Vypracovala: Mgr. Viera Hlavinová



Spojenie Stratená generácia sa pripisuje americkej spisovateľke Gertrúdy Steinovej, ktorá sa usadila v Paríži a venovala sa tu písaniu a výtvarnému umeniu. Počas prvej svetovej vojny i po nej sa stala patrónkou mladých Američanov, ktorí sa stretávali v jej salóne, hľadajúc nové životné istoty, ale aj nové cesty v literatúre.

 

Erich Maria Remarque vo svojom protivojnovom románe Na západe nič nové ako prvý charakterizoval vojnovú generáciu ako stratenú generáciu: „Sme opustení ako deti a skúsení ako starí ľudia, sme suroví a povrchní – myslím, že sme stratení.“ Gertrúda Steinová podľa neho nazvala týmto pomenovaním americkú literárnu generáciu. Ernest Hemingway, Wiliam Faulkner, John Dos Passos a F. Scott Fitzgerald začali tvoriť v 20-tych rokoch 20. storočia. Ich videnie bolo ovplyvnené zážitkami z  prvej svetovej vojny a pocitom kultúrnej vykorenenosti Američana v Európe, pocitom neschopnosti zaradiť sa po vojne do života.

 

Pre tzv. stratenú generáciu bolo príznačné využívať jazyk publicistického štýlu. Základnou témou ich diel je skepsa a sklamanie, rozklad ľudských a spoločenských hodnôt a hľadanie východiska v úteku do prírody alebo ku kultúre. Hrdinami sú jednotlivci stratení v labyrinte sveta, sú to rozporuplní, silno citovo založení ľudia, ktorí majú problémy sa vyrovnať s tým, čo zažili na frontoch. Ich jedinou hodnotou v tomto svete je kamarátstvo Vo svojich dielach zachytávajú pocity „stratenosti“ jednej generácie, ktorá zažila dve svetové vojny za život.

 

 

Ernest Hemingway, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, využil motto G. Steinovej: „Vy všetci ste stratená generácia“ vo svojom prvom románe Slnko aj vychádza. Zachytáva v ňom muky hrdinu, ktorému vojnové zmrzačenie bráni naplniť milenecký vzťah.

Pocity a osudy hrdinov zo stratenej generácie nachádzame v protivojnovom románe Zbohom zbraniam. Román využíva práve skúsenosti autora z frontu 1. svetovej vojny v Taliansku. Všetky svoje zážitky zobrazil prostredníctvom postavy amerického dobrovoľníka Fredericka Henryho. Prostredníctvom príbehu nešťastnej mileneckej dvojice amerického poručíka F. Henryho a anglickej ošetrovateľky Catherine Barkleyovej, ktorá zomiera pri pôrode, poukazuje na nezmyselnosť vojny.

Z vlastných skúseností dobrovoľníka a dopisovateľa počas španielskej občianskej vojny vychádza v románe Komu zvonia do hrobu. Za motto svojho románu si vzal verše z básne anglického renesančného básnika Johna Douna: „ ... trápi ma smrť každého človeka, lebo ja som súčasťou človečenstva: a preto sa nikdy nepýtaj, komu zvonia do hrobu : zvonia tebe.“ Hrdina knihy je americký docent španielčiny Robert Jordan /Inglás/. Je „antifašista, odkedy vie čo je fašizmus“. Bojuje preto ako dobrovoľník na strane červených, aj keď nemá ich politické presvedčenie. Medzi partizánmi stretáva Máriu a zaľúbi sa. Počas partizánskej akcii vyhodí do vzduchu most. Usiluje sa zachovať si dôstojnosť a slobodu v prostredí smrti a násilia, prekonáva úzkosť, no najmä chce „ zmeniť svet“, no politické idey sú pre neho niečím umelým: „Bojoval som vyše roka za to, v čo verím. Ak vyhráme tu, vyhráme všade. Svet je pekné miesto a oddá sa zaň bojovať a veľmi nerád ho opúšťam.“ Zomiera s vedomím, že v boji stál na správnej strane. Láska k Márii mu ešte raz ukázala, čo znamená byť šťastný.


 

John Dos Passos sa spomedzi príslušníkov Stratenej generácie najviac zblížil s avantgardou. Úspech získal románovou trilógiou USA, ktorá je obrazom života Ameriky na začiatku 20. storočia. V románe použil novú techniku /citáty z novín, piesní, vtipy, subjektívne vnemy/ a tým vytvoril nový typ románu: román – pásmo. Jeho technika vytvára ilúziu nefalšovaného prepisu skutočnosti.


 

Francis Scott Fitzgerald pôsobil ako dobrovoľník počas 1. svetovej vojny. Titulom zbierky poviedok Príbehy džezového veku dal Fitzgerald výstižný názov dobe a „stratenej“ generácii, ktorá sa po 1. svetovej vojne bezcieľne túlala životom a radšej sa utlmovala alkoholom a partiou, akoby premýšľala o zmysle bytia.

Americký spôsob života po 1. svetovej vojne zobrazuje v románe Veľký Gatsby. Zameral sa na obraz túžby po bohatstve a pôžitkoch, o moci peňazí, egoizme a chladnom pokrytectve.


 

 

Erich Maria Remarque, nemecký spisovateľ, bol v 18 rokoch odvedený na front ako dobrovoľník. Jeho literárny úspech je teda založený na vlastnej skúsenosti – dielo Na západe nič nového sa dostalo do radu iných veľkých románov o 1. svetovej vojne. Zachytáva osudy a pocity „stratenej generácie“ na francúzsko- nemeckom fronte. Hrdinami sú siedmi mladí študenti, ktorí prežívajú peklo vojnového besnenia. Iba jeden z nich žije najdlhšie, Paul Bäumer, rozprávač príbehu /autobiografická postava/. Padne v závere bojov v októbri 1918. Všetci študenti padli vo vojne, v ktorej sa podľa hlásení „nič nedeje“. Práve vtedy, keď títo mladí ľudia, ktorí ešte nemali čas žiť, ktorí sa dostali na front zo školských lavíc, strácajú svoje zdravie, životy, tí, čo prežili stratili zmysel života a chuť ďalej žiť, práve vtedy oznamujú z hlavného vojnového stanu do oficiálneho bulletinu: „Na západe nič nové.“ Nič nové, iba zomreli mnohí mladí chlapci, ktorí išli bojovať nie za vlasť, ako im to bolo nahovorené, ale za záujmy mocných. V závere knihy preberá slovo autor a oznamuje Paulovu smrť niekoľko dní pred koncom vojny, čím potvrdil jej absurditu.

V prostých vyrozprávaných príbehoch je otrasná pravda o vojne, ale aj protest proti nej. Dielo upozorňuje na nezmyselnosť vojnového ničenia a podáva svedectvo o osude celej generácie, čo potvrdzuje aj motto knihy: „Táto kniha nechce byť ani obžalobou, ani vyznaním. Chce sa iba pokúsiť vydať svedectvo o generácii, ktorú zmičila vojna – i keď unikla jej granátom.“


 

Kontrolné úlohy:


  1. Vysvetlite pojem stratená generácia v súvislosti so spoločenskými podmienkami, v ktorých pôsobila.


  1. Zaraďte Stratenú generáciu do príslušnej národnej literatúry a do príslušného obdobia vo vývine svetovej literatúry.


  1. Ktorá osobnosť svetovej literatúry prvýkrát použila pojem stratená generácia?


  1. Ktorí predstavitelia tzv. stratenej generácie získali Nobelovu cenu za literatúru?


  1. Špecifikujte témy a hrdinov, ktorých predstavitelia Stratenej generácie zobrazovali vo svojich dielach. Uveďte príklady.


  1. Naznačte tie životné okolnosti a skúsenosti spisovateľov Stratenej generácie, ktoré bezprostredne ovplyvnili ich tvorbu.


 

Použitá literatúra


1. Caltíková, M.: Slovenský jazyk a literatúra pomôcka pre maturantov a uchádzačov

o štúdium na vysokých školách. Nitra: Enigma, 2003. ISBN 80 – 85471 – 95 – 7.


2. Dvořák, K.: Nová maturita zo slovenského jazyka a literatúry. Bratislava : Aktuell, 2009. ISBN 978 – 80 – 89153 – 63 – 3.


3. Répássyova, E. – Eršeková, M. – Mikušová, E.: Príručka pre maturantov zo svetovej

literatúry. Bratislava : TERRA, 1996. ISBN 80 – 85679 – 34 – 5.


4. Mihálik, I. – Vítezová, E.: Literárne listy pre 3. ročník gymnázií a stredných škôl. Košice: ARS LITERA, 2005; s. 19 – 29. ISBN 80 – 88894 – 19 – 0.


5. Slávne romány 20. storočia, 50 najvýznamnejších moderných románov. Košice : SLOVART, 2006. ISBN 80 – 8085 – 107 – 7.


6. Svetová literatúra na dlani. Bratislava : Príroda, 1998; s. 139. ISBN 80-07-01037-8.