Vypracovala: Juráková Beata

 

 

V československých dejinách nazývame normalizáciou obdobie rokov 1969 - 1989 (niekedy sa týmto pojmom označujú iba roky 1969 - 1971, kým si komunisti upevnili moc). V tomto období prišlo k zastaveniu demokratizačných procesov Pražskej jari a k návratu komunistického systému spred roka 1968. Termín normalizácia pochádza z dokumentu „Moskovský protokol“, ktorý bol pod nátlakom ZSSR podpísaný predstaviteľmi československej vlády a vyjadroval želanie „normalizovať“ politické pomery a vrátiť sa k obnove komunizmu podľa vzoru ZSSR. Komunistický útlak mal však miernejšiu formu ako v 50tych rokoch, v časoch sovietizácie.

 

 

Jan Palach (1948-1969)

16. januára 1969 sa na protest proti okupácii študent Univerzity Karlovej v Prahe Jan Palach pri fontáne Národného múzea na Václavskom námestí v Prahe polial benzínom a zapálil. Na mieste zanechal list, v ktorom uviedol, že týmto činom chce vysloviť nesúhlas s okupáciou Československa.

 

S ťažkými popáleninami ho previezli do nemocnice, kde 19. januára 1969 zomrel. Deň po jeho smrti sa na Václavskom námestí zhromaždili davy trúchliacich. Po položení vencov k soche svätého Václava sa sprievod vydal k budove Filozofickej fakulty UK. 24. januára 1969 truhlu vystavili pod štátnou vlajkou na nádvorí Karolína. Tam sa Janovi Palachovi prišlo pokloniť viac ako 50 000 ľudí a o deň neskôr sa uskutočnil jeho pohreb.

 

 

Politické zmeny

Okupácia Československa v auguste 1968 upevnila totaliný režim (totalita – vláda jednej osoby alebo politickej strany) komunistickej strany. Od konca augusta 1968, po podpísaní Moskovského protokolu a návrate československých predstaviteľov do vlasti bol oslabovaný vplyv Alexandra Dubčeka a jeho spolupracovníkov a z KSČ bolo vylúčených mnoho funkcionárov a radových členov.

 

Vo vedení ÚV KSČ sa začínali zmeny – v apríli 1969 bol do funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ (najvyššia funkcia v KSČ) zvolený Slovák Gustáv Husák (v rokoch 1975 - 1989 bol Gustáv Husák aj prezidentom ČSSR). Cieľom Husákovej normalizácie bolo upevniť vládu komunistickej strany a potvrdiť pozíciu Československa ako poslušného člena socialistického tábora.

 

Normalizácia znamenala:

1. odstránenie reformných politikov z vedúcich pozícií

 

2. zrušenie alebo úpravu reformných zákonov

 

3. znovunastolenie centrálne kontrolovaného hospodárstva

 

4. obnovenie moci policajného aparátu

 

5. posilnenie spojenectva Československa s ostatnými socialistickými krajinami.

 

 

Proces normalizácie bol potvrdený zasadaním Ústredného výboru KSČ z decembra 1970. Nové Husákovo vedenie strany na ňom prijalo tzv. Poučenie z krízového vývoja, ktoré opisuje priebeh a ukončenie Pražskej jari z hľadiska stalinistického videnia sveta. Toto poučenie ovplyvňovalo život spoločnosti až do roku 1989 - napríklad pri prijatí do práce alebo na štúdium museli uchádzači vysloviť svoj názor na tento dokument. Už v máji 1971 G. Husák na XIV. zjazde KSČ referoval, že proces normalizácie bol úspešne dokončený a Československo je pripravené na ďalšie etapy budovania socializmu.

 

 

Spoločenské zmeny

V priebehu krátkeho času po získaní moci začalo Husákovo vedenie uskutočňovať čistky. Reformisti boli odstránení z vedúcich pozícií v masmédiách, súdnictve, kultúrnych, spoločenských a politických organizáciách, z nižšieho vedenia strany, a postupne aj z najvyšších straníckych miest. A. Dubček bol do konca roka 1969 odstránený z predsedníctva strany a v roku 1970 bol z KSČ vylúčený. Previerkovými komisiami bolo počas normalizácie vylúčených zo strany vyše 300 000 ľudí.

 

Tieto „protispoločenské živly“ boli potrestané mnohými spôsobmi – prišli o kvalifikovanú prácu (napríklad lekár sa stal kuričom, učiteľ skladníkom a pod.), odobrali im pasy a nesmeli slobodne cestovať, ich deti nesmeli študovať, boli prenasledovaní a kontrolovaní najmä Štátnou bezpečnosťou. To sa týkalo aj ich priateľov a rodinných príslušníkov. V štáte bola znovu zavedená cenzúra (cenzúra – úradná kontrola obsahu tlače, rozhlasu, televízie, kníh, filmov, z hľadiska záujmov štátu) masovokomunikačných prostriedkov, obyvatelia mali výrazne obmedzené možnosti vycestovania do zahraničia, najmä do kapitalistickej cudziny. Mnoho občanov sa preto rozhodlo emigrovať (emigrácia – dobrovoľné alebo nútené presídlenie sa z vlasti do inej krajiny) do zahraničia, najmä do USA a západnej Európy. Odhaduje sa, že po roku 1968 emigrovalo z Českolslovenska vyše 200 000 ľudí.

 

 

Prezident ČSSR Gustáv Husák           

Zdroj: http://images.google.sk/imgres?imgurl=http://www.hrad.cz/img/u/prezident-cr/gustav-husak.jpg&imgrefurl=http://www.hrad.cz/en/president-of-the-cr/former-presidents/gustav-husak.shtml&usg=__YT0HUA_xThQte24VDMKU7dYDoYA=&h=224&w=169&sz=8&hl=sk&start=7&um=1&tbnid=AAG6pCiSu2coUM:&tbnh=108&tbnw=81&prev=/images%3Fq%3Dgustav%2Bhusak%26ndsp%3D18%26hl%3Dsk%26sa%3DN%26um%3D1%26newwindow%3D1

 

 

Študent Jan Palach

Zdroj: http://images.google.sk/imgres?imgurl=http://i.pravda.sk/09/011/skcl/P1228567a_Palach.jpg&imgrefurl=http://spravy.pravda.sk/plamenny-vzdor-jana-palacha-hasili-komunisti-lzami-fxd-/sk_svet.asp%3Fc%3DA090116_093247_sk_svet_p29&usg=__LuGiwqTkYaVZYf-BiPg3F-5dSuY=&h=300&w=400&sz=31&hl=sk&start=20&um=1&tbnid=NPoVGqKSl0cVNM:&tbnh=93&tbnw=124&prev=/images%3Fq%3Djan%2Bpalach%26ndsp%3D18%26hl%3Dsk%26sa%3DN%26start%3D18%26um%3D1%26newwindow%3D1

 

 

Hospodárske zmeny

Hospodárstvo začalo stagnovať (stagnácia – stav nečinnosti, ustrnutia, zastavenie rastu) a životná úroveň klesala. Ľudia sa prestali zaujímať o politiku a spoločnosť akoby ostala umŕtvená. Podniky, ktoré počas reformného obdobia dostali značnú nezávislosť, boli znova centrálne riadené a plnili centrálne plány.

 

 

Prejavy nesúhlasu s normalizáciou

Od polovice 80. rokov československý systém čelil čoraz väčšiemu vnútornému i vonkajšiemu tlaku. Vonkajší tlak spôsobovalo zvolenie Michaila Gorbačova za generálneho tajomníka ÚV KSSZ v roku 1985. Gorbačov začal zavádzať reformy, ktoré sa v mnohom podobali Dubčekovým reformám spred dvadsiatich rokov - politika glasnosti (informovanosti) a prestavba (perestrojka) v konečnom dôsledku urýchlili pád komunizumu v Európe.

 

Vnútorný tlak spôsobovala ekonomická situácia krajiny, ktorá sa v 80. rokoch začala zhoršovať a hospodárstvo nebolo schopné produkovať výrobky a služby, ktoré spoločnosť požadovala, aj kvôli vzrastajúcej súkromnej spotrebe. Tlak na zmenu zvnútra prichádzal od skupiny disidentov (disident – odporca režimu) – ich hnutie sa nazývalo disent.

 

Na Slovensku to boli najmä náboženskí aktivisti (napr. Ján Čarnogurský, František Mikloško), v Česku prevažne disidentské skupiny, ako napr. Charta 77, ktorú v roku 1977 vytvorila  skupina osobností (napr. Václav Havel, Jan Patočka a i.). Jej základný manifest - Prehlásenie Charty 77 - podpísali v nasledujúcich mesiacoch a rokoch stovky významných i bežných ľudí. Veľká väčšina z nich bola následne prenasledovaná, mnohí boli prepustení zo zamestnania, niektorí boli donútení k emigrácii. Disidenti upozorňovali na nedostatky vo verejnom živote, na porušovanie ľudských a občianskych práv. Významný podiel na aktivácii disentu mali informácie šírené najmä československými emigrantami pôsobiacimi v zahraničných rozhlasových staniciach ako Slobodná Európa, Hlas Ameriky, BBC a vatikánsky rozhlas. Štát síce rušil ich vysielanie tzv. rušičkami, ale jeho finančné a technické možnosti boli obmedzené, takže na niektorých frekvenciách a v niektorých oblastiach zvuk rušičiek úplne neznemožňoval sledovanie spravodajstva.

 

Ako samizdat (samizdat – označenie pre diela, ktoré sa kvôli cenzúre nesmeli vydávať verejne, a preto sa tlačili tajne v rukopisoch) vychádzali v Československu, prípadne boli dovážané zo zahraničia, knihy a tlač, ktoré kvôli cenzúre nemohli byť šírené oficiálne. Mnohé výtlačky samizdatov kolovali postupne medzi mnohými čitateľmi, keďže výroba a rozmnožovanie boli rizikovou záležitosťou.

 

 

František Mikloško

Zdroj: http://images.google.sk/imgres?imgurl=http://www.fakty.sk/engine/thumb/userdata/imagelibrary/image31.jpg&imgrefurl=http://www.fakty.sk/verbal/02-09/&usg=__1TxhmnAiqhofueKkpG3gMHNaTJw=&h=510&w=382&sz=34&hl=sk&start=19&um=1&tbnid=A7zLTwqESpOJ5M:&tbnh=131&tbnw=98&prev=/images%3Fq%3Dfranti%25C5%25A1ek%2Bmiklo%25C5%25A1ko%26ndsp%3D18%26hl%3Dsk%26sa%3DN%26start%3D18%26um%3D1%26newwindow%3D1

 

 

Václav Havel

Zdroj: http://dzurjanin.blog.sme.sk/blog/902/52450/havel.jpg

 

 

Úlohy:

1. Vysvetli pojem normalizácia.

2. Kto bol Jan Palach?          

3. Aké boli dôsledky normalizácie?

4. Čo vieš o československom disente?

 

 

Použitá literatúra:

1. Kováč, D. a Kamenec, I. a Kratochvíl, V.: Slovensko v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1997

2. Kropilák, M. a kolektív: Dejiny Slovenska V., Veda, Bratislava 1985

3. Hečková, J. a Marci, Ľ. a Nagy, Z. a Slneková, V.: Dejepis, Enigma, Nitra 1999

 

 

Obrazové materiály:

  • http://images.google.sk/imgres?imgurl=http://www.hrad.cz/img/u/prezident-cr/gustav-husak.jpg&imgrefurl=http://www.hrad.cz/en/president-of-the-cr/former-presidents/gustav-husak.shtml&usg=__YT0HUA_xThQte24VDMKU7dYDoYA=&h=224&w=169&sz=8&hl=sk&start=7&um=1&tbnid=AAG6pCiSu2coUM:&tbnh=108&tbnw=81&prev=/images%3Fq%3Dgustav%2Bhusak%26ndsp%3D18%26hl%3Dsk%26sa%3DN%26um%3D1%26newwindow%3D1

 

  • http://images.google.sk/imgres?imgurl=http://i.pravda.sk/09/011/skcl/P1228567a_Palach.jpg&imgrefurl=http://spravy.pravda.sk/plamenny-vzdor-jana-palacha-hasili-komunisti-lzami-fxd-/sk_svet.asp%3Fc%3DA090116_093247_sk_svet_p29&usg=__LuGiwqTkYaVZYf-BiPg3F-5dSuY=&h=300&w=400&sz=31&hl=sk&start=20&um=1&tbnid=NPoVGqKSl0cVNM:&tbnh=93&tbnw=124&prev=/images%3Fq%3Djan%2Bpalach%26ndsp%3D18%26hl%3Dsk%26sa%3DN%26start%3D18%26um%3D1%26newwindow%3D1

 

  • http://images.google.sk/imgres?imgurl=http://www.fakty.sk/engine/thumb/userdata/imagelibrary/image31.jpg&imgrefurl=http://www.fakty.sk/verbal/02-09/&usg=__1TxhmnAiqhofueKkpG3gMHNaTJw=&h=510&w=382&sz=34&hl=sk&start=19&um=1&tbnid=A7zLTwqESpOJ5M:&tbnh=131&tbnw=98&prev=/images%3Fq%3Dfranti%25C5%25A1ek%2Bmiklo%25C5%25A1ko%26ndsp%3D18%26hl%3Dsk%26sa%3DN%26start%3D18%26um%3D1%26newwindow%3D1

 

  • http://dzurjanin.blog.sme.sk/blog/902/52450/havel.jpg