Vypracoval: Ing. Juraj Palásthy

 

Jednou z hlavných vlastností programu MS Excel sú výpočty. Ide o rôzne matematické, štatistické, technické a vedecké výpočty. Preto sa v dnešnej časti nášho učiva budeme venovať najčastejšie využívaným funkciám – Automatickým súčtom.

Automatické súčty máme vo vzorcoch a slúžia nám na jednoduché a pohodlné definovanie najčastejšie používaných matematických operácií. Na tento účel som si vytvoril veľmi jednoduchú demonštračnú tabuľku, ktorá sa skladá z troch stĺpcov:

 

  1. Študent

  2. Výška študenta v cm

  3. Váha študenta v kg

 

Samozrejme takáto tabuľka sa môže vyskytnúť aj bežne a tá moja vyzerá nasledovne:

 

 

Ako vidieť tabuľka je veľmi jednoduchá a pri zadávaní počiatočných vstupov som všade použil celé čísla, bez desatinných miest. Pre jednoduchosť som tabuľku neorámoval, takže pôsobí dosť pracovne, jednoducho a prehľadne. Vymyslel som si priezviská študentov a prípadná zhoda s reálnym človekom je čisto náhodná. Preto sa mu už vopred ospravedlňujem. Považujem tento príklad za jednoduchý a nie je treba si nič zložité predstavovať. Takže tento príklad pochopia aj matematicky menej zdatní študenti.

 

 

Prvé čo musíme vykonať je nastaviť sa do tej bunky, do ktorej chceme vzorec nadefinovať (v našom prípade je to B25). Následne rozklikneme ďalšie možnosti Automatických súčtov tak, ako to ukazuje horný obrázok. Zvolíme si hneď prvú možnosť Sum. Program nám automaticky orámuje prerušovanou čiarou množinu buniek, ktoré budú do vzorca zahrnuté, tak ako to ukazuje nasledujúci obrázok.

 

 

Ak s touto množinou súhlasíme potvrdíme platnosť navrhovaného vzorca a počítač nám ho okamžite vypočíta, tak ako to ukazuje nasledujúci obrázok.

 

 

Následne ak chceme vypočítať súčet v ďalšom stĺpci, potom sa presunieme do susednej bunky a celý proces zopakujeme. Tak ako to vidíme na ďalšom obrázku.

 

 

V predchádzajúcich príkladoch sme si ukázali automatický súčet. Síce súčet výšok všetkých študentov je nezmysel, nám však išlo o demonstračný výpočet, pre ktorý to vyhovuje. Ten ďalší súčet už môže mať využitie napríklad pri výpočte preťaženosti nejakého dopravného prostriedku (napríklad loďky).

V nasledujúcom kroku si ukážeme ako jednoducho sa vypočítava priemer. Opäť sa kurzorom postavíme do bunky v ktorej chceme mať vypočítané priemerné hodnoty. Zvolíme si automatický súčet, ten rozklikneme a vyberieme si funkciu Average, ktorá nám vypočíta priemer, tak ako to ukazujú nasledujúce obrázky.

 

 

Na tomto hornom vidíme, ako si funkciu na výpočet priemeru nájdeme a následne vyberieme. Po jej potvrdení nám program MS Excel ponúkne množinu buniek, ktorú automaticky zahrnul do výpočtu. Táto množina je ohraničená prerušovanou čiarou tak, ako to vidíme na nasledujúcom obrázku.

 

 

Ak je ponúkaná množina buniek vyhovujúca, tak ako v našom prípade, potom platnosť algoritmu potvrdíme Enterom. Následne nám počítač do zvolenej bunky vloží automaticky vypočítanú priemernú hodnotu, tak ako to vidíme nižšie.

 

 

Pre nasledujúci stĺpec spôsob definovania algoritmu zopakujeme, tak ako to vidieť nižšie.

 

 

Ako vidieť na našom príklade spočítavali sme celé čísla, ale výsledok vyšiel ako číslo s niekoľkými desatinnými miestami. Pretože nám je toľko desatinných miest zbytočných, podľa nám už známych krokov si nadefinujeme pre výsledné bunky rozsah a platnosť desatinných miest tak, ako to ukazuje nasledujúci obrázok.

 

 

Výsledok takéhoto spôsobu definovania číselných premenných vidíme na nasledujúcom obrázku.

 

 

V nasledujúcich krokoch si ukážeme ako sa dá v MS Exceli matematicky zaokrúhľovať. Pre názornosť ponecháme výsledky výpočtov na väčší počet desatinných miest, tak ako nám ich program vypočítal na začiatku tohto učiva. Do nasledujúceho riadku si do záhlavia riadku napíšeme: Zaokrúhlený priemer. Postup zaokrúhlovania má niekoľko krokov:

 

  1. Postavíme sa kurzorom do bunky, do ktorej chceme zaokrúhlenie nadefinovať

 

 

  1. Z Knižnice funkcií si vyberieme Matematické a trigonometrické funkcie.

 

 

  1. Rozklikneme a vyhľadáme si funkciu zaokrúhľovania (ROUND).

  2. Potvrdíme a zobrazí sa nám tabuľka do ktorej môžeme zadať ďalšie parametre tejto funkcie, ako je bunka, ktorej obsah chceme zaokrúhliť a počet desatinných miest, ktoré chcem zachovať. (V našom prípade ide o bunku C25 a 0 desatinných miest).

 

 

Teraz si tú istú bunku zaokrúhlime, ale výsledok bude na dve desatinné miesta, tak ako to ukazujú obrázky.

 

 

 

 

Ďalšou funkciou Automatických súčtov je funkcia Count numbers. Ide o funkciu, ktorá nám automaticky spočíta počet premenných.

 

 

Nasledujúcim obrázkom chcem upozorniť na výsledok tejto funkcie.

 

 

 

Ďalšou funkciou Automatického súčtu je vyhľadanie maximálnej hodnoty.

 

 

Ako vidieť na obrázku, postavíme sa na miesto, kam chceme, aby sa nám zobrazilo miesto, kde bude maximálna hodnota zaznamenaná. Rozklikneme Automatický súčet a vyberieme si funkciu Max. Po jej potvrdení nám program MS Excel ponúkne množinu buniek, z ktorých chce výber maxima uskutočniť.

 

 

Ak s tým súhlasíme, stačí súhlas potvrdiť klávesou Enter a do bunky sa nám zobrazí maximálna hodnota, ktorú premenná obsahuje. Tak, ako to vidieť na nasledujúcom obrázku.

 

 

Obdobne, ako sme vybrali maximálnu hodnotu, postupujeme aj pri výbere minimálnej hodnoty. Po rozkliknutí Automatického súčtu si vyberieme Min. Tak ako to ukazuje nasledujúci obrázok.

 

 

Aj tu sa nám ponúka množina buniek, z ktorých sa uskutoční výber minima. Ak s tým súhlasíme, stačí potvrdiť klávesou Enter a vybraná minimálna hodnota sa nám zobrazí na mieste bunky, pre ktorú definujeme funkciu.

 

 

 

 

Pokiaľ by tieto automatické súčty nepostačovali pre naše výpočty, máme možnosť výberu z ďalších funkcií.

 

 

Po rozkliknutí tejto možnosti sa nám otvára obrovská škála matematických a geometrických, goniometrických a iných funkcií.

 

 

Stačí si len vybrať. Na výber máme 11 kategórií. Okrem toho máme možnosť použiť naposledy použité, alebo všetko. Po výbere konkrétnej kategórie sa nám v nasledujúcom okienku ukáže celá škála použiteľných funkcií, ktoré sú zaradené do danej kategórie. Všetky tieto funkcie môžeme v MS Excel používať. Musíme však zachovať matematickú a logickú stavbu algoritmov. Postupne, ako sa pohybujeme po jednotlivých funkciách sa nám zobrazuje tmavým písmom skrátený názov funkcie. Hneď pod ním je zobrazený stručný popis funkcie. Takže si ani nemusíme pamätať všetky funkcie. Stačí nám ak vieme presne, čo od danej funkcie vyžadujeme a ak nám jej zjednodušený popis vyhovuje, tak si danú funkciu zvolíme.

 

Na záver musím podotknúť, že úžasnou výhodou všetkých takto definovaných algoritmov je to, že ak dôjde ku zmene obsahu ktorejkoľvek bunky, v tabuľke sa automaticky prepočítajú všetky hodnoty, ktoré mali so zmenenou bunkou niečo spoločné. Mení sa totiž obsah buky, nie jej rozsah a nadefinovaný algoritmus.

Využívaním tejto úžasnej vlastnosti máme veľmi silný nástroj na rôzne variantné prepočty v matematike, ekonomike, strojníctve, stavebníctve a mnohých iných odvetviach.