Vypracovala: Mgr. J. Dolinská
Každý organizmus žije v istom biotope, ktorý je charakteristický určitými podmienkami (faktormi = voda, svetlo, živiny, teplota, vzduch,...), ktoré sa neustále menia v určitých intervaloch. Pre každý organizmus existujú optimálne podmienky existencie. Súhrn optimálnych podmienok vytvára prostredie pre existenciu organizmu. Ak chýba jedna z podmienok (faktorov), organizmus hynie. Schopnosť znášať rôzne podmienky prostredia je tolerancia (znášanlivosť).
Organizmy s nízkou toleranciou k podmienkam prostredia sa nazývajú bioindikátory. Spravidla rýchlo reagujú na zmeny podmienok a tým poukazujú na určitú kvalitu prostredia. Napr. mnohé druhy lišajníkov indikujú čisté prostredie, čučoriedky rastú len na kyslých pôdach.
Rozsah tolerancie určuje ekologická valencia.
Ekologická valencia – rozsah podmienok, za ktorých je organizmus schopný žiť (prispôsobivosť, tolerancia). Je to interval medzi minimom a maximom.
Aby organizmus mohol žiť v danom prostredí, musia byť všetky podmienky prostredia v rozsahu ekologickej valencie.
Gaussova krivka ekologickej valencie
Ekologické minimum - najnevhodnejšie podmienky, za ktorých organizmus ešte môže prežiť.
Ekologické maximum - najvyššie hodnoty faktora, za ktorých organizmus ešte prežíva.
V okrajových častiach krivky je organizmus vystavený nepriaznivým podmienkam, v ktorých prežíva záťažovú situáciu, stres. Hraničné podmienky - pesimum limitujúcich faktorov (sucho, chlad, nedostatok živín) väčšinou lepšie znášajú zdravé a mladé organizmy ako staré a choré jedince.
Ekologické optimum – predstavuje optimálne podmienky pre existenciu organizmu. V optimálnych podmienkach organizmy rýchlo rastú, rozmnožujú sa.
Rozdelenie organizmov podľa šírky ekologickej valencie:
a) euryekné druhy - so širokou ekologickou valenciou, majú veľkú toleranciu, znášajú kolísanie faktorov prostredia, sú hojne rozšírené na Zemi. Napr. eurytermné druhy – prispôsobivé širokému rozmedziu teplôt, kozmopolitné organizmy – rozšírené po celej Zemi (mucha domová).
b) stenoekné druhy - jedinci s úzkou ekologickou valenciou, majú malú toleranciu, neznášajú kolísanie faktorov, sú závislé na určitej kvalite prostredia. Napr. stenotermné – vyžadujú podmienky len v určitom úzkom intervale teplôt, endemity – závislé od špecifických podmienok prostredia, obývajú len malé oblasti.
POPULÁCIA - súbor jedincov rovnakého druhu žijúce na určitom území v určitom čase.
Každý jedinec je počas svojho života ovplyvňovaný vzťahmi s inými živými organizmami toho istého alebo iného druhu.
Vzájomné vzťahy medzi populáciami:
1. neutrálne vzťahy: ak sa dve rôzne populácie neovplyvňujú, sú od seba nezávislé (tráva – ďateľ)
2. negatívne vzťahy: sú negatívne jednosmerné alebo obojsmerné
a) KONKURENCIA: populácie sa navzájom obmedzujú, lebo vyžadujú rovnakú potravu, životný priestor, nároky na svetlo, atď.
V prírode po určitom čase nastane rovnováha medzi populáciami (zníži sa hustota oboch populácií, ale prežívajú obidve), alebo jedna populácia vytlačí druhú.
b) PARAZITIZMUS: jeden organizmus (parazit) žije na úkor druhého (hostiteľ), odoberá mu živiny. Populácia parazitov je väčšia ako populácia hostiteľa.
U rastlín rozlišujeme obligátne parazity (úplné) a poloparazity, u živočíchov rozlišujeme parazity na povrchu tela (ektoparazity) a parazity vnútorného prostredia (endoparazity). Napr. kliešť – cicavec, pijavica – kôň.
c) PREDÁCIA: jeden organizmus (predátor) sa živí jedincami inej populácie (korisť), populácia predátora je menšia ako populácia koristi.
Pre parazita a predátora platí, že znižujú populáciu iného druhu, ale nikdy ju nelikvidujú, v prírode sa vytvára rovnováha (ak sa zníži populácia predátora, tak sa premnoží populácia koristi a to má za následok ďalšie zmeny - zničenie prostredia – nedostatok potravy a pod....). Napr. kaňa – hraboš, pavúk – mucha.
3. pozitívne vzťahy: medzi populáciami sú navzájom prospešné vzťahy
a) PROTOKOOPERÁCIA: populácie môžu žiť oddelene, ale spolužitie je prospešné ale nie nevyhnutné (napr.: spoločné hniezdenie vtákov – lepšia ochrana, aj spoločné stáda antilop a zebier).
b) KOMENZALIZMUS: nie je úzka náväznosť populácií, viac prospešné len pre jednu populáciu, druhá je v tomto vzťahu neutrálna (napr.: hyeny žijú v blízkosti šeliem levov, levy lovia korisť, hyeny vyčkávajú živia sa zvyškami; volavky s pasúcou sa čriedou, vtáky si ľahšie vyhľadávajú potravu).
c) MUTUALIZMUS (SYMBIÓZA): prospešné spolužitie dvoch a viacerých druhov, (lichenizmus, mykoríza, hľuzkovité baktérie, symbiotické baktérie v tráviacej sústave prežúvavcov).
SPOLOČENSTVO (BIOCENÓZA) - súbor jedincov rôznych druhov (rôznych populácií) žijúcich na určitom území.
Spoločenstvo (biocenóza) = zoocenóza (spoločenstvo živočíchov) + fytocenóza (spoločenstvo rastlín).
Spoločenstvo sa vyznačuje určitým stálym druhovým zložením, ktoré je určené dominantnou populáciou. Sú to hlavne rastliny, ktoré ovplyvňujú výskyt živočíchov a tie určujú ráz spoločenstvá (napr.: les = stromy, tie tvoria prostredie pre lesnú zver, lúky = tráva, bylinné rastliny, tie tvoria prostredie pre hmyz a bylinožravce).
Spoločenstvo má svoju štruktúru. Organizmy sú v priestore rozmiestnené tak, aby mohli maximálne využívať podmienky prostredia. Tak vznikajú ekologické väzby, prejavujúce sa v konkurencii o svetlo, vodu, živiny, prostredie. Vznikajú aj ochranné väzby proti prostrediu, nepriateľovi. Vzniká priestorová štruktúra biocenózy – poschodia a časová štruktúra – napr. obdobie kvitnutia.
Priestorová štruktúra spoločenstva je určená rastlinami a rozdelená na etáže (vrstvy, poschodia). V každej etáži žijú charakteristické živočíšne druhy.
- Prízemná etáž – pokrýva pôdu (machy, lišajníky)
- Bylinná etáž – rastliny do 1m
- Krovinná etáž – rastliny od 1m do 3m
- Stromová etáž – nad 3m
Priestorová štruktúra spoločenstva
Ekologická nika – súbor všetkých faktorov prostredia, ktoré organizmus alebo populácia využívajú na svoje životné funkcie. Každý organizmus má svoju potravovú, priestorovú a ekologickú niku.
Prechodné pásmo medzi dvoma spoločenstvami sa nazýva ekotón, má najväčšie druhové zloženie, lebo obsahuje druhy z oboch spoločenstiev (napr. rozhranie les – lúka).
Použitá literatúra:
Hančová, H., Vlková, M.: Biológia v kocke I. 1. vyd. ART AREA. 112 s. ISBN 80-88879-69-8
Višňovská, J. et al.: Biológia pre 1. ročník gymnázií. 1. vyd. Bratislava : EXPOL PDAGOGIKA. 2008. 196 s. ISBN 978-80-8091-133-1
