Vypracovala: Mgr. Erika Lieszkovszká
Antarktída sa rozkladá v oblasti okolo južného pólu. Jeho hlavnú časť tvorí antarktická pevnina. Patria k nemu aj viaceré ostrovy na juhu Atlatického a Indického oceána. Takmer celý povrch Antarktídy pokrýva pevninový ľadovec. Nad ľadovec vystupuje iba niekoľko skalnatých pohorí. Najvyššie je mladé vrásové pohorie. Najvyšší vrch je Vinson a na Viktóriinej zemi činná sopka Erebus. Ľadovec sa pomaly posúva smerom k pobrežiu. V lete sa ľadovce lámu a veľké kryhy plávajú v okolitých moriach. Žijú tu kolónie tučniakov, tuleňov a vtákov. Najbohatší je život v okrajových moriach, kde žijú rozličné druhy rýb. Ich hlavnou potravou je planktón a kôrovce. Dôsledkom dlhodobého lovu veľrýb a tuleňov hrozilo ich vyhubenie, preto bola prijatá medzinárodná dohoda o zákaze ich lovu. Najvyšší bod Antarktídy je Vinson Massif, 4896m n.m.
Antarktída je najchladnejší svetadiel na Zemi. Najnižšiu teplotu –89,2°C namerali na ruskej stanici Vostok. Sú tam nepriaznivé podmienky pre život, preto tam žijú ľudia iba vo výskumných základniach. Vedci objavili obrovské nerastné bohatstvo. Sú to ložiská rúd, farebných kovov, uránu, uhlia a ropy. Nerastné suroviny sa nevyužívajú, lebo ich ťažba je veľmi nákladná. Antarktída nepatrí žiadnemu štátu. V roku 1959 bola uzatvorená dohoda, podľa ktorej je Antarktída medzinárodné územie. Pevná zem Antarktídy je pochovaná pod obrovskou vrstvou ľadu, ktorý pokrýva 99,6% povrchu krajiny. Ľadovcový štít vznikol vrstvením snehu za viac ako 100 000 rokov. Štít viaže prevažnú časť sladkej vody na Zemi a 90% všetkej vody zamrznutej v ľadovcoch. Ak by sa ľad roztopil, hladina svetového oceánu by stúpla o 64 m. Ľad má takú veľkú hmotnosť, že väčšinu antarktickej pevniny stláča pod hladinu mora. Kril - sú malé kôrovce podobné ráčikom s dĺžkou do 5 cm. Živia sa planktónom a inými menšími kôrovcami a vyskytujú sa v takých obrovských množstvách, že niekedy sfarbia moria okolo Antarktídy naružovo.
Počas polárnej noci sú v Antarktíde časté víchrice a snehové fujavice. V lete vystúpi teplota nad nulu iba v niektorých pobrežných oblastiach. Preto sú v Antarktíde podmienky pre život človeka veľmi nepriaznivé. Ľudia tam žijú iba vo výskumných základniach.
OSN predložila pred časom ambiciózny plán, podľa ktorého by sa Antarktída mohla stať svetovým parkom. Prví turisti prileteli z Nového Zélandu na kontinent až v roku 1977. Každoročne v lete, ktoré trvá krátko a teploty sa počas neho pohybujú okolo 0 stupňov Celzia, navštívi kontinent 15-tisíc turistov. Prílev turistov je prísne regulovaný. Každý, kto vstúpi na antarktickú pôdu, musí pred vstupom podpísať tvrdé podmienky na ochranu prírody a dodržiavať ich.
Cvičenie:
1. Ako sa na mapách zakresľuje povrch Antarktídy?
2. Vysvetlite závislosť prírodných podmienok Antarktídy od jej polohy.
3. Prečo sa živočíchy v Antarktíde vyskytujú iba na pobreží?
4. Na čo sa zameriavajú výskumy Antarktídy?
Použitá literatúra:
Šára, P. a i., 2005: Lexikón krajín sveta. VKÚ Harmanec, s.168, ISBN 80-8042-430-6.
Očovský, Š. a i., 1996: Zemepis 7. Vydavateľstvo Litera Bratislava, s. 87, ISBN 80-85452-59-6.
http://encyklopedie.dune.cz/images/dunemap.jpg