Vypracovala: Mgr. Jana Dolinská
Nukleové kyseliny (NK) sú makromolekulové látky označované ako hmotní nositelia dedičnosti. V ich primárnej štruktúre je zapísaná genetická informácia. I preto sú dnes známe metódy, v ktorých sa DNA využíva ako nástroj k určeniu totožnosti človeka, napr. pri určení testov rodičovstva.
Nukleové kyseliny objavil v r. 1869 Švajčiar J. F. Miescher. Izoloval ich z jadier bielych krviniek obsiahnutých v hnise. Rozlíšili sa 2 typy nukleových kyselín. Kyselina deoxyribonukleová - DNA a kyselina ribonukleová - RNA. Objav štruktúry molekuly DNA sa datuje do roku 1952 a o rok neskoršie dostali jej objavitelia J. Watson a F. Crick za tento objav Nobelovu cenu.
Stavebnou jednotkou nukleových kyselín sú nukleotidy, ktorých počet, poradie a stavba identifikuje každý typ NK.
Každý nukleotid pozostáva z:
-
dusíkatej organickej bázy – ide o heterocylické zlúčeniny s atómom dusíka vo svojej štruktúre. Dusíkaté bázy sú odvodené od 2 heterocyklických zlúčenín – purínu (adenín, guanín) a pyrimidínu (cytozín, tymín, uracyl).
-
cukru (pentózy) - podľa typu NK je to buď ribóza alebo deoxyribóza
-
zvyšok kyseliny trihydrogénfosforečnej PO43-
DNA je nositeľkou genetickej informácie všetkých organizmov s výnimkou nebunkových vírusov. U eukaryotických organizmov je DNA uložená v jadre, prípadne môže sa nachádzať aj v mitochondriách a chloroplastoch. U prokaryotických organizmov sa DNA nachádza voľne v cytoplazme a nie je ohraničená jadrovou membránou. Vírusy môžu obsahovať molekulu DNA alebo RNA. Podľa jej prítomnosti sa rozdeľujú.
DNA je pravotočivá dvojzávitnica, ktorej obidva reťazce vznikli spojením nukleotidov.
Stavba nukleotidu DNA:
-
dusíkatá báza
-
A (adenín) ↔ T (tymín) (navzájom sú viazané 2 vodíkovými väzbami)
-
C (cytozín) ↔ G (guanín) (navzájom sú viazané 3 vodíkovými väzbami)
-
Tieto dusíkaté bázy sú navzájom doplnkové – komplementárne, čo znamená, že sa môžu viazať iba navzájom a nie s inými dusíkatými bázami.
-
cukor - deoxyribóza
-
zvyšok kyseliny trihydrogénfosforečnej PO43-
Dva polynukleotidové reťazce DNA sú spojené podľa princípu komplementarity párovaním dusíkatých báz. Súdržnosť oboch vláken spolu zabezpečujú slabé sily – vodíkové väzby.
Štruktúra DNA
Pred každým mitotickým delením nastáva zdvojenie molekúl DNA, čím vznikajú kópie molekúl. Tie sa dostávajú do dcérskych buniek. Tým je zachovaná rovnaká genetická informácia v materskej i dcérskej bunke. Tento jav ma nenahraditeľný význam napr. pri obnove poškodených buniek jednotlivých tkanív.
Molekula RNA je tvorená len jedným vláknom stočeným do závitnice, čím je štruktúra o čosi jednoduchšia.
Stavba nukleotidu RNA:
-
dusíkatá báza
-
A (adenín) ↔ U (uracyl) (navzájom sú viazané 2 vodíkovými väzbami)
-
C (cytozín) ↔ G (guanín) (navzájom sú viazané 3 vodíkovými väzbami)
-
Tieto dusíkaté bázy sú navzájom doplnkové – komplementárne.
-
cukor - ribóza
-
zvyšok kyseliny trihydrogénfosforečnej PO43-
V bunkách sú prítomné 3 druhy RNA:
-
mRNA (mediátorová RNA) – obsahuje prepis informácie z molekuly DNA o primárnej štruktúre bielkovín na miesto proteosyntézy
-
tRNA (transferová RNA) – prenáša voľné aminokyseliny na miesta proteosyntézy
-
rRNA (ribozómová RNA) – je súčasťou ribozómov

Porovnanie DNA a RNA
Zopakujte si:
1. Aký je rozdiel v štruktúre DNA a RNA?
2. V ktorých bunkových štruktúrach eukaryotickej bunky sa nachádza DNA?
3. Čo je to nukleotid?
4. Aká je funkcia nukleových kyselín?
Použitá literatúra:
Ušaková, K. et al.: Biológia pre gymnázia 5. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo. 2003. 71 s. ISBN: 80-10-00039-6
http://sk.wikipedia.org/wiki/Deoxyribonukleov%C3%A1_kyselina
