Vypracovala: Petra Podmanická
 
 
Determinant je číslo priradené štvorcovej matici, tj. štvorcovej tabuľke, ktorá pozostáva z n*nprvkov poľa R, ktoré sú rozmiestnené v n riadkoch a n stĺpcoch.
 
Závadzajú sa dvoma spôsobmi:
  • pomocou permutácií
  • pomocou riešenia sústavy rovníc (tomu sa budeme venovať v tejto téme)
 
 
Vlastnosti determinantov
 
Hodnota determinantu sa nezmení, ak vymeníme stĺpce za riadky.
Hodnota determinantu sa zmení na opačnú, ak navzájom vymeníme niektoré dva riadky.
Ak v determinante vynásobíme niektorý riadok číslom rôznym od nuly tak dostaneme determinant, ktorý sa rovná c-násobku pôvodného determinantu.
Ak je niektorý riadok determinantu rovný nule, tak hodnota determinantu je nulová.
Determinant matice, v ktorej sú dva riadky rovnaké sa rovná nule.
Determinant matice, ktorého jeden riadok je násobkom iného riadku sa rovná nule.
Determinant matice, v ktorej je jeden riadok lineárnou kombináciou ostatných sa rovná nule.
Ak pripočítame k niektorému riadku determinantu lineárne kombináciu ostatných riadkov, hodnota determinantu sa nezmení.
 
 
Využitie determinantov druhého stupňa na riešenie lineárnych rovníc o dvoch neznámych
 
Majme sústavu rovníc:
 
A máme nájsť jej korene pomocou determinantov.
 
Ako prvé si ten determinant napíšeme. Budem postupovať podľa predlohy:
 
 
Ak máme sústavu rovníc:
a1*x + a2*y = b1
a3*x + a4*y = b2
 
Tak potom pre ich determinanty platí:
 
 
a teda pre výpočet:
 
 

A napokon pre naše neznáme platí, že ich dostaneme podielom veľkosti prislúchajúceho determinantu a determinantu sústavy

 

 
No a pre našu sústavu rovníc platí:
pre celú sústavu:
 
pre "x":
 
pre "y":
 
 
Hodnoty neznámych dostaneme už spomínaným predelením, a preto:
 
 
 
 
Determinanty tretieho stupňa – Sarrusovo pravidlo
Sarrusovo pravidlo sa používa pri riešení troch lineárnych rovníc o troch neznámych. Postupuje sa presne tak isto ako v predchádzajúcom prípade s tým rozdielom, že pod čísla troch rovníc si musíme ešte dopísať presne v danom poradí prvú a druhú rovnicu, aby sme ich potom ľahko krížovým pravidlom mohli prenásobiť. Uvádzam príklad:
Majme ľavú stranu lineárnej rovnice pozostávanúcu z nasledovných členov
 
a + b + c =
d + e + f =
g + h + i =
 
Z toho dostávame:
 
 
Všimnite si, že ak by sme nedoplnili posledné dva riadky, tak by sme potom „g“ nemali s čím násobiť, resp. „d“ by sme mohli vynásobiť iba jedným členom, čo nie je v tomto prípade prípustné. Tento determinant má nasledovné riešenie:
 
D = a*e*i + d*h*c + g*b*f – c*e*g – f*h*a – i*b*d
 
V prípade, že riešime rovnicu, tak neznáme opäť dostaneme tak, že predelíme determinant prisluchajúci neznámej determinantom celej sústavy.
 

Príklad:

 

Majme sústavu rovníc:
 
Vyriešime si determinant sústavy:
 
 
A teraz vyriešime determinanty pre jednotlivé neznáme. Všimnite si akým spôsobom dosádzam do matice ľavú stranu rovnice. Je to vždy na miesto stĺpca, v ktorom sa nachádza neznáma, ktorej determinant práve počítame (ak počítame det. pre x2, nahradím čísla (2, 2, -1) číslami (-7, -7, 3)
 
Determinant pre x1
 
 
Determinant pre x2
 
 
Determinant pre x3
 
 
Výsledok:
 
Dx1 = 1
Dx2 = -1
Dx3 = 2
 
A pre neznáme platí:
 
 
 
Použitá literatúra:

Vlastné poznámky
Zbierka vzorcov z matematiky od kolektívu autorov RNDr. Marián Olejár, Mgr. Iveta Olejárová, Martin Olejár, Marián Olejár, Jr.