Vypracovala: Mgr. Zuzana Szocosvá

 

 

Krajinná ekológia je interdisciplinárna veda. Základom krajinnej ekológie je geografia a ekológia. Je zlúčením dvoch prístupov geografického a ekologického. Teda vlastnosti krajiny sa hodnotia a študujú z pohľadu geografie aj z pohľadu ekológie. Krajinná ekológia študuje komplexne biotické aj abiotické prvky a zložky krajiny.

 

Skúma a študuje vzájomné väzby medzi ľudskou spoločnosťou a okolitým prírodným prostredím, štruktúru ekosystémov, zmeny, ktoré v nich prebiehajú, vývoj ekosystémov, vzájomné vzťahy medzi organizmami, teda rastlinami, živočíchmi, mikroorganizmami, človekom a ich okolitým prostredím (pôdnym, vodným a atmosferickým).

 

 

 

Definícia krajiny

 

Definovať a hodnotiť krajinu môžeme z rôznych uhlov a pohľadov.

Krajina z ekologického hľadiska je súbor biotopov či akosystémov a príslušných zoocenóz a biocenóz, medzi ktorými sú vzájomné vzťahy a väzby.

 

Z geografického hľadiska je krajina časť zemského povrchu s určitou danou štruktúrou jednotlivých zložiek a vzájomnými vzťahmi medzi jej zložkami.

 

Historický prístup definuje krajinu ako určité územie, ktoré sa menilo v čase a vyvíjalo sa na základe politických, hospodárskych, prírodných podmienok.

 

Demografický prístup - krajina je územie obývané danou ľudskou populáciou so spoločnými znakmi a vlastnosťami a odlišuje sa od iných populácií znakmi ako je jazyk, národnosť, rasa, kultúra, náboženstvo a podobne.

 

Organizačno právne hľadisko definuje krajinu ako územie, ktoré je vymedzené umelou hranicou územnej jednotky. (hranice okresu, katastra, štátu a podobne)

 

Definícií na vymedzenie krajiny je viacero. Súhrnne môžme povedať, že krajina je trojrozmerný časový a priestorový, hmotný výsek geasféry, ktorý sa prejavuje ako systém prírodných a socio – ekonomických prvkov. Uskutočňujú sa v nej fyzikálne, chemické, biologické a spoločenské procesy.

 

 

Krajinná ekológia

 

Pojem krajinná ekológia bol po prvý krát publikovaný v roku 1939 (C. Troll). Drdoš (1999) vyčlenil päť prístupov v krajinnej ekológii, ktoré definujú krajinu, a to:

 

  1. Geograficko – krajinnoekologický prístup – je zameraný na krajinu so zreteľnou geografickou teóriou a metodikou. Spája sa v ňom geografický prístup s ekologickým prístupom.

  2. Ekosystémový prístup – je zameraný na krajinu, ktorá predstavuje priestor pre ekosystémy, teda na krajinný ekosystém.

  3. Geoekologický prístup - tento prístup je zameraný na geoekosystém

  4. Priestorovo – ekologický – prístup, ktorý je zameraný na biotické procesy (migračné pohyby fauny). Cieľ – ochrana biodiverzity.

  5. Environmentálny prístup – je zameraný na využitie krajinnej ekológie v environmentálnej praxi.(environmentálne plánovanie)

 

Najkomplexnejšia definícia krajinnej ekológie je podľa Miničána (1999): „Krajinná ekológia je multidisciplinárna vedná oblasť, študujúca zákonitosti vzniku, vývoja, správania a priestorovej organizácie prírodných teritoriálnych jednotiek ako celostných systémov, pri štúdiu ktorých sa usiluje o integráciu výsledkov geoekologického, bioekologického, humánnoekologického a humánnogeografického prístupu.“

 

 

Princípy krajinnej ekológie

 

Forman a Gordon (1986,1993) definujú sedem princípov krajinnej ekológie:

  1. Princíp štruktúry a funkcie krajiny

    - pre pochopenie javov a procesov v krajine je dôležité zistiť priestorové usporiadanie a rozloženie ekosystémov, ktoré obsahujú rôzne zastúpenie rastlín, živočíchov, biomasy, energie a živín.

  2. Princíp biotickej rozmanitosti

    - opisuje rôzne rozmiestnenie živočíchov v ekosystémoch.

  3. Princíp tokov druhov organizmov

    - rôznorodosť krajiny je ovplyvnená zvyšovaním a znižovaním počtu druhov v krajinných zložkách.

  4. Princíp prerozdelenia živín

    - s intenzitou negatívnych faktorov narastá miera prerozdelenia živín v krajinných zložkách.

  5. Princíp toku energie

    - s rastúcou rôznorodosťou krajiny sa zvyšujú toky energie a biomasy.

  6. Princíp krajinných zmien

    - Mierne narušenie krajiny zvyšuje rôznorodosť, silné narušenie vedie buď k zvýšeniu rôznorodosti alebo k jej zníženiu.

  7. Princíp stability krajiny

    - Stabilita krajiny sa zvyšuje troma spôsobmi: a.) smerom k fyzikálnej stabilite – biomasa je neprítomná

    b.) smerom k rýchlemu obnoveniu po narušení – málo biomasy

    c.) smerom k odolnosti na narušenie – veľa biomasy

 

Zameranie krajinnej ekológie

 

  1. Statická krajinná ekológia - zaoberá sa poznávaním krajinnej štrukútury, ekosystémov, prvkov, ekotopov a vlastností krajiny

  2. Dynamická krajinná ekológia – alebo funkčná krajinná ekológia, zaoberá sa zmenami vlastností krajiny v čase aj v priestore. Študuje pohyb biotických zložiek krajiny a abiotických zložiek krajiny a pohyb energie v ekosystémoch.

  3. Aplikovaná krajinná ekológia - využíva sa v odbore ekologického plánovania, pri riešení ekologicky optimálneho využitia krajiny.

 

 

Zopakujte si:

 

  1. Definujte krajinu.

  2. Definujte krajinnú ekológiu.

  3. Definujte prístupy v krajinnej ekológii.


 

Použitá literatúra:

 

Krajinná ekológia

http://obrazky.4ever.sk/data/obrazky/priroda/krajinky/%5Bobrazky.4ever.sk%5D%20krajina,%20rieky,%20vlny,%20stromy,%20hory,%20nebo%202310713.jpg