo zabezpečuje rast koreňa v smere zemskej tiaže?

3. Aký je rozdiel medzi koreňovou sústavou cibule a mrkvy?

4. Opíšte anatomickú stavbu koreňa.

 

Použitá literatúra:

Ušaková, K. et al.: Biológia pre gymnázia 1. 1. vyd. Bratislava : MEDIA TRADE. 1999. 87 s. ISBN: 80-08-02983-8

Bumerl, J. et al.: Biológia 1. pre stredné poľnohospodárske školy a pre stredné lesnícke školy. 6. vyd. Bratislava : Príroda. 304 s. ISBN: 80-07-11201-4

http://www.ta3k.sk/bio/