Vypracovala: Mgr. Jana Dolinská

 

 

Stonka je nadzemná časť vyšších rastlín, je pokračovaním koreňa, preto má podobnú stavbu ako koreň. Väčšinou rastie kolmo hore, pretože je pozitívne fototropická. Niektoré stonky nedokážu rásť vzpriamene, ale potrebujú oporu. Stonky niektorých druhov rastlín sú plazivé.

 

 

Hospodárske využitie stoniek:

 

Veľa kultúrnych rastlín pestujeme kvôli stonke. Zemiakové hľuzy sú potravou a krmivom. Stonková hľuza kalerábu je zelenina. Zo stonky cukrovej trstiny sa získava cukor. Sklerenchymatické vlákna ľanu a konopy sa spracúvajú na textilné vlákna. Smrekové drevo je stavebným a nábytkárskym drevom a používa sa aj na výrobu celulózy. Dub korkový poskytuje korok, škoricovník škoricu, kaučukovník prírodný kaučuk. Z rôznych druhov borovíc sa získavajú živice, terpentín a balzamy.

 

 

Funkcia stonky:

 

mechanická - spevňuje rastlinu a zväčšuje jej povrch rozkonárovaním, priestorovo rozmiestňuje vegetatívne a reprodukčné orgány

vodivá – spája korene a listy (asimilačný a transpiračný prúd)

asimilačná - syntéza rôznych látok

zásobná - uskladnenie látok hlavne u  hrubnúcich druhov rastlín

 

U mnohých rastlín sa stonka charakteristicky rozkonáruje.

 

Rozkonárenie stonky:

 

1, strapcovité - bočné stonky neprerastajú materskú stonku (napr. dub)

2, vrcholíkovité – bočné stonky sú dlhšie, hrubšie ako materská stonka (napr. breza, pagaštan)

 

 

Rozdelenie stoniek podľa konzistencie

 

Byliny – majú bylinnú stonku, ktorá každoročne odumiera

byľ – plne olistená stonka

stvol – bezlistá stonka zakončená kvetom alebo súkvetím (napr. púpava, prvosienka)

steblo – dutá článkovaná stonka tráv, má vytvorené veľké uzly - kolienka (napr. obilie)

 

 

 

Dreviny - majú drevnatú stonku

polokry – dolná časť stonky drevnatie, horná časť výhonkov je bylinná (napr. pivonka, čučoriedka)

kry – drevnatá stonka sa rozkonáruje tesne nad zemou (napr. lieska, ríbezľa, brusnica, vres)

stromy – drevnatá stonka rozkonárená až v určitej výške nad zemou (kmeň), prechádza v bohato rozkonárenú korunu

liany – rastliny s dlhou, pružnou, obyčajne nerozkonárenou alebo málo rozkonárenou stonkou, ktorá však nie je pevná, aby mohla rásť vzpriamene (napr. brečtan, vinič).

 

 

Morfologická stavba stonky:

 

Stonka je článkovaná, rozdelená na:

nódy (uzly) – krátke úseky, z ktorých vyrastajú listy

internódiá (články) – bezlisté časti medzi susednými uzlami

 

Primárna anatomická stavba stonky:

  1. Pokožka – epiderma – tvorená tesne k sebe priliehajúcimi bunkami, na vonkajšej strane ma vytvorenú kutikulu a trichómy. U niektorých druhov môžu byť prítomné aj emergencie. Niekedy je inkrustovaná SiO2 (čeľaď prasličkovité).

 

  1. Primárna kôra – jej súčasťou sú živicové, silicové kanáliky a mliečnice. Má niekoľko vrstiev (podobne ako koreň). Najvnútornejšia vrstva – endoderma má vo svojich bunkách veľa škrobových zŕn, preto sa nazýva aj škrobová pošva.

 

  1. Pericykel – je obvodové pletivo stredného valca.

 

  1. Vodivé pletivá – všetky typy cievnych zväzkov okrem radiálnych. Ak sú kolaterálne cievne zväzky usporiadané v kruhu, ide o dvojklíčnolistovú rastlinu, ak sú roztrúsené v celom priereze stonky, ide o jednoklíčnolistovú rastlinu.

 

  1. Stržeň a stržňové lúče – tvorené parenchymatickými bunkami ale aj sklerenchymatickými vláknami.

 

 

Sekundárna anatomická stavba stonky:

 

Od primárnej sa odlišuje tým, že v stonke sú prítomné aj sekundárne pletivá, ktoré zabezpečujú hrubnutie stonky.

K sekundárnym pletivám patrí:

  • kambium: zakladá sa na rozmedzí drevnej a lykovej časti. Do vnútra produkuje bunky sekundárneho dreva a k obvodovej časti bunky sekundárneho lyka. Tým sa vytvárajú voľným okom pozorovateľné letokruhy (jarné drevo je svetlejšie a menej pevné, označuje sa beľ, letné drevo je tmavšie a pevnejšie, označuje sa jadro). Čím je letokruh starší, tým je bližšie k prvotnému drevu. Vŕby a topole majú široké letokruhy v dôsledku veľkej rýchlosti rastu.

 

  • felogén: vzniká z vnútorných vrstiev primárnej kôry. Do vnútra produkuje bunky zelenej kôry (felodermy), k obvodu bunky korku. Spolu vytvárajú druhotnú kôru. Pletivá nachádzajúce sa smerom von od delivého pletiva postupne odumierajú, odlupujú sa a tak vzniká borka. Výmenu plynov pri drevinách zabezpečujú modifikované prieduchy – lenticely.

 

Sekundárna stavba stonky

 

 

Metamorfózy stonky:

 

Stonka okrem mechanických a vodivých funkcií môže preberať a vykonávať aj iné funkcie. Zmena funkcie má za následok, že stonka sa mení. Najznámejšie metamorfózy sú:

 

poplazy – tenké bočné stonky so značne predĺženými internódiami, sú plazivé. Môžu byť:

- nadzemné – vyrastajú z pazúch listov prízemnej ružice (napr. jahoda)

- podzemné – rozrastajú sa pod zemou (napr. zemiak)

 

podzemky – metamorfované stonky so šupinovitými listami a púčikmi. Rastú vodorovne, na vrchole dorastajú, na opačnom odumierajú. Majú zásobnú i rozmnožovaciu funkciu (napr. kosatec, konvalinka, pýr, praslička).

 

stonkové hľuzy – sú orgány so zásobnými látkami alebo so zásobami vody, ale aj orgány vegetatívneho rozmnožovania. (napr. zemiak, reďkovka, kaleráb)

 

brachyblast – skrátená bočná stonka, môže niesť listy (napr. borovica, smrekovec), alebo kvety (napr. jabloň)

 

stonkové tŕnie – ostro ukončené brachyblasty, môže niesť kvety a listy (napr. trnka)

 

stonkové úponky – vznikli premenou bočných stoniek, umožňujú prichytenie rastliny k opore (napr. vinič, tekvica)

 

sukulentné (dužinaté) stonky – sú schopné zadržať značné množstvo vody (napr. kaktusy)

 

(zhora smerom dole: podzemok veternice, stonková hľuza kalerába, poplaz jahody, stonkové úponky viniča, stonkové hľuzy zemiakov)

 

 

Zopakujte si:

 

    1. Aké je typické usporiadanie cievnych zväzkov v stonke?

    2. Aký je rozdiel medzi pokožkou stonky a koreňa?

    3. Aký je rozdiel medzi jarným a letným drevom?

    4. Opíšte anatomickú stavbu stonky.

 

 

Použitá literatúra:

 

Ušaková, K. et al.: Biológia pre gymnázia 1. 1. vyd. Bratislava : MEDIA TRADE. 1999. 87 s. ISBN: 80-08-02983-8

Križan, J. : Maturita z biológie. 1. vyd. Bratislava : Príroda. 2004. 280 s. ISBN 80-07-01145-5

Gréserová, D., Holíkova, K.: Biológia pre 1. roč. SPoŠ. 3. upr. vyd. Bratislava : Príroda. 2001. 140 s. ISBN: 80-07-00306-1