Slovenský klasicizmus

Vypracovala: Mgr. Viera Hlavinová

Osvietenstvo je hnutie, ktoré v 18. storočí ovládlo Európu a usilovalo sa o prekonanie náboženskej ideológie i absolutizmu. Presadzovalo právo jednotlivca na slobodu myslenia a presvedčenia. Kládlo dôraz na vzdelanie.

Nové prúdy v rozvoji spoločnosti znepokojovali zaostalú šľachtu a cirkev. Ich obavy o moc sa zväčšili opatreniami osvietenského absolutistického panovníka Jozefa II. – zrušenie nevoľníctva, tolerančný patent, hospodárske reformy, zrušenie cenzúry a ďalšie. Tieto opatrenia posilnili rozvoj meštianstva a zlepšili postavenie ľudu. A práve ľud a z neho pochádzajúca inteligencia – kňazi, učitelia – boli jedinou oporou pri formovaní národného uvedomenia.

Základným znakom slovenského osvietenstva bola osvetová činnosť. Vznikli viaceré učené spoločnosti. Významnú úlohu zohrala kultúrno – osvetová spoločnosť Slovenské učené tovarišstvo, ktorá vznikla v roku 1789 v Trnave. Zakladateľmi boli Anton Bernolák a Juraj Fándly. Jej hlavným cieľom bolo šírenie spisovného jazyka, organizovať vydavateľskú činnosť a distribuovať knihy. V tomto období vychádzajú aj prvé časopisy a noviny – Prešporské noviny.

Anton Bernolák uzákonil spisovnú slovenčinu ( rok 1787) na základe západoslovenského nárečia, a to dielom Jazykovedno – kritická rozprava o slovenských písmenách. V učebnici slovenského jazyka pre školy Slovenská gramatika sa zameral na nový pravopis. Bernolákov- činu ako spisovný jazyk používali iba slovenskí katolíci, evanjelici sa pridržiavali biblickej češtiny.

Jozef Ignác Bajza napísal prvý slovenský román René mládenca príhody a skúsenosti. V dvojzväzkovom diele opisuje cesty a zážitky syna bohatého kupca a jeho učiteľa Van Stiphouta.

Juraj Fándly celý život venoval ľudu. Jeho spisy predstavujú encyklopédiu poľno-hospodárskych vedomostí – Pilný domajší a poľný hospodár, atď. Vyzdvihol v nich dôležitosť roľníckeho stavu, a tým upevňoval sebavedomie poddaných. V ďalších dielach podporoval cirkevné reformy panovníka Jozefa II., a preto mu cirkev zakázala akúkoľvek literárnu činnosť.

Klasicizmus (vynikajúci, vzorový, príkladný) je umelecký smer uplatňujúci sa v 17. a 18. storočí. Nadväzoval na ideály humanizmu a renesanciu, čím sa staval proti základným tendenciám barokového umenia. Vznikol a vyvrcholil vo Francúzsku. Klasicisti sa orientovali na racionalistickú filozofiu Reného Descarta – cit je podriadený povinnosti a rozumu.

Na Slovensku sa formovala nová generácia, a to v politickej a duchovnej atmosfére napoleonskej Európy. Po skončení napoleonských vojen sa spomalil rozvoj kapitalizmu v Uhorsku. Nastúpila vláda centralizmu a absolutizmu a úradnou rečou na Slovensku bola maďarčina. Proti stupňujúcemu sa národnému útlaku Kollár, Hollý a Šafárik rozvinuli ideu slovanskej vzájomnosti – to znamená, že oporu hľadali u ostatných slovanských národov – najmä u Rusov, ktorí zvíťazili nad Napoleonom – a v slávnej minulosti Slovákov a Slovanov.

Pavel Jozef Šafárik je zakladateľom slavistiky. Ideu slovanskej vzájomnosti naplnil obrannou tendenciou. V diele Slovanské starožitnosti sleduje osudy Slovanov do konca 10. storočia. Značný ohlas v cudzine malo aj jeho dielo Dejiny slovanskej reči a literatúry. Je to učebnica i práca encyklopedického charakteru, informujúca o jazykoch a literatúrach slovanských národov. Samostatnú kapitolu venoval slovenčine a slovenskej literatúre.

Ján Kollár ideu slovanskej vzájomnosti zdôvodňoval vedecky. Jeho zbierka Básně Jana Kollára sa stala základom rozsiahlej skladby Slávy dcéra, ktorá obsahuje v konečnej podobe Předzpěv a päť spevov: Sála + Labe, Rén, Vltava + Dunaj + Lethé + Acheron. Najsilnejším miestom Slávy dcéry z obsahovej a myšlienkovej stránky je Předzpěv. Predstavuje elégiu (žalospev) a podáva v básnickej skratke hlavné motívy spevov: žiaľ nad slovanským utrpením v minulosti a povzbudivý optimizmus do lepšej budúcnosti. Z veršov sa ozýva idea humanity, ktorá má byť vo vzťahoch medzi národmi na prvom mieste. Ostatné spevy obsahujú ľúbostné, vlastenecké a náučné znelky. Dielo má dve základné zložky. Jednou je láska k Míne a druhou vlastenectvo, ktoré spája s prácou pre národ. Autor prirovnáva lásku k vlasti k láske k Míne. Rozhodol sa svoje srdce rozdeliť na dvoje a rovnaký diel dáva vlasti a rovnaký diel Míne. Chce zjednotiť lásku k žene a k vlasti.

Program, ktorý Kollár básnicky vyjadril v Slávy dcére, teoreticky vysvetlil v rozprave O literární vzájemnosti mezi kmeny a nářečí slávskými. Podal v nej program a plán na kultúrne zblíženie Slovanov. Neusiloval sa o politické zjednotenie.

Ján Hollý predpoklady nového spisovného jazyka – bernolákovčiny – vyskúšal v praktickej básnickej tvorbe. Najznámejšie sú eposy z dejín Veľkej Moravy: Svatopluk, Cyrillo – Metodiada a Sláv. Hollý nazýval svoje eposy bohatierskymi eposmi. Ideu národného uvedomenia zobrazil v epose Svatopluk. Epos má 12 spevov a podklad tvoria historické fakty z 9. storočia. Umeleckým spracovaním tém z minulosti podnietil Hollý záujem o národné dejiny.

Druhou oblasťou Hollého tvorby je idylická poézia. Sú to menšie epické skladby nazvané Selanky, v ktorých ospieval slovenskú prírodu a dedinského človeka pri tvorivej práci.

O šírenie divadla sa v období klasicizmu zaslúžil Gašpar Fejerpatáky – Belopotocký. V roku 1830 v Liptovskom Mikuláši založil ochotnícky divadelný krúžok. Hrávali sa najmä hry Jána Chalupku.

Ján Chalupka vytvoril typ satirickej frašky. V hre Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe nezostali objavil prostredie slovenského malomesta. Zobrazil jeho tri vrstvy: 1. zemanov – nemajetný pán z Chudobíc, cirkevný i školský inšpektor, je Slovák, ale slepo obdivuje Maďarov a ich reč; 2. remeselníkov – rodina čižmárskeho majstra Tesnošila, ktorá duchovne nenapreduje, naopak sú odrodilcami; 3. inteligenciu – učiteľ Sloboda odmieta odnárodňovanie, hrdo manifestuje svoj pôvod. Kocúrkovo prechádza aj do ďalších Chalupkových dramatických diel: Všetko naopak, Trasorítka, Starúš plesnivec... V satirickom románe Bendeguz zosmiešňuje maďarský šovinizmus i odnárodňovanie.

Kontrolné úlohy:

1. Definujte a charakterizujte pojem klasicizmus.

2. Vymenujte najznámejších predstaviteľov slovenského klasicizmu a ich tvorbu.

3. Definujte pojem osvietenstvo a charakterizujte ciele slovenského osvietenstva.

4. Vymenujte najznámejších autorov osvietenskej literatúry, ich diela a význam ich tvorby.

Použitá literatúra:

Zmaturuj z literatúry 1. Bratislava : Didaktis, 2004; s. 44 – 49.