Vypracovala: Mgr. Ivana Loduhová
 
 
Červenohnedá hrdza na železe a oceli je najobyčajnejšia forma korózie. Približne 20% každoročne vyrobeného železa sa použije na náhradné diely za súčasti zničené koróziou železa a ocele. Železo a oceľ sa však široko používajú bez ohľadu na rýchlosť tvorby hrdze, pretože sú relatívne lacné a majú veľkú pevnosť.
 
Hrdza
 
Korózia je samovoľné, postupné rozrušenie kovov, nekovových organických alebo anorganických materiálov (napr. horniny či plasty) vplyvom chemickej alebo elektrochemickej reakcie s okolitým prostredím. Môže prebiehať v atmosfére alebo iných plynoch, vo vode a iných kvapalinách, zeminách a rôznych chemických látkach, ktoré sú s materiálom v styku. Toto rozrušovanie sa môže prejavovať rozlične, od zmeny vzhľadu až po úplný rozpad celistvosti. Ide o znehodnocovanie materiálu, ktoré je spôsobené vzájomným chemickým alebo elektrochemickým pôsobením materiálu a prostredia. Výsledkom korózie je úbytok materiálu, čo má za následok zníženie pevnosti danej súčiastky a zhoršenie jej vlastností.
 
Definícia korózie
Korózia je fyzikálno – chemická reakcia medzi kovom a prostredím. Jej výsledkom je trvalá chemická zmena kovu, ktorý tým výrazne mení svoje chemické, fyzikálne i mechanické vlastnosti.
 
Rozdelenie korózie
 
  • chemická | v elektricky nevodivých prostrediach
  • elektrochemická | v elektricky vodivých prostrediach
 
Všeobecná korózia
  • napadá kovy, ktoré sa nedokážu v danom prostredí pasivovať
  • postup všeobecnej korózie sa dá vyčísliť hmotnostnými úbytkami
 
Protikorózna ochrana kovov
Cieľom protikoróznej ochrany kovov a ich zliatin je znížiť rýchlosť korózie na prijateľnú hodnotu.
 
  • ochrana založená na ovplyvňovaní termodynamiky koróznych reakcií – napr. výber vhodného materiálu pre dané prostredie,
  • ochrana založená na ovplyvňovaní kinetiky (rýchlosti) koróznych reakcií – napr. katódová ochrana
  • bariérová ochrana – napr. anódová ochrana
 
Kovy sa často pokrývajú slabou vrstvou iného kovu vďaka procesu, ktorý sa nazýva elektrolytické pokovovanie. Robí sa preto, aby sa povrch kovu obohatil o jednu, či viac vlastností kovu, ktorý je pod vrstvou. Pri elektrolytickom pokovovaní prechádza elektrický prúd chemickým roztokom od jednej elektródy k druhej. Pokovovaný predmet tvorí katódu(zápornú), kladná elektróda je vyrobená z materiálu, ktorým sa pokovuje. Elektrochemické procesy, ku ktorým pri prechode elektrického prúdu dochádza, spôsobujú nanášanie kovu, ktorým sa pokovuje, na pokovovaný predmet. Jednou z dôležitých aplikácií elektrolytického pokovovania sa zhotovovanie povrchových povlakov odolných voči korózii. Napríklad niektoré automobilové súčiastky sa najprv pokovujú niklom a potom chrómom.
Mnohé oceľové súčiastky používané na konštrukcie, ako sú skrutky, matky, drôty, plech a traverzy sa poťahujú zinkom. Tento proces sa nazýva galvanizácia (pozinkovanie) a poskytuje povlak, ktorého účelom je ochrana proti korózii.
 
 
 
Zopakujte si
  1. Čo je to korózia?
  2. Rozdelenie korózie?
  3. Ochrana kovov pred koróziou?
 
 
Použitá literatúra: