Vypracovala: Mgr. J. Dolinská
-
zahŕňa dreviny stromovitého vzrastu, ktoré vznikli počas prvohôr, ale už koncom druhohôr sa ich vývoj zastavil
1. Trieda: Ginkgá (Ginkgoopsida)
Ginkgo dvojlaločné (Ginkgo biloba)
-
označuje sa ako "žijúca fosília", bežne sa vyskytovala pred vyše 200 miliónmi rokov
-
v súčastnosti vytvára prirodzené porasty len v juhovýchodnej Číne, inde sa vysádza ako parková drevina
-
dožíva sa až 2 000 rokov
-
dvojdomý strom
-
dvojlaločné vejárovité listy s vidlicovitou žilnatinou
-
plod: žltá kôstkovica
2. Trieda: Ihličnany (Pinopsida)
-
prví zástupcovia sú známy z karbonu a permu
-
väčšinou sú to jednodomé stromy, zriedkavejšie kry uprednostňujúce kyslé substráty
-
korene:
-
charakteristické plytké zakorenenie, preto pri veterných smrštiach sú vyvrátené celé stromy aj s koreňovou sústavou
-
koreňová sústava – alorízia
-
-
stonka:
-
drevnatá, vytvára charakteristický kmeň, ktorý sa bohato rozkonáruje niekoľko metrov nad zemou
-
v dreve kmeňa sa nachádzajú živicové kanáliky, ktoré pri mechanickom porušení vylučujú silicu, ktorá na vzduchu tuhne na lepkavú živicu
-
vo vodivých pletivách sa nachádzajú otvorené kolaterálne cievne zväzky. Medzi xylémom a floémom sa vytvára kambium a zabezpečuje hrubnutie kmeňov. Činnosť kambia je viditeľná v každoročných prírastkoch sekundárneho dreva a lyka, ktoré tvoria charakteristické letokruhy
-
v cievnych zväzkoch sú prítomné len cievice, cievy chýbajú
-
-
listy:
-
ihlicovité i šupinaté, vždy zelené, zväčša neopadavé (citlivejšie na znečistenie prostredia ako listnáče)
-
vyrastajú na skrátených konárikoch – brachyblastoch
-
vyrástajú jednotlivo (smrek obyčajný) alebo vo zväzočkoch po dvoch (borovica lesná), po piatich (borovica limbová) alebo vo väčších počtoch (smrekovec opadavý)
-
stredom ihlicovitého listu sa tiahne cievny zväzok, ktorý je obklopený živicovými kanálikmi
-
-
kvety:
-
samčie a samičie kvetné šištice sú farebne odlíšené (samčie žlté, samičie červené)
-
v samičích šišticiach sa nachádzajú plodolisty s nahými vajíčkami
-
sú vetroopelivé
-
-
plody:
-
zo samičích šištíc sa vyvíjajú zdrevnatené šišky, šiškové bobule (borievka), semenné bobule (tis)
-
semena sa vyvíjajú a dozrievajú veľmi pomaly, sú krídlaté
-
semenáčiky majú 2 –15 klíčnych listov
-
1. rad: Borovicotvaré (Pinales)
Jedľa biela (Abies alba)
-
40 m, hladká bielosivá borka,
-
listy so zárezom na špičke, na vrchnej strane lesklé a tmavozelené, s 2 belavými pásikmi na spodnej strane,
-
pri vyrastaní na konárikoch sú rozčesnuté do 2 radov, po opadaní ihlíc je konárik hladký,
-
samčie kvety sú žlté, samičie sú zelené,
-
plodom je valcovitá, vzpriamená tmavohnedá nerozpadavá šiška, dlhá do 15 cm,
-
šišky sa vyskytujú často len na vrchole stromu.
Smrek obyčajný (Picea abies)
-
50 m, tmavočervená, šupinovito rozpukaná borka,
-
listy sú štíhle a pevné, 4-hranné, ostro zakončené, pichľavé, tmavozelené,
-
na konárikoch vyrastajúce v špirále, po ich strhnutí ostáva konárik drsný,
-
samčie kvety sú najskôr červené, po otvorení žlté, samičie červené,
-
plodom je valcovitá, hnedá visiaca nerozpadavá šiška, dlhá do 15 cm,
-
mäkké drevo sa používa na výrobu nábytku.
Smrek pichľavý (Picea pungens)
-
striebristé pichľavé ihlice,
-
mäkké svetlohnedé visiace šišky,
-
známy jako strieborná jedlička.
Smrekovec opadavý (Larix decidua)
-
40 m, červenohnedá borka, kvalitné červenkasté drevo,
-
každoročne opadavé ihličie vo zväzočkoch na brachyblastoch, dlhé do 4 cm,
-
samčie kvety sú žlté, ovisnuté, samičie červené, vzpriamené,
-
plodom je vajcovitá vzpriamená hnedá šiška, dlhá asi 4 cm
Borovica lesná – Sosna (Pinus sylvestris)
-
červenohnedá kôra, neskôr sivohnedá, pozdĺžne rozpukaná,
-
na brachyblastoch 2 ihlice,
-
nenáročná, vyžaduje kyslé aj zásadité substráty, rastie na skalách aj plytkých miestach.
Borovica čierna (Pinus nigra)
-
40 m,
-
listy tuhé, dlhé do 15 cm, ostro zakončené, výrazne tmavozelené,
-
šisky sú podstatne väčšie jako u borovici lesnej.
Borovica limbová (Pinus cembra)
-
rastie vo väčších nadmorských výškach, skôr samostane – solitérne,
-
na brachyblastoch vyrastá 5 ihlíc,
-
jej semenami – limbovými orieškami sa živia orešnice (vtáky).
Borovica kosodrevina (Pinus mugo)
-
v nižších nadmorských výškach - strom, s pribúdajúcou výškou sa mení vzhľad na krovinný,
-
získava sa z nej silica (pinén), ktorá sa využíva vo farmaceutickom priemysle.
Borovica hladká - Vejmutovka (Pinus strobus)
-
dlhé mäkké ihlice vyrastajúce vo zväzočku po 5,
-
podlhovasté, mierne ohnuté šišky.
|
|
|
|
Jedľa biela |
Smrek obyčajný |
|
|
|
|
Smrekovec opadavý |
Borovica lesná – Sosna |
 |
 |
|
Borovica limbová |
|
2. rad: Cyprusotvaré (Cupresales)
Sekvojovec mamutí (Sequoiadendron giganteum)
-
rastie na horských svahoch Kalifornie,
-
dosahuje výšku až 120 m,
-
dožíva sa až 4000 rokov.
Tuja západná (Thuja occidentalis)
-
privezená zo Severnej Ameriky,
-
šľachtením vznikli okrasné formy so sfarbeným lístím a mnohé so zakrpateným vzrastom,
-
listy má šupinovité, veľmi malé, na hornej strane lesklé, žltkastozelené,
-
samčie kvety sú červené, samičie žltohnedé, vyrastajú na tom istom jedincovi,
-
plodom je podlhovastá vzpriamená šiška, dlhá 1 cm, po dozretí hnedá, šupinatá.
Borievka obyčajná (Juniperus communis)
-
má ostropichľavé listy v 3 – 4 - početných praslenoch, ostro zakončené, lesklé, zelené, so širokým bielym prúžkom na hornej strane,
-
samčie kvety sú žlté, samičie malé, zelené,
-
dvojdomý ker,
-
plodom je lesklá čierna šišková bobuľa charakteristickej chuti ginu (korenie destilátov).
3. rad: Tisotvaré (Taxales)
Tis obyčajný (Taxus baccata)
-
dosahuje výšku aj 20 m,
-
môže vyrastať ako strom alebo ker,
-
listy sú čiarkovité, dlhé do 3 cm, na hornej strane tmavozelené, s dvoma svetlými pásikmi na spodnej strane. Rastú najčastejšie v dvoch radoch po oboch stranách výhonku,
-
samčie kvety sú svetložlté, rastú v súkvetiach v pazuchách listov, samičie kvety rastú jednotlivo na konci výhonku,
-
plodom je jediné semeno, obklopené dužinatým, zvyčajne červeným mieškom,
-
všetky jeho časti okrem mieška sú jedovaté, obsahujú alkaloid – taxín.
Použitá literatúra:
Ušaková, K. et al.: Biológia pre gymnázia 2. 1. vyd. Bratislava : MEDIA TRADE. 2000. 87 s. ISBN: 80-08-03095-X
PILÁT A., UŠÁK O.: Atlas rostlin