Vypracovala: Mgr. J. Dolinská


Životné prostredie organizmov (biotiop) tvorí súhrn neživých – abiotických a živých – biotických faktorov. Sú základným predpokladom prítomnosti organizmov v prostredí. Menej druhov sa vyskytuje v prostredí, ktoré má chudobné zdroje alebo extrémne abiotické faktory.


Podmienky – zložky prostredia, ktoré ovplyvňujú životné procesy a prejavy organizmov
Zdroje – zložky, ktoré organizmy spotrebúvajú (napr. potrava, vody, kyslík, energia)


Abiotické podmienky prostredia = faktory neživej prírody

Patrí k nim:

Slnko (slnečné žiarenie = elektromagnetické vlnenie)

- je základným zdrojom energie
- na Zem dopadá slnečné žiarenie s vlnovou dĺžkou 100 - 750nm
- zložky slnečného žiarenia:
1. UV žiarenie (100 - 380nm)
- značná časť je zachytená v atmosfére (označovaná ako ozónosféra), malá časť dopadá na zemský povrch
- je nevyhnutné pre život (tvorba vitamínu D), vo väčších dávkach je životu nebezpečné (spomaľuje rast, rakovina)
2. viditeľné svetlo (380 - 750nm)
- potrebné na fotosyntézu
3. infračervené žiarenie (nad 750nm)
– zdroj tepla, pohlcované organizmom, čo spôsobuje ich zohrievanie


- pre organizmy dôležitá dĺžka a čas pôsobenia svetelných vĺn
 


Rozdelenie organizmov podľa nárokov na svetlo:
a) svetlomilné (napr. borovica, kukurica – rastú na priamom svetle)
b) tieňomilné(paprade)
c) neutrálne (nezávislé)


Rozdelenie organizmov podľa aktivity:
a) denné
b) súmračné
c) nočné


Striedaním dňa, noci a ročných období sa mení svetelný režim v prírode, ako aj teplota prostredia.
Svetelný režim = dĺžka svetelnej periódy (fotoperióda) - ovplyvňuje kvitnutie a tvorbu semien, plodov, opadávanie listov, rozmnožovanie živočíchov.



Teplo

- hlavným zdrojom je infračervené žiarenie, vyžarovanie z vnútra Zeme a vyžarovanie z tiel organizmov
- optimálna teplota pre život organizmov: 15 – 30°C, niektoré organizmy prežijú v rozmedzí -5 až 55°C (baktérie, sinice od -19 až +100°C)

- vplyv tepla na organizmy:

a) rastlinné: závisí to od množstva vody v bunkách, nízka teplota spôsobuje opadávanie listov, odumieranie nadzemných častí, v chladných oblastiach sú rastliny menšie, majú husté chĺpky, rastú pri zemi, nepriaznivé obdobie prežívajú pomocou podzemných orgánov (hľuzy, cibule)

b) živočíšne: studenokrvné (ektotermné) hynú pri nízkych teplotách, teplokrvné (endotermné) sú odolnejšie voči nízkej teplote, heterotermné sa prispôsobili podmienkam prostredia hibernáciou, vtáky majú hustejšie perie, cicavce srsť a hrubšiu vrstvu podkožného tuku



Na základe pozorovaní bolo vyvodené:

  • Bergmannovo pravidlo - geografické rasy toho istého druhu majú  teplejších častiach areálu menšie telo, v chladnejších väčšie telo (tiger sibírsky a bengálsky). Toto pravidlo neplatí pre ťažné vtáky a pre drobné cicavce, ktoré prežívajú väčšinu svojho života v špecifických mikroklimatických podmienkach svojich nor alebo pod snehom, napr. lumíky.

  • Allenovo pravidlo – v chladnejších oblastiach majú endotermné živočíchy relatívne kratšie končatiny, chvost, ušnice, nos, zobák ako v teplejších oblastiach (napr. polárny zajac belák má celkom krátke ušnice, kým zajace v teplých krajinách ich majú veľké, slúžia im aj na odovzdávanie tepla z tela. Podobne líška polárna má uši celkom drobné, ukryté v srsti, kým európska líška obyčajná ich má stredne veľké a fenek, ktorý obýva horúce africké púšte, má mimoriadne veľké ušnice. Cicavce a vtáky žijúce v chladných oblastiach majú nielen hustejší a dlhší telový pokryv, ale vytvárajú aj vrstvy podkožného tuku, ktorý im slúži ako tepelný izolátor. Veľmi hrubé vrstvy podkožného tuku majú živočíchy studených cirkumpolárnych vôd (tučniaky, plutvonožce a veľryby)).





  •  Glogerovo pravidlo – v teplých a vlhkých oblastiach sa endotermným živočíchom vytvára väčšie množstvo pigmentov. V studených oblastiach sa pigmentácia stráca (líška polárna a líška obyčajná).


Atmosféra (plynný obal Zeme)

- niekoľko vrstiev: troposféra, stratosféra, mezosféra, termosféra, exosféra
- je ovplyvnená: teplotou, tlakom, hustotou, prúdením vzduchu a zložením ovzdušia
- vzduch má malú hustotu a nosnosť, preto sa v ňom organizmy trvalo nevyskytujú
- zloženie atmosféry:
a) CO2 -  0,03% v ovzduší, je podmienkou fotosyntézy
b) O2 - 21% v ovzduší, je rozpustený vo vode, v pôde, produkujú ho rastliny pri fotosyntéze, je podmienkou dýchania
c) N2 - 78% v ovzduší, pre rastliny dostupný len vo forme nitrátov, je podmienkou syntézy bielkovín
d) vodné pary, prachové nečistoty, škodliviny (SO2, NO2, NO, CO)

Vzdušné prúdenie umožňuje opeľovanie rastlín, rozširovanie výtrusov, semien, hmyzu, pavúkov.


Hydrosféra

- voda morí, oceánov, povrchové vody, spodná voda (+ ľad a sneh)
- väčšina vody na Zemi je slaná, len 3% tvorí sladká voda
- voda je v neustálom obehu, ktorý sa opisuje hydrologickým cyklom
- malý hydrologický cyklus: predstavuje kolobeh vody nad vodnými plochami, napr. z morí a oceánov sa voda vyparuje a časť z nej pri daždi sa naspäť dostane do morí
- veľký hydrologický cyklus: vodná para tvorí oblaky, dažďom sa voda dostáva do riek, jazier a oceánov, časť vody tvorí zásobu v podobe spodnej vody



Hydrologický cyklus (červená farba – veľký, modrá farba – malý) 


Voda je dôležitá pre život: metabolické procesy a rozmnožovanie a súčasne voda tvorí i prostredie, v ktorom organizmy žijú.


Rozdelenie rastlín podľa nárokov na vodu:

a) suchomilné
b) vlhkomilné
c) vodné
 

Litosféra, pedosféra

- litosféra je obal, povrch Zeme v podobe hornín a nerastov, ktoré vo vrchnej časti zvetrávajú  a tvoria tak pôdu (pedosféru)
- litosféra je zdroj minerálnych látok pre organizmy a je stanovišťom rastlín
- pôda je výsledkom komplexného pôsobenia litosféry, atmosféry, hydrosféry a biosféry, dôležité je pH pôdy, zrnitosť, prevzdušňovanie, priepustnosť pre vodu, minerálne zloženie
- všetky organizmy žijúce v pôde sa nazývajú edafón
- na zvislom reze pôdou sa pozorujú pôdne horizonty


Biotické zložky prostredia = faktory živej prírody

Každý jedinec je počas svojho života ovplyvňovaný vzťahmi s inými živými organizmami toho istého alebo iného druhu.
K biotickým faktorom patrí:

Populácia  
- skupina organizmov rovnakého druhu vyskytujúca sa na určitom území v určitom čase
- v rámci populácie sa skúmajú medzidruhové vzťahy (konkurencia z hľadiska potravy, výberu partnera, hierarchického usporiadania, sociálnych vzťahov)


Štruktúrne znaky populácie:

a) HUSTOTA: vyjadruje počet jedincov (alebo biomasy) na určitú jednotku plochy alebo objemu (priestoru), napr.: počet baktérií na 1g pôdy,  počet ľudí na 1 km2.
- platí: veľkú hustotu majú drobné živočíchy (baktérie, hlodavce, ...), malú hustotu majú veľké živočíchy (medveď, líšky, ...). Ak organizmus má tzv. minimálnu hustotu (najmenší počet jedincov potrebných na rozmnožovanie) ide o ohrozený druh.

b) ROZMIESTNENIE = DISTRIBÚCIA  = ROZPTYL = DISPERZIA: rozdelenie jedincov danej populácie v priestore
- môže byť: 
1. rovnomerné (najmä vysádzané rastliny, zo živočíchov len prisadlé)
2. náhodné (larvy chrobákov, stromy v lese )
3. skupinové (stáda, svorky živočíchov, mravenisko, trsy trávy) - najčastejšie rozmiestnenie






c) VEKOVÉ ZLOŽENIE:

- rozlišujú sa vývinové stupne:

1. juvenilné - predreprodukčný vek

2. reprodukčný vek (dospelí, pohlavne zrelí jedinci)

3. postreprodukčný vek (starí jedinci)

- dôležitý je najmä počet jedincov v reprodukčnom veku, lebo ovplyvňujú ďalší vývoj populácie
- ak má populácia málo jedincov v reprodukčnom veku a veľa v postreprodukčnom ide o vymierajúcu populáciu, naopak ak má populácia veľa jedincov v juvenilnom štádiu ide o vyvíjajúcu sa populáciu
- pomer vekových skupín sa graficky vyjadruje vekovým polygónom. Rozlišuje sa niekoľko základných stupňov:

1. tvar pyramídový - najviac sú zastúpené mladé jedince, takáto populácia sa bude rýchlo rozvíjať
2. tvar zvonovitý - charakteristický pre vyrovnanú, ustálenú populáciu
3. tvar urnovitý - veľký podiel starých jedincov naznačuje upadajúcu populáciu





d) RAST POPULÁCIE: je určený pomerom natality (pôrodnosť) a mortality (úmrtnosť)
- natalita: počet jedincov narodených za jednotku času
- mortalita: počet uhynutých jedincov za jednotku času

- ak majú jedinci jednej populácie dostatok potravy a žiadnych predátorov, pozoruje sa neustály exponenciálny rast populácie. Takýto jav je možné pozorovať len určitý krátky čas (napr.: premnoženie hlodavcov). Inak populácia rastie sigmoidným rastom, lebo na populáciu pôsobia obmedzujúce faktory: napr. predátori, nosná kapacita prostredia (obmedzené zdroje potravy), choroby a pod.



Dynamické znaky populácie:


a) KOLÍSANIE HUSTOTY (POČETNOSTI):
- rozlišuje sa:

1. krátkodobé kolísanie (počas jedného roka ) = OSCILÁCIA – vplyvom vegetačného obdobia (napr. na jar  hustota populácie rastie, rodia sa noví jedinci, na jeseň hustota klesá)

2. dlhodobé kolísanie (počas viacerých rokov) = FLUKTUÁCIA – periodické premnoženie istej populácie (napr.: hlodavce sa periodicky počas roka premnožia, pár rokov je populácia nižšia a opäť sa premnožia)


b) MIGRÁCIA (SŤAHOVANIE): rozlišujeme emigráciu – odchod jedincov istej populácie do inej a imigráciu – príchod jedincov z inej populácie



Použitá literatúra:


Hančová, .H, Vlková, M.: Biológia v kocke I. 1. vyd. ART AREA. 112 s. ISBN 80-88879-69-8

Pančík, P., Marcišová, D.:Populácia.[Online].http://www.bioweb.genezis.eu/?cat=8&file=ekosystem