Vypracovala: Mgr. Zuzana Szocsová

 

 

Chémia je prírodná veda. Predmetom jej štúdia je zloženie a štruktúra látok, chemické deje, premeny látok na iné látky.

 
 
Odbory chémie:

 

1. Všeobecná chémia– študuje všeobecné chemické zákonitosti, stavbu látok a priebeh. chemických reakcií. Vďaka všeobecnej chémii môžeme predvídať rozličné chemické deje, ich priebeh a vlastnosti chemických látok.

 
2. Organická chémia – študuje organické látky, ktoré sú zlúčeninami uhlíka

 
3. Anorganická chémia – skúma anorganické látky, ich vlastnosti a štruktúru.
 
 
 
 4. Biochémia– odbor, ktorý sa zaoberá chémiou živých sústa
 
 
 
 5. Fyzikálna chémia – odbor, ktorý skúma chemické látky fyzikálnymi metódami, je spojená s fyzikou

 
6. Geochémia– je spojená s geológiou a skúma chemické zloženie Zeme

 
 
7. Agrochémia – chémia, ktorá sa uplatňuje v poľnohospodárstve
 
 
8. Chemická technológia– študuje postupy pri chemickej výrobe
 
 
9. Analytická chémia – skúma zloženie látok
 
 
 


 
 
Zloženie látok

 
Látka je hmota, ktorá sa skladá z častíc ako sú atómy, molekuly alebo ióny.Každá chemická látka má svoje charakteristické chemické aj fyzikálne vlastnosti. Základná stavebná jednotka je atóm alebo ión.Molekulaje častica, ktorá je tvorená dvoma alebo viacerými atómami alebo iónmi.
 
 
 

Chemicky čistá látka, nazývame ju aj chemické indivíduum, má zloženie, ktoré tvoria rovnaké častice – atómy, molekuly. Jej charakteristické vlastnosti sú stále, nemenné. Napríklad: teplota varu, teplota topenia, hustota a podobne.
 

 
 
Prvok – je zložený z atómov, ktoré majú rovnaké protónové číslo, teda majú rovnaký počet protónov v jadre. Tieto atómy môžu byť voľne, napríklad Xe, viazané v molekulách, napríklad Fe, alebo v kryštalickej štruktúre napríklad tuha, diamant.

 

 

Zlúčenina – je chemicky čistá látka, ktorá je tvorená z rovnakých molekúl. Molekuly, ktoré ju tvoria musia byť zložené z dvoch alebo viacerých atómov odlišných prvkov alebo iónov, ktoré sú vzájomne viazané v kryštalickej štruktúre. Zlúčeninou je napríklad NaCl, CO, HCl a podobne.

 
 
Zmes – je to sústava dvoch alebo viacerých chemicky čistých látok
 
  1. Homogénna zmes– je zmes, ktorá obsahuje častice menšie ako 10-9 m. Homogénnym zmesiam hovoríme aj pravé roztoky.
 

 
 

  1. Koloidná zmes– je zložená z častíc, ktorých veľkosť sa pohybuje od 10-7 do 10-9 patria semaerosóly, koloidný roztok a emulzia.
 

 
 

  1. Heterogénna zmes – jej častice sú väčšie ako 10-7, sem patrí napríklad pena, suspenzia.
 
 

Rozdelenie zmesí je uvedené v nasledovnej tabuľke:

 
 
 
Homogénne zmesi
 
Roztok (pravý)
 
Plynné homogénne zmesi
 
častice jedného plynu sú rovnomerne rozptýlené medzi častice druhého plynu. Príkladom je vzduch.
 
Kvapalné homogénne zmesi
 
častice nízkomolekulovej látky sú rozptýlené v kvapalnej látke, napríklad roztok NaCl vo vode.
 
Pevné homogénne zmesi
 
častice jednej pevnej látky sú rovnomerne rozptýlené medzi častice druhej pevnej látky. Príkladom sú zliatiny kovov.
 
Koloidné zmesi
 
Aerosól
 
Hmla
 
predstavuje kvapky kvapalnej látky, ktoré sú rozptýlené v plynnej látke
 
Dym
 
predstavuje čiastočky pevnej látky, ktoré sú rozptýlené v plynnej látke
 
Smog
 
 
Koloidný roztok
 
molekuly organických látok alebo zhluky anorganických molekúl, ktoré sú rozptýlené v kvapalnej látke. Príkladom je napríklad zmes vajíčkového bielka a vody.
 
Emulzia
 
predstavuje zmes, kde sú kvapky jednej kvapalnej látky rozptýlené medzi kvapkami druhej kvapalnej látky. Príkladom je olej vo vode.
 
Gél
 
predstavuje bubliny plynu rozptýlené v pevnej látke.
 
Heterogénne zmesi
 
Pena
 
predstavuje bublinky plynu, ktoré sú rozptýlené v kvapaline
 
Suspenzia
 
čiastočky pevnej látky sú rozptýlené v kvapalnej látke. Napríklad piesok vo vode.
 
 
 


 
 
Atóm, ión, molekula

 

 
 
 Atóm – z gr. Atomos – nedeliteľný – je častica chemickej látky, ktorá je nositeľom jeho vlastností. Je to chemicky najmenšia častica, ktorá môže vstupovať do chemickej reakcie.

 

 

Atóm označujeme AZX, napríklad 2311Na
 

 

kde Z – protónové číslo – vyjadruje počet protónov v atómovom jadre a zároveň počet elektrónov v elektrónovom obale jadra. Vyjadruje aj poradie v PSP.
 

 

A – nukleónové číslo – vyjadruje počet nukleónov v jadre teda počet protónov a neutrónov spolu v jadre.
 

 

N – neutrónové číslo – vyjadruje počet neutrónov v jadre atómu.
 

 

 
 
 
N = A – Z

 
 
 

 
Napríklad: 168O Z = 8, A = 16 , N = ?

 

 
 
 
Riešenie: N = A – Z

 

 
N = 16 – 8

 

 
N = 8 V jadre atómu kyslíka 168O je 8 neutrónov.

 


 

 
Príklad: 199F : Z = 9, A = 19, N = ?
 

 
 
 
Riešenie:N = A - Z

 

 
N = 19 – 9

 

 
N = 10 V jadre atómu 199F je 10 neutrónov.

 
 
 

 
Molekula – molekula je chemická častica skladajúca sa a.) z rovnakých atómov (jednoprvková): O2 , N2 , H2 atď.

 

b.) z rôznych atómov (viacprvková): H2O, HCl, KOH, NaCl a podobne.

 

 
 
 Zlúčenina – látka tvorená rovnakými molekulami, ktoré sú viacprvkové. Napríklad: KOH. H2SO4 , a podobne.

 
 

 
Prvok – látka zložená z atómov z rovnakým protónovým číslom.

 


 
Nuklid – látka zložená z atómov s rovnakým Z a A. Napríklad: 168O 168O 168O - nuklidy

 


 
Izotopy – atómy toho istého prvku ktoré sa líšia počtom neutrónov v jadre. Napríklad: 168O 178O 188O

 
 


 
 
 
Ionozácia – proces, pri ktorom sa pri dodaní dostatočne veľkej energie odtrhne jeden alebo postupne viac elektrónov z elektrónového obalu atómu. Z elektroneutrálneho atómu sa stane kladne nabitý ión – katión.

 

 
Ionizačná energia – energia, ktorá je potrebná na odtrhnutie elektrónu od atómu v plynnom stave.

 

 
 
Ak sa odtrhnutý elektrón spojí s elektricky neutrálnou časticou vzniká záporne nabitý ión – anión.

 
Elektrónová afinita – energia uvoľnená pri vzniku aniónu z atómu v plynnom stave.
 

Elektronegativita X – je schopnosť atómu priťahovať väzbový elektrónový pár. Elektronegatívnejší atóm – atóm s vyššou elektronegativitou – vo väzbe k sebe priťahuje elektrónový pár silnejšie ako druhý atóm s menšou elektronegativitou.
 
 


Použitá literatúra:

 
Zmaturuj z chémie