Vypracovala: Mgr. Hana Oreničová
Spoločensko - historické pomery
Nové prúdy v rozvoji spoločnosti znepokojovali zaostalú šľachtu a cirkev. Ich obavy o moc sa zväčšili, keď osvietenský absolutistický panovník Jozef II. urobil niektoré opatrenia, ktoré boli zamerané proti ich záujmom - zrušenie nevoľníctva, tolerančný patent, rozpustenie žobravých reholí, hospodárske reformy, zrušenie cenzúry a pod. Tieto reformy posilnili rozvoj meštianstva a zlepšili postavenie ostatných spoločenských vrstiev. Tolerančným patentom sa vytvorili v tomto období rovnaké podmienky pre obe prevládajúce vierovyznania: katolícke a evanjelické. V tomto období jedinou oporou pri formovaní národného uvedomenia bol ľud a z neho pochádzajúca inteligencia - kňazi a učitelia. Uvedomovali si, že jednotný spisovný jazyk by prispel k šíreniu vzdelanosti i k vzniku národnej literatúry a pomocou nej by bolo možné upevňovať národné povedomie.
Osvietenstvo v literatúre
Osvietenstvo – malo protifeudálny a proticirkevný charakter. Vyjadrovalo názory nastupujúceho kapitalizmu - právo jednotlivca na nezávislosť myslenia a na slobodu presvedčenia. Osvietenci postavili proti viere rozum, dôraz kládli na vzdelanie.
Znaky slovenského osvietenstva:
malo ľudový ráz - inteligencia pochádzala z ľudu,
prekvitala osvetová činnosť - vznikajú učené spoločnosti: Slovenské učené tovarišstvo - mladí katolícky kňazi v Trnave sa rozhodli povzniesť národný jazyk (bernolákovčinu) a vychovávať ľud. Jeho činnosť bola rozsiahla - vydavateľská, kultúrna, buditeľská, ďalším bola Učená spoločnosť banského okolia - založili ju slovenskí evanjelici, sídlo mala v Banskej Štiavnici,
vychádzala periodická tlač - Prešpurské noviny (1783), Staré noviny literního umění (1785), Týdenník (1812),
prevládali však konfesionálne spory, ktoré hatili kultúrny rozvoj, ale aj formovanie samostatného slovenského národa.
Osvietenská veda
Anton Bernolák (1762- 1813)
narodil sa na Orave, vyštudoval teológiu, pôsobil v dnešnom Bernolákove a v Nových Zámkoch. Jeho uzákonenie spisovnej slovenčiny v roku 1787 je zavŕšením starších pokusov o slovenský spisovný jazyk - bernolákovčina bola vytvorená z kultúrnej západoslovenčiny so stredoslovenskými prvkami.
Jazykovedno - kritická rozprava o slovanských písmenách - prvý krok ku kodifikácii spisovnej slovenčiny, navrhol fonetický pravopis- zásada - píš ako počuješ, každá hláska mala svoj znak, mäkkosť a dĺžku bolo treba vždy označiť
Grammatica slavica (Slovenská gramatika)- prvý pokus o ucelený pohľad na normotvornú gramatiku slovenčiny
Slovár Slovenskí Česko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí - slovník, ktorý sa stal normotvornou príručkou slovnej zásoby.
Osvietenská poézia
Za najvýznamnejšieho predstaviteľa osvietenskej poézie pokladáme Bohuslava Tablica.
Osvietenská próza
Jozef Ignác Bajza (1755-1836)
narodil sa v Predmieri, vyštudoval teológiu vo Viedni. Ako katolícky kňaz pôsobil na viacerých miestach, bol zložitou osobnosťou osvietenstva. Pre svoju samoľúbosť a tvrdohlavosť sa dostal do sporu s bernolákovcami o prvenstvo pri uvádzaní slovenčiny do literatúry.
René mláďenca príhodi a skúsenosťi - prvý román v dejinách slovenskej literatúry, napísaný západoslovenským nárečím a pravopisom, ktorý sám navrhol - má formu denníka a listu. René je prototypom osvietenca, jeho konanie determinuje túžba po poznaní rozmanitosti sveta.
Juraj Fándly (1750- 1811)
- narodil sa v Častej pri Trnave, vyštudoval teológiu, bol nadšeným šíriteľom reforiem Jozefa II.
Piľní domajší a poľní hospodár
Zeľinkár
O úhoroch aj včelách
Slovenskí včelár
Dúverná zmluva medzi mňíchom a diáblom - dielo napísané bernolákovským pravopisom, blahobyt mníchov stavia do kontrastu s biedou a zaostalosťou ľudu.
Použitá literatúra:
Hánová E. a kol.: Zmaturuj z literatúry 1.Bratislava, DIDAKTIS, 2004.