Náboženstvá sveta - hinduizmus a buddhizmus

Vypracoval: Mgr. Tomáš Godiš

Náboženstvo je nevyhnutnou súčasťou života človeka a predstavuje slobodu jeho myslenia. V živote človeka nie je náboženstvo žiadnou novinkou, ba naopak je jeho súčasťou už od jeho začiatku. Už keď človek žil v kmeňoch uznával isté božstvá a istých svätých. Pojem „náboženstvo“ pochádza z latinského názvu „religio“.

Náboženstvo nám ponúka odpovede na rôzne filozofické otázky (napr.: z akého zdroja pramení harmónia sveta?, existuje život po smrti, existuje nejaký tvorca všetkého? .......). Náboženstvo aj preto môžeme považovať za istý druh svetonázoru. Náboženstvá nielen ukazujú istú pravdu, (pravdu, ktorú rozumom nie je možné vysvetliť), ale zároveň pomáhajú človeku riadiť svoj život tak, aby dosiahli istý cieľ. Tento cieľ je to najvyššie dobro, o ktoré sa náboženstvo celou svojou koncepciou snaží.

Prijatím pravdy (a teda odpovedí na tie najhlbšie filozofické otázky) istého náboženstva sa človek stáva veriacim a naopak ich odmietnutím sa stáva neveriacim. Poznanie človeka ho pritom môže priviesť k viere, ale nie je postačujúcim dôvodom na prijatie náboženských tvrdení. Tvrdenia, ktoré človek v rámci náboženského učenia prijíma sa nazývajú dogmami. Okrem dogiem je v každom náboženstve zároveň prítomný aj prvok posvätnosti. Jedná sa pri tom o istú svätú autoritu, ktorej existencia nevyhnutne zdôvodňuje pravdu viery. Týmto posvätným nemusí byť Boh! – v Budhizme neexistuje Boh, ale je uctievaná posvätnosť.

Náboženstvo sa spája nevyhnutne s dvomi vedami a to religionistikou a teológiou. Teológia je pritom chápaná ako náuka o náboženstve, cirkvi a Bohu. Religionistika sa zaoberá dejinným výskumom náboženstva.

Náboženstvo môžeme kategorizovať podľa rôznych kritérií. Tým najdôležitejším kritériom je živosť náboženstva. Podľa tohto rozlišujeme živé náboženstvo – teda také, ktoré má na svete svojich vyznávačov (napr. budhizmus, kresťanstvo) a mŕtve náboženstvo, teda také, ktoré už nemá svojich vyznávačov, ale niekedy ich malo: (napr. staroveké grécke náboženstvo). Ďalším kritériom delenia náboženstiev je delenie z hľadiska počtu uznávaných Bohov. Tu rozlišujeme náboženstvá monoteistické (majú iba jedného Boha) a polyteistické (uznávajú viacero Bohov). V najbližších kapitolách si rozoberieme zásady tých najdôležitejších svetových náboženstiev - teda Kresťanstva, Budhizmu, Hinduizmu, Judaizmu a Islamu.


Vatikán	Jeruzalém

Mekka	Angor Vat

Hinduizmus

Hinduizmus je indické náboženstvo. Keďže uznáva viacerých Bohov zaraďujeme ho do kategórie polyteistických náboženstiev. Vychádza z klasických indických kníh, ktoré vznikli v období od 1500 do 500 rokov p.n.l. Boli a sú to príručky pre kňazov. Hinduizmus je však náboženstvo, ktoré sa neustále vyvíja. Na rozdiel od ostatných náboženstiev nemá hinduizmus ustálený kánon (nemá ustálené dogmy alebo záväzné texty, z ktorých by učenie vychádzalo. Tieto sú len istým návodom pre veriacich a pre kňazov).

Hinduizmus uznáva prevteľovanie duší, pričom verí, že život na zemi je trest za hriechy duše (karma). Každé prevtelenie sa duše do novej bytosti je pri tom trestom za zlé činy duše. Celý hmotný svet, myšlienky a pocity človeka sú len mámením zmyslov. Pravé bytie je len jedno, pričom je zbavené všetkých pocitov, mámení, myšlienok či žiadostivostí a túžob.

Pravé bytie sa vo svete ukazuje ako brahma – teda princíp všetkého existujúceho. Toto pravé bytie je však aj tým najvnútornejším „ja“ človeka a nazýva sa atmán. Keď sa človek oslobodí od svojich telesných i duševných pocitov, žiadostivosti a túžob pochopí, že jeho atmán splynie s brahmou. Práve vtedy dosiahne človek spasenie (mókša). Dosiahnutie spasenia je zároveň aj najvyšším cieľom človeka na tomto svete. Je to istý druh očistca duše. Len ten, kto dosiahne spasenie sa vyhne neustálemu prevteľovaniu sa a trestu s menom život. Spasenie a dosiahnutie splynutia atmámu a brahmy nie je však určené všetkým. Je určené len tzv. brahmanom, ktorí tvoria najvyššiu kastu. Príslušníci nižšej kasty nemôžu dosiahnuť spasenia, ale ak je ich karma čistá, dosiahnu narodenie do vyššej kasty. Takto sa postupným spôsobom prevteľujú až do najvyššej kasty brahmanov, v ktorej sa môžu zbaviť kolobehu prevteľovania a dosiahnuť spasenie.

Indická spoločnosť je rozdelená až na štyri kasty, ktoré sa nazývajú „varny“. Najvyššou kastou sú kňazi (brahmani). Ostatné kasty sú vznešení (kšatrijovia), roľníci (vaišjovia) a najnižšou sú manuálne pracujúci (šúdrovia). Niektoré skupiny ľudí nepatria do žiadnej z týchto kást a stoja teda mimo kást.

Hinduizmus uznáva 4 Bohov a to sú Brahma (najvyšší Boh), Višna (Boh - stelesnenie dobra), Šakti (Bohyňa – matka), Šiva (temný a krutý Boh). Brahma ako najvyšší Boh vládne za pomoci troch menších Bohov a to Šakti, Šivu a Višnu.


Brahma	Višna

Šiva	Šakti

Budhizmus

Aj Budhizmus je indické náboženstvo, ktoré od hinduizmu nemá ďaleko. Ani budhizmus nemá žiaden kánon a aj preto existuje v rôznych podobách (napr. tibetský budhizmus). Rovnako ako aj hinduizmus považuje život za utrpenie a trest za zlé činy duše. Pocity túžby a žiadostivosť považuje za prejavy telesnosti. Zakladateľom Budhizmu bol Siddharta Gautama. Patril do kasty kšatrijov. Aj napriek tomu, že nebol z kasty brahmanov, stal sa osvietením a teda Budhom. (Budha znamená v slovenčine – osvietený, prebudený). Budha dosiahol spasenie a tým narušil celý systém kást a postupnosť dosiahnutia spasenia prostredníctvom najvyššej kasty. Budhizmus svoje učenie neopiera o žiadneho Boha, ale hlása posvätný princíp duchovného života. Vďaka tomuto posvätnému princípu sa duša človeka dokáže oslobodiť od kolobehu prevteľovania sa a znovuzrodenia. Cieľom Budhizmu je pritom dosiahnutie stavu nirvány a teda „stavu plameňa, ktorý zhasol“. Tento plameň je predstaviteľom túžby človeka. Keď táto túžba zhasne je to okamih premeny živého na neživé a teda dosiahnutie nirvány a spasenia.