Romantický hrdina

Vypracovala: Mgr. Viera Hlavinová

Motív vzbury proti utrpeniu, neľudskosti a neslobode nachádzame v slovenskej literatúre romantizmu v diele Jána Bottu Smrť Jánošíkova a v českej literatúre romantizmu v diele Karla Hynka Máchu Máj.

Ján Botto

najmladší zo štúrovských básnikov vychádzal vo svojej tvorbe z ľudových foriem. Písal ponášky na ľudové piesne – Báj na Dunaji, revolučnú lyriku – K mladosti a balady – Žltá ľalija, Margita a Besná, Ctibor, v ktorých verí vo víťazstvo spravodlivosti. Jeho najznámejším dielom je lyricko – epická skladba Smrť Jánošíkova, v ktorej ide o vykreslenie troch záverečných fáz života Jánošíka, a to zlapanie, väznenie, smrť. Skladba sa skladá z úvodu a deviatich spevov.

Úvod cez alegóriu (obrazné vyjadrenie myšlienky, predstavy) matky a detí (myšlienky) rozosiela svoje verše po Slovensku v obave, že nenájdu odozvu. Odôvodňuje svoje sympatie s rebelmi.

1. – 7. spev = Autor rozpráva o slobodnom živote hôrnych chlapcov. V očiach ľudu sú vykonávateľmi spravodlivosti. Družina sa dozvedá o lapení Jánošíka a uvedomuje si svoj koniec. Jánošíka zlapali za pomoci zrady. Obžalovali ho zo zboja a uväznili v meste. Nastala noc a Jánošík sedí v mestskej temnici. K čiernej veži, v podobe milej, prichádza za ním duša ľudu a lúči sa s ním. V noci ho vo väzení navštívi diabol a pripomína mu blížiacu sa smrť. Hrdina snívajúci o slobode, s rukami prikutými o skalu spí a v spánku je opäť slobodný. Autor tu zobrazil kontrast medzi snom (je slobodný) a skutočnosťou (rukami je prikutý o skalu). Začína deň, no pre Jánošíka nesvitá na život ale na smrť. Jánošík ospravedlňuje svoje činy tým, že už nemohol zniesť útlak poddaného ľudu. Verí, že nadíde čas odplaty a spravodlivosti. Jánošíka vedú na smrť. Kňaz ho vyzýva k modlitbe. Odmieta modliť sa za seba a modlí sa za ubiedený ľud. Jánošík umiera a ocitá sa medzi vílami tam, kam patria všetci nesmrteľní. Prichádza kráľovský posol s ponukou milosti, ak kráľovi dodá štyri regimenty. Neskoro.

8. spev = Autor zobrazuje Slovensko ako zakliatu krajinu. Po dedinách si ľudia začínajú rozprávať povesti o Jánošíkových pokladoch, o jeho zmŕtvychvstaní. Jánošík sa tak stáva symbolom slobody.

9. spev – Zjavenie je alegorický. Po siedmych rokoch víly družice stroja sobáš Jánošíka a kráľovnej víl, ktorá predstavuje symbol slobody. Svadba je dôkazom Jánošíkovej nesmrteľnosti, dôkazom jeho ožitia v ľude.

Skladba je komponovaná na kontraste tragizmu a heroizmu. Autor zvýrazňuje konflikt medzi slobodou a bezprávim a zdôrazňuje, že sloboda je pre človeka najvyššou hodnotou. V tom spočíva aj hlavný konflikt v rozpore medzi túžbou a skutočnosťou, t.j. tvrdá realita nedovolí uskutočniť túžby Jánošíka a jeho družiny.

Zámerom autora bola oslava hôrnych chlapcov a slobodného života, tzn. túžba človeka po slobode. Idea nevyjadruje boj poddaných a zbojníkov s pánmi, ale len spomienky na tieto časy.

Vyjadruje nálady vtedajšej generácie po neúspešnej revolúcie 1848/49. Podľa autora vieru vo víťazstvo myšlienky Štúra nemožno zahatať: „ Zaznie pieseň oslávenia, rozlejú sa zemou zore, svet zlý padne na kolená – a národ náš vstane hore !“

Karel Hynek Mácha

Svojím dielom významne ovplyvnil vývin českej literatúry. Písal lyrické i lyricko - epické básne, prózu a drámu. Umeleckým vrcholom Máchovho diela je lyricko – epická skladba MÁJ.

V úvodnej básne Čechové jsou národ dobrý autor oslavuje český národ. Vyzdvihuje udatnosť, nezištnú pomoc blížnemu, vernosť kráľovi a vlasti, zbožnosť a starostlivosť o materinský jazyk.

1. spev sa začína obrazom májovej prírody a magickou atmosférou mesiaca lásky. Na brehu pri jazere sedí Jarmila a čaká Viléma. Neprichádza Vilém, ale posol, ktorý jej oznámi, že Vilém je vo väzení. Jarmila neznesie výčitky svedomia a žiaľ. Skočí do jazera.

2. spev - Vilém vo väzení smúti. Uvedomuje si, že zajtra po jeho smrti svet pôjde ďalej, jeho dedina bude žiť svojím životom aj bez neho. Vo sne prežíva opäť dni mladosti. Dozvieme sa príbeh odstrčeného dieťaťa, vodcu zbojníkov i otcovraha. Autor poukazuje na sociálne príčiny, pre ktoré sa Vilém stáva zbojníkom. Posledné hodiny života sú zamerané na úvahy o živote a smrti.

I. Intermezzo sa odohráva na pahorku pri kolese, na ktorom majú Viléma lámať. Zbor duchov, mesiac, hmla, krtko, noc sa chystajú prijať medzi seba odsúdenca a každý ponúka, čo zaobstará na pohreb.

3. spev – romantický kontrast rána v prírode a dňa smrti Viléma. Posledné Vilémove myšlienky patria vlasti. Kat ukončí jeho život. Nasleduje podrobný opis popravy a jej priebehom chce autor poukázať na tvrdosť života.

II. Intermezzo – zbojníci i lesy smútia nad stratou svojho pána.

4. spev – Vilém zomrel a do skladby vstupuje lyrický hrdina – básnik, prichádza do Vilémovho kraja na siedmi rok po poprave. Prechádza okolo pahorka, zaujmu ho kosti neboštíka, a preto sa vypytuje na jeho osud. Príbeh Viléma mu porozpráva hostinský. Básnika to natoľko zaujalo, že sa tam vracia opäť na jar. Autor sa stotožňuje s hrdinom svojej skladby – s jeho osudom i životom.

Skladba je založená na kontraste krásy prírody a lásky a neúprosnej smrti. Mácha nestaval na národnom programe, preto ho kritizovali ako obdivovateľa západného romantizmu.

Porovnanie lyricko-epických skladieb Smrť Jánošíková a Máj:

Spoločné znaky = hrdinovia sú zbojníci a sú symbolmi slobody + obaja majú milé, trávia poslednú noc vo väzení, čakajú na popravu a zomierajú + konflikt spočíva v rozpore medzi túžbou a skutočnosťou.

Kontrolné úlohy:

1. Stručne prerozprávajte obsahy diel Smrť Jánošíkova a Máj.

2. Charakterizujte spoločné znaky skladieb.

3. Vysvetlite rozdielne znaky jednotlivých skladieb.

Použitá literatúra:

Caltíková, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry. Nitra: Enigma, 1996.