Vypracovala: B. Horváthová

 

 

Slnečnú sústavu tvorí Slnko, planéty obiehajúce okolo Slnka a ich mesiace. Planétky v páse medzi Marsom a Jupiterom, transneptunické objekty, kométy, meteority, meteorické roje, drobné prachové častice a plynné častice.

 

Slnko je hviezda hlavnej postupnosti, ktorá vznikla približne pred 4,57 miliardami rokov. Základné údaje: polomer Slnka je 695 550 km, hmotnosť Slnka je 332 959.MZ, teplota na povrchu Slnka 5770 K, žiarivý výkon Slnka 3,84.1026 W.

Slnko je tvorené plazmou obsahujúcou jadrá vodíka, hélia a voľné elektróny. Zdrojom energie sú termojadrové reakcie.

 

Zloženie vnútra Slnka: V strede je jadro v ktorom prebiehajú termonukleárne reakcie, a teplota je približne 13-15 miliónov kelvinov. Ďalej nasleduje zóna žiarenia. Ňou prechádza energia z jadra postupne tak, že fotóny sú látkou pohlcované a opäť vyžarované do okolitého priestoru fotosférou.

 

Ďalej nasleduje zóna konvekcie, v nej horúca plazma stúpa nahor, kde sa žiarením ochladí a prúdi nadol, vznikajú konvekčné prúdy.

 

Nad povrchom Slnka je slnečná atmosféra, je dostupná nášmu pozorovaniu a skladá sa z viacerých vrstiev. Fotosféra je povrchová vrstva, z ktorej vychádza väčšina svetla. Pozorujeme v nej slnečné škvrny a granule.

 

Nad fotosférou je chromosféra. Tvorená je riedkou plynnou plazmou.

 

Potom nasleduje koróna, siaha do vzdialenosti niekoľkých slnečných polomerov. Môžeme ju vidieť pri úplnom zatmení Slnka. Teplota v koróne presahuje milión kelvinov. Z nej unikajúce elektróny a jadrá hélia majú rýchlosť až 900km/s a vytvárajú slnečný vietor.

 

Štruktúra Slnka

 

 

Slnečná aktivita úzko súvisí s počtom slnečných škvŕn. Čím je škvŕn na Slnku viac, tým je aktivita väčšia. Slnečná aktivita sa mení v jedenásť ročnom cykle. Slnečná aktivita sa prejavuje aj erupciami, sú to veľké náhle zjasnenia vo fotosfére a chromosfére spôsobené zmenami magnetického poľa, pričom vzniká silné elektrické pole, ktoré urýchľuje nabité častice na vysokú rýchlosť.

 

Medzi ďalšie aktivity patria protuberancie. Sú to obrovské výtrysky slnečnej plazmy dlhé tisícky kilometrov.

 

 

Korónu môžeme pozorovať iba pri úplných zatmeniach Slnka. Od roku 1930 pomocou špeciálnych ďalekohľadov koronografov.

 

Magnetické pole Slnka je vytvorené kruhovými elektrickými prúdmi, ktoré sú spôsobené vzájomným posuvom plazmy rotujúcej rozličnými rýchlosťami (rovníková oblasť Slnka rotuje rýchlejšie ako oblasti vzdialenejšie od rovníka).

 

Okolo Slnka obieha osem planét. Ich spoločnou charakteristikou je, že sú to telesá s relatívne nízkou hmotnosťou a nízkymi povrchovými telesami.

 

Môžeme ich rozdeliť do dvoch skupín:

  • planéty zemského typu - Merkúr, Venuša, Zem, Mars. Tieto majú približne hmotnosť, chemické zloženie a aj vnútornú stavbu rovnakú.

  • Druhú skupinu tvoria veľké planéty: Jupiter, Saturn, Urán, Neptún. Majú oveľa väčšie rozmery a hmotnosť, ale nižšiu hustotu ako malé planéty.

  • Pluto vzhľadom na svoje parametre nepatrí ani do jednej zo skupín. Považujeme ho za člena rodiny transneptuniánov.

 

 

  • Merkúr je najmenšou planétou, nemá atmosféru a okolo svojej osi sa otáča veľmi pomaly.

  • Venuša sa otáča okolo svojej osi raz za 243 dní opačným smerom ako ostatné planéty.

  • Mars má červenú farbu, ktorá je spôsobená obsahom Fe2O3 v pôde.

 

  • Jupiter je najväčšou joviálnou planétou. Nemá pevný povrch. Najznámejším útvarom na Jupiteri je Veľká červená škvrna.

  • Saturn je podobný Jupiteru, má viditeľné prstence. Sú tvorené prachom, ľadom a kameňmi. Pás prstencov je široký asi 400000 km.

  • Urán, jeho os je takmer paralelná s ekliptikou. Jeho modrá farba je spôsobená pohlcovaním červeného svetla metánom.

  • Neptún bol prvý krát pozorovaný v roku 1846. Má modrú farbu, podobne ako Urán.

 

Vznik a vývoj slnečnej sústavy

 

Asi pred 4,7 miliardami rokov vonkajší podnet spôsobil zmršťovanie hmloviny nachádzajúcej sa na mieste Slnečnej sústavy. Vzniklo hustejšie jadro, z neho protohviezda a okolo protoplanetárny disk, ktorý bol zárodkom planetárneho systému. Z protohviezdy vzniklo Slnko. Bližšie k Slnku vznikali pri vyššej teplote kondenzáciou zrna z molekúl ťažkých prvkov, ich postupným spájaním.

 

Vesmír je tvorený Galaxiami, ktoré sa zoskupujú do väčších gravitačne viazaných objektov.

Okrem Galaxií pozná astronómia od roku 1960 aj Kvazary, veľmi vzdialené kvazistelárne objekty s veľkým žiarivým výkonom.

 

Hubblov zákon hovorí, že galaxie sa od nás vzďaľujú tým rýchlejšie čím sú od nás ďalej. Vesmír sa teda rozpína. Pred 13 až 14 miliardami rokov boli všetky vesmírne objekty tesne pri sebe. Rozpínanie vesmíru, ako dôsledok Eisteinovej teórie relativity, predpovedal v roku 1922 Friedman. V rokoch 2002 a 2003 ukázali merania vzdialeností a červeného posunu supernov, že rýchlosť je menšia než vyplýva z Hubblovho zákona. Z toho sa usudzuje, že expanzia vesmíru sa začala zrýchľovať. Podľa súčasných modelov to spôsobuje energia vákua, ktorá pôsobí ako odpudivá sila a má na expanziu opačný účinok ako gravitácia.

 

Podľa teórie Big Bang (veľký tresk) vesmír bol na samom začiatku svojej existencie nesmierne malý (menší ako elektrón.)V takomto vesmíre panovali extrémne podmienky, mal vysokú hustotu a teplotu.

 

V období inflačnej expanzie, expanzia sa nesmierne zrýchlila za krátky čas, až 1030 –krát.

 

Počas éry elektroslabých interakcii bol vesmír horúcou plazmou. Ďalej silná interakcia spôsobila, že z kvarkov sa začali vytvárať hardóny. Potom z protónov a neutrónov začali vznikať atómové jadrá vodíka, deutéria, hélia a lítia. Vesmír sa rýchlo zaplnil látkou a ďalej sa rozpínal. Posledná éra sa nazýva éra látky, hustota sa znížila takže fotóny mohli voľne prechádzať vesmírom. Elektróny sa začali viazať s jadrami a vytvárať atómy. Vplyvom gravitačných síl sa atómy začali zhlukovať a asi 200 miliónov rokov po veľkom tresku sa začali vytvárať hviezdy, hviezdokopy, galaxie.

 

Úlohy:

1) Čo tvorí Slnko zvnútra?

2) Ako rozdeľujeme planéty okolo Slnka?

3) Čo hovorí teória BIG Bang?

 

Použitá literatúra:

R.Čeman , E.Pittich – Vesmír 1

P.Tarábek a kol. Zmaturuj z fyziky