Vypracoval: Mgr. Tomáš Godiš

 

 

Ekonómia sa definuje ako vedná disciplína, ktorá skúma najvšeobecnejšie súvislosti ekonomického života spoločnosti, zaoberá sa sledovaním výrobných faktorov a prerozdeľovaním ekonomických statkov medzi ekonomické subjekty. Pojem ekonómia pochádza z gréckeho slova „oikos“ – dom, „nemein“- riadiť.

Vznikla v druhej polovici 18. storočia. Pri jej zrode stáli dvaja významný anglický ekonómovia – Adam Smith s publikáciou „Skúmanie o podstate a príčinách bohatstva národov“ a David Ricardo s dielom „Zásady politickej ekonómie a zdaňovania“. Ekonómia je dnes veľmi významnou vedou, ktorá sa študuje aj u nás na mnohých univerzitách. Základným pojmom celej ekonómie je „ekonomika“. Všeobecne sa dá ekonomika chápať ako istá hospodárska činnosť, ktorej cieľom je uspokojovať potreby ekonomických subjektov (ekonomické subjekty sú napr.: domácnosti, firmy, štát).

 

Ekonómia má pri tom dve úrovne a to sú:

 

    1. Mikroekonómia - skúma správanie sa ekonomických subjektov a ich spoločné vzťahy (cenotvorba, ciele a plány na ich splnenie, spotrebiteľské rozhodovanie sa a pod.)

     

    2. Makroekonómia – zaoberá sa ekonomikou ako celkovým systémom – vzťahy medzi národnými ekonomikami, skúmanie globálnych ekonomických javov (stúpanie a klesanie nezamestnanosti, národohospodárske výsledky a pod.).

 

Podľa prístupu k ekonomickým problémom rozlišujeme:

 

  1. Pozitívnu ekonómiu – skúma a analyzuje skutočný stav ekonomiky. (Nehodnotí ich však).

  2. Normatívna ekonómiu – skúma a aj hodnotí isté ekonomické problémy, pričom ponúka ich riešenie. Samozrejme prihliada aj na etickú či sociálnu problematiku.

 

Ekonomické statky – predstavujú ich všetky hmotné, ale aj nehmotné veci, ktoré majú istú cenu (tovar, práva, informácie, nehmotné licencie a pod.). Aby bola istá hmotná či nehmotná vec ekonomickým statkom musí spĺňať nasledovné podmienky:

 

  1. užitočnosť – vec musí byť pre človeka atraktívna, aby bol človek motivovaný k tomu aby si ju zaobstaral.

  2. cennosť (vzácnosť) – znamená to, že daného statku je nedostatok a človek, ktorý ho chce získať bude musieť vynaložiť istú námahu, aby ho získal. Bude sa musieť niečoho vzdať, aby danú vec získal.

 

Vzácnosť ekonomického statku znamená aj to, že využitie statku na istý účel vylučuje použitie tohto statku na iný účel. (Napr. keď dám jedno euro za čokoládu, nemôžem toto euro použiť na nákup mäsa. Vzdal som sa tým jedného účelu v prospech iného, ktorý je pre mňa v danú chvíľu atraktívnejší a potrebnejší.)

 

Služby – je taký druh statku, ktorý nie je materiálny. Rozlišujeme pri tom vecné služby – sú také, ktoré sú zamerané hlavne na obnovu, opravu alebo na vzniknutie hmotného statku (jedná sa napr. o stavanie domu, opravu strechy, či zavedenie elektrickej energie a pod.) a osobné služby – ktoré sú zamerané na starostlivosť o človeka (strihanie vlasov, operovanie nádoru, skrášľovanie procedúry a pod.). Služby sú neskladovateľné a neskaziteľné, neviditeľné statky.

 

Výroba – je premena istých statkov na iné statky.

 

Výrobné faktory – sú výrobnými vstupmi (ekonomickými zdrojmi) Výrobné faktory môžu byť výsledkom predchádzajúcej výroby (faktory sekundárne), alebo nie sú výsledkom predchádzajúcej výroby (faktory primárne). Medzi výrobné faktory patria:

  1. Práca – je to čas, pri ktorom pracovník za istú mzdu vyrába dané statky. Práca je v ekonomike limitovaná počtom pracovníkov, časom, ale aj mzdou za odvedenú prácu.

  2. Pôda – je produktom prírody. V hospodárstve krajiny je tiež limitovaná a to predovšetkým rozlohou tej ktorej krajiny. Podľa využiteľnosti sa pôda rozdeľuje na poľnohospodársku pôdu, pôdu určenú na ťažbu a pôdu určenú na zástavbu. Cena danej pôdy sa určuje podľa typu – teda od jej rozlohy alebo úrodnosti (bonity).

  3. Kapitál - sú to také statky, ktoré ešte neboli spotrebované a slúžia na ďalšie využitie – hlavne na výrobu. Kapitál má rôzne formy môže byť tak peňažný ako aj portfóliový (cenné papiere), komoditný (tovar na spotrebu), produktívny (stroje a budovy).

Spotreba: konečné použitie statkov na uspokojenie potrieb človeka. Spotrebu rozdeľujeme na verejnú, pri ktorej sa uspokojuje potreba štátu, alebo je taká, ktorú poskytuje štát všetkým (školstvo – vzdelávanie, armáda – obrana a pod.) a súkromnú pri ktorej sa uspokojuje individuálna potreba jednotlivca či nejakej firmy.

 

 

Otázky na zopakovanie:

 

  1. Definujte čo je to ekonómia?

  2. V ktorom storočí vznikla ekonómia ako veda a ktorí ekonómovia stáli pri jej zrode?

  3. Ekonómia má dve úrovne – aké?

  4. Aká je to pozitívna ekonómia?

  5. Čo sú výrobné faktory? Aké výrobné faktory poznáte –definujte ich!

  6. Čo sú to ekonomické statky?

 

 

Použitá literatúra:

 

  1. Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002

  2. A. Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009

  3. I. Paulička, Všeobecný encyklopedický slovník, Ottovo nakladatelství, Praha 2005