Vypracoval: Mgr. Tomáš Godiš

 

 

Naši predkovia, ktorí žili pred mnohými tisíckami rokov žili v rodovom zriadení. To znamená, že ich spoločnosť (členovia kmeňov) bola riadená istým rodom, alebo radou staršinov. Keď sa však počet členov znásobil bolo potrebné iné riadenie spoločnosti (pre flexibilné riešenie problémov a riešenie vzťahov) – a tak vznikol štát.

 

Štát definujeme ako právnu formu usporiadania spoločnosti. (Štát je teda právne združenie obyvateľov určitého regiónu do právneho celku). Nezávislý štát ako právny celok nie je závislý od inej moci. Má svoju vlastnú moc pomocou ktorej riadi svoje fungovanie a svoj chod. Štát si sám rieši svoje vnútorné (v rámci štátu), ale i vonkajšie záležitosti (vzťahy s inými štátmi).

 

 

Každý štát má štyri charakteristické znaky a to sú nasledovné:

 

  • organizácia štátu – je to organizovanie a delenie štátnej moci v systéme štátnych orgánov a organizácií (úrady, ministerstvá, štátne inštitúcie a pod.),

 

  • právo – je to určenie pravidiel, povinností a práv členov istého štátu. Tento súbor noriem sleduje záujmy všetkých členov spoločnosti. Preto by tieto normy mali byť v súlade so záujmami občanov štátu. Len vtedy je možné hovoriť o právnom a spravodlivom štáte.

 

  • územie a obyvateľstvo – každý štát má svoje územie a počet obyvateľov, ktorí tvoria jeho ľudskú základňu. (Podľa počtu obyvateľstva a veľkosti územia rozlišujeme medzi malými a veľkými štátmi. Malým štátom je napr. Lichtenštajnsko s plochou 160 km2 a počtom obyvateľov 28.000, veľkým štátom je napr. Čína s plochou 9.560.779 km2 a počtom obyvateľov viac ako 1 miliarda. Čína je zároveň najľudnatejšou krajinou sveta.)

 

  • štátna suverenita – je to nezávislosť štátu od inej moci. Takýto štát má svoje zvrchované územie (na ktorom je platné jedine právo daného štátu) a zvrchovanú moc (je to moc, ktorú si riadi daný štát sám bez účasti iných štátov). Existujú však aj iné štátne zriadenia ako samostatný nezávislý štát. Zaraďujeme sem napríklad federatívny štát. Federatívny štát je forma štátu, kde existujú minimálne 2 (autonómne) samostatné (od seba nie celkom nezávislé) celky. Tieto celky si sami riadia vnútorné záležitosti (školstvo, kultúra), ale isté oblasti si riadia spoločne (napr. vzťahy so zahraničím, hospodárstvo). Ako príklad môžeme uviesť dnes už neexistujúcu ČSFR – spoločný štát Čechov a Slovákov, alebo Ruskú federáciu, kde existuje viacero autonómnych oblastí.

 

 

Funkcie štátu - vznik štátu a fungovanie štátu má isté ciele. Tieto ciele ovplyvňujú funkcie daného štátu. Rozlišujeme nasledovné funkcie štátu:

 

1. vnútorné funkcie:

  • bezpečnostná funkcia štátu – ochrana občanov a ich majetku, zabezpečenie fungovania štátnych orgánov a štátnych inštitúcií,

 

  • právna funkcia – je taká, ktorá zabezpečuje plnenie a rešpektovanie pravidiel, povinností a práv občanov,

 

  • ekonomická – určenie pravidiel fungovania ekonomiky a zabezpečenie fungovania týchto pravidiel,

 

  • sociálna funkcia – ide o zaopatrenie občanov v ich chorobe, starobe a pri strate možnosti sám sa uživiť,

 

  • kultúrna funkcia – ochrana svojho kultúrneho dedičstva, podpora rozvoja kultúry a podmienky na tvorbu nových umeleckých diel.

 

2. vonkajšie funkcie štátu:

  • diplomatická funkcia – zabezpečuje vzťahy s ostatnými štátmi sveta,

 

  • zahraničný obchod a jeho regulácia – ide o stanovovanie podmienok obchodovania so zahraničím (napr. dovozné kvóty, clá, poplatky, dane a pod.),

 

  • ochrana svojho zvrchovaného územia (ochrana štátu pred napadnutím inými štátmi, poprípade účasť na vojenskej operácií, ktorá zabezpečí mier).

 

 

Národ je spoločenstvo ľudí so spoločným jazykom, spoločnými tradíciami, záujmami a pocitom národnej spolupatričnosti. Predpokladom národa je jeho etnická jednotka, ktorú nazývame národnosť. Práve jazyk, zvyky a pocit národnej spolupatričnosti sú charakteristickou črtou národa. (Národ – Slováci, národnosť - slovenská). Národnú príslušnosť získava človek svojím narodením, alebo prijatím istého životného štýlu.      Štátne občianstvo – je plnoprávne členstvo v danom štátnom útvare na území štátu. Štátny občan pri získaní občianstva získava plné práva a povinnosti ako všetci ostatní občania daného štátu.

 

Národný štát je štát, ktorý bol vytvorený ako štátna jednotka istým národom. Neplatí však pravidlo, že každý národ má automaticky aj svoj vlastný štát. Existuje rada národov bez vlastného štátu (napr. národ Kurdov – v Turecku a Iraku, národ Rómov roztrúsený v celej Európe, národ Baskov v Španielsku a pod.)

 

 

Otázky na zopakovanie:

1. Definujte štát.

2. Čo je to národ?

3. Aké 4 charakteristické znaky má štát?

4. Aké sú vnútorné a aké vonkajšie znaky štátu?

5. Aký je to národný štát?

 

 

Použitá literatúra:

1. Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002

2. Martinská Vavrová, A.: Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009

3. Paulička, I.: Všeobecný encyklopedický slovník, Ottovo nakladatelství, Praha 2005