Vypracovala: Mgr. Viera Hlavinová
Po skončení prvej svetovej vojny v roku 1918 vznikla po rozpade Rakúsko – Uhorska Československá republika.
V tomto období sa začína aj proces formovania slovenského profesionálneho divadelníctva, ktorý sa stretával s mnohými ťažkosťami – bolo málo slovenských hercov, režisérov, dramaturgov i slovenských divadelných hier. Všetky tieto okolnosti zapríčinili, že rozvoj drámy zaostával za poéziou a prózou.
V medzivojnovom období vznikli na Slovensku tri profesionálne divadlá – Slovenské národné divadlo v Bratislave, Východoslovenské národné divadlo v Košiciach a Slovenské ľudové divadlo v Nitre.
Ich vznik umožnil vytvoriť prvú profesionálnu scénu, ktorú reprezentovali herci Andrej Bagar, Oľga Borodáčová, Ján Borodáč a Hana Meličková. O rozvoj profesionálneho divadelníctva sa zaslúžil aj režisér Ján Jamnický.
Dramatická tvorba sa vyvíjala v troch etapách:
1. etapa /20. roky/ - dominuje klasický repertoár.V prvých povojnových rokoch sa na scénach divadiel hrali hry starších autorov – Ján Chalupka, Ján Palárik, Jozef Hollý. Autormi prvých povojnových divadelných prác boli spisovatelia staršej generácie – Kukučín, Timrava, Tajovský. Hrali sa aj hry českých a ruských autorov, často Hviezdoslavov Herodes a Herodias.
2. etapa /30. roky/ - nastupuje nová generácia. Začína sa tvorba I. Stodolu a J. Barča – Ivana. Medzi ochotníkmi bol obľúbený Ferko Urbánek.
3. etapa /40. roky/ - začína sa experimentovať. Vzniká psychologická dráma – I. Stodola, Július Barč-Ivan a Peter Zvon. V období 2. svetovej vojny mnohí autori alegoricky vyjadrovali odpor k fašizmu zobrazením Jánošíka ako bojovníka proti panskej nevôli.
Ivan Stodola, pôvodným povolaním lekár, je tvorcom modernej spoločenskej komédie a historickej hry: Kráľ Svätopluk – téma Veľkej Moravy, Marína Havranová – revolučné roky 1948/49, Básnik a smrť – Slovenské národné povstanie.
Na rozdiel od Ferka Urbánka, ktorý rozšíril slovenské divadlo do dedín, Stodola ponúkol repertoár mestečkám a mestám.
Prvou celovečernou hrou Ivana Stodolu bola komédia Náš pán minister. Svoj výsmech zameral na zbohatlíkov a ich snahu preniknúť do „vyšších kruhov“. Dejová osnova je jednoduchá – jedinou túžbou matky je vychovať dcéru po pansky a vydať ju za pána aristokrata. Autor nadväzuje na tradíciu slovenskej frašky /Ján Chalupka/ a kritizuje súkromný i verejný život.
Vo veselohre Čaj u pána senátora pranieruje malomeštiacke snobstvo, karierizmus a obmedzenosť. Dej politickej satiry sa odohráva v malom meste v čase príprav na voľby. Nádejnými kandidátmi Strany všeobecného blahobytu sú nevzdelanci, kariéristi a malomeštiaci /hlavná postava Baltazár Slivka je majiteľ pohrebníctva/.
Obe divadelné hry sú stavané na slovnej a situačnej komike. Príznačný je posun ku karikatúre a satirickej fraške.
Satirickú veselohru Jožko Púčik a jeho kariéra autor nazval „satirou na falošne chápaný humanizmus“. Dobráckosť hlavnej postavy /Jožko Púčik/ zneužívajú predstavitelia dobročinných spolkov /Humanitas/ na velebenie vlastnej predstieranej ľudomilnosti /riaditeľ Rohatý/. Charita sa tu predstavuje ako kratochvíľa bohatých žien – keď sa ukáže Jožkova nevina, strácajú o neho záujem. Kontrast je medzi hlavnou postavou a pretvárkou okolitého prostredia. Autor v hre odkryl nemorálnosť, príživníctvo a predajnosť úradníckeho meštiactva. Stodola satiroval svoje postavy aj menami a spôsobom reči /tento postup využíval aj v iných hrách/.
V tragédii Bačova žena zobrazil následky biedy vysťahovalectva a moc peňazí v živote slovenského ľudu. Nositeľkou tragiky je hlavná hrdinka Eva. Jej muž Ondrej Muranica, o ktorom dostane správu, že zahynul pri banskom nešťastí, ju nájde po návrate z Ameriky vydatú za priateľa /bača Mišo/. Ondrej sa domnieval, že citové i morálne problémy sa dajú riešiť peniazmi. Eva nezvládne rozdelenie svojich dvoch detí /synovia Miško a Ondrík/, materinský cit je silnejší ako láska k mužom, a preto konflikt rozuzlila vlastnou smrťou – samovraždou.
V hre sú dve matky: Ondrejova matka a Eva. Existuje tu súvis s postavou matky v hre Matka od J. Barča-Ivana. Aj jeho matka mala vízie a predtuchy. Predtuchy Ondrejovej matky súvisia s tým, že nik neverí, že by Ondrej mohol žiť, len ona. Tak isto tuší blížiace sa nešťastie.
Júliu Barč – Ivan pôsobil ako evanjelický kňaz. Pod dojmom vzbury robotníkov vo svojom rodisku v Krompachoch napísal svoju prvú hru 3 000 ľudí, v ktorej upozornil na problémy nezamestnaných Slovákov v Amerike.
Komédia Mastný hrniec sa zakladá na omyle a zámene postáv /J. Palárik/, vďaka ktorej stredoškolského profesora Babíka považujú za novovymenovaného ministra financií. Dej je umiestnený do Ťuťotína – moderného Kocúrkova. Autor zameral satiru najmä na karierizmus a ziskuchtivosť skupiny ľudí, ktorá sa snažila získať v novom štáte výhodné postavenie. Vysmieva sa úplatkárstvu a pretvárky malomestských obyvateľov.
Vrcholom Barčovej tvorby je tragédia Matka z baníckeho prostredia. Rozpráva príbeh o matke a jej dvoch synoch – Jano, Paľo – ktorí sa nenávidia. V centre je spor o majetok, o ženu /Katku/ a prvenstvo v rodine. Dej ovplyvňujú matkine vidiny a predtuchy. Matka napokon obetuje vlastný život, aby zabránila bratovražde. Jej rozhodnutie obetovať svoj život, aby zachránila Paľa a zmierila tak bratov, je vlastne vzburou matky proti osudu, proti jeho rozhodnutiu, ktoré vedela vždy dopredu /vízie, predtuchy/ a nedokázala mu zabrániť.
Dráma sa vyznačuje psychologickým expresionizmom: konanie postáv je vybičované do krajnosti; často je nastoľovaná otázka života a smrti.
Vo svojich posledných divadelných hrách sa Barč zaoberal psychologickými a etickými problémami a zameral sa na prieskum vnútra človeka. Vo svojej tvorbe využíva postupy tzv. analytickej drámy – hry Neznámy, Dvaja. Zobrazuje v nich správanie sa ľudí v hraničných situáciach.
Peter Zvon, vlastným menom Vladimír Sýkora, pracoval ako bankový úradník. Hlavným námetom jeho veršovanej komédie Tanec nad plačom je otázka, či vôbec existuje pokrok a zmena, a ak áno, v čom sa prejavuje. Konfrontáciou feudálnej a súčasnej spoločnosti ukazuje, že pokrok je zdanlivý. V prológu historické postavy vystupujúce z obrazu /pochádzajú zo 17. storočia – rokoko/ spoznávajú mravy a spôsob života súčasníkov a konfrontujú s nimi vlastné názory. Chcú sa presvedčiť, či sa v súčasnosti niečo zmenilo. V epilógu sa postavy vrátia do obrazu. Zisťujú, že súčasný svet je z mravného hľadiska oproti minulosti v úpadku.
Autor chcel dokázať, že technický pokrok moderných čias sa vôbec nekryje s pokrokom vzdelania a dokonalejšej mravnosti. Zvon doplnil hru songami. Sluha Barnabáš v závere hry spieva: „Dal Pán Boh svedomie ľuďom, /by zla sa nechcelo,/ ach, v potokoch sĺz a krvi / svedomie zomrelo.“ Jedinou ozajstnou hodnotou v živote je láska a súcit.
Ferko Urbánek bol obľúbený najmä medzi ochotníkmi. Začínal so spoločenskými komédiami, v ktorých zachytil príbehy zo života vyšších kruhov. Neskôr sa preorientoval na dedinskú tematiku – hra Škriatok. Nový typ aktívnej ženy vystupuje vo veselohre Kamenný chodníček. Vo svojich hrách si všíma alkoholizmus – hra Pytliakova žena – i sociálne rozpory. Napísal aj hry s náboženským námetom a divadelné hry pre deti a mládež s didaktickým zameraním.
|
Zhrnutie
|
Slovenská medzivojnová dráma
|
|
Spoločenské podmienky
|
|
|
Vznik divadiel
|
|
|
Profesionálne divadelníctvo
|
|
|
Vývoj dramatickej tvorby
|
1. etapa - klasický repertoár: Ján Chalupka, Palárik, Jozef Hollý, Kukučín, Timrava, Tajovský, Hviezdoslav, české a ruské hry;
2. etapa - nástup novej generácie: Ivan Stodola, Júliu Barč-Ivan;
3. etapa - experimentovanie - vznik psychologickej drámy: Stodola, Barč-Ivan, Peter Zvon;
- alegorické vyjadrenie odporu proti fašizmu /Jánošík/.
|
|
Ivan Stodola
|
|
|
Július Barč - Ivan
|
|
|
Peter Zvon
|
veršovaná komédia Tanec nad plačom
|
|
Ferko Urbánek
|
|
Kontrolné úlohy:
-
Vysvetlite na akom spoločenskom pozadí sa formovala moderná slovenská dráma.
-
Vymenujte prvé divadelné scény na Slovensku.
-
Uveďte osobnosti, ktoré v medzivojnovom období zasiahli do formovania slovenského divadelníctva.
-
Stručne charakterizujte tri vývinové obdobia slovenskej medzivojnovej drámy.
-
Interpretujte vybrané divadelné hry I. Stodolu a J. Barča-Ivana z hľadiska uplatnenia tragiky a komiky.
-
Formulujte hlavný námet veršovanej komédie Tanec nad plačom.
Použitá literatúra:
1. Dvořák, K.: Nová maturita zo slovenského jazyka a literatúry. Bratislava : Aktuell, 2009. ISBN 978 – 80 – 89153 – 63 – 3.
2. Mihálik, I. – Vítezová, E.: Literárne listy pre 3. ročník gymnázií a stredných škôl. Košice: ARS LITERA, 2005; s. 19 – 29. ISBN 80 – 88894 – 19 – 0.
3. Obert, V. a kol.: Literárny sprievodca /nielen pre maturantov/. Košice: ARS LITERA, 2003; s.146. ISBN 80-88894-18-2.
4. Slovenská a česká literatúra na dlani. Bratislava: Príroda, 2001. ISBN 80-07-00473-4.
5. Varsányiová, M.: Príručka slovenskej literatúry pre stredoškolákov. Komárno : VARIA PRINT, 2006; s. 78 – 81. ISBN 80-89181-10-4.
6. Zmaturuj z literatúry 1. Bratislava: Didaktis, 2004; s. 148 – 149. ISBN 80 – 89160 – 02 –