Vypracovala: Mgr. Viera Hlavinová
Legenda je stredný epický žáner ľudovej i umelej literatúry. Rozpráva o udalostiach zo života svätých a predstavuje príklady kresťanských cností.
Bola obľúbeným žánrom stredovekej i barokovej literatúry. Zdôrazňoval sa v nej asketický (odriekavý) život. Hlavnou postavou je svätec, ktorého autor zobrazuje v idealizovanej podobe.
Zo stredovekých legien sú známe legendy písané po latinsky:
Legenda o svätom Svoradovi a Benediktovi
Autorom je Maurus. Zobrazuje život mníchov a pustovníkov Svorada a Benedikta, ktorý pôsobili za panovania Štefana I. Svorad vstúpil do benediktinského kláštora na Zobore pri Nitre a neskôr odišiel do pustovne na Skalku pri Trenčíne, kde klčoval les, zachovával pôst a trýznil sa: „ Po dennej práci však dožičil telu taký nočný odpočinok, ktorý možno nazvať skôr mučením a trápením ako odpočinkom. Okresaný dubový peň totiž ohradil plotom a na tento plot zo všetkých strán pripevnil ostré trsti. Sám veru sediac na pni, použil na občerstvenie tela takú polohu, že keď náhodou telo, premožené spánkom, naklonilo sa na ktorúkoľvek stranu, ostrými trsťami ťažko poranené precitlo. A okrem toho si dal na hlavu korunu urobenú z dreva ...“
Jeho žiakom a spolupustovníkom bol Benedikt. Zomrel krátko po Svoradovi, keď ho zbojníci – v nádeji, že má peniaze – zabili a hodili do Váhu. Oboch pochovali v nitrianskej bazilike. Čoskoro po smrti sa stali známymi, s ich menom sa spájali zázraky a začali ich ctiť ako svätcov.
Ústrednou postavou je Svorad (prijal meno Andrej). Autor spomína príkladné osobné vlastnosti, opisuje jeho askézu, pôst, telesné trýznenie, zázraky: ... ctihodný muž Andrej utiahol sa do pustovníckej samoty, na veľké vyčerpanie tela, ale na posilnenie duchovného života, vždy zachovával pôst. Po tri dni od všetkého, čo možno jesť, sa zdržoval pre lásku milosti toho, ktorý pre ľudí stanúc sa človekom, postil sa 40 dni.“
Legendy o svätom Štefanovi
- sa zaoberajú jeho bojmi s maďarskými pohanskými kniežatami a úsilím o upevnenie kresťanstva v Uhorsku.
Cennými legendami našej staršej literatúry sú Moravsko – panónske legendy.
MORAVSKO – PANÓNSKE LEGENDY
Autori pridržiavajúc sa konkrétnych faktov a udalostí nám približujú životy vierozvestov. Legendy tvoria dve časti:
1.časť Život sv. Konštantína
Autor Kliment, Konštantínov žiak, v úvode konštatuje, že všetky národy dostanú svätých mužov, ktorí ich povedú správnou cestou k spaseniu. Pokračuje narodením Konštantína. Konštantínovi sa sníva sen, že spomedzi krásnych neviest si vyberá tu pravú – Sofiu t.j. Múdrosť. Študuje v Carihrade, vybral sa na cestu k Arabom a Kazárom, vracia sa do Carihradu. Dostáva pozvanie od Rastislava a odchádza s Metodom na VM. Autor zobrazuje aj spoločenskú, politickú a kultúrnu situáciu na VM.
Misijná činnosť Konštantína a Metoda marila úsilie franských feudálov o nadvládu nad VM. Franskí kňazi oboch bratov obvinili pred pápežom z bohorúhačstva, a preto sa obaja vypravili do Ríma obhajovať slovanskú bohoslužbu. Konštantín pred pápežským dvorom obhajoval staroslovienčinu nielen ako jazyk spisovný, ale aj cirkevno - kresťanský proti názoru, že „sú len tri jazyky, ktorými sa patrí v knihách sláviť Boha: hebrejský, grécky a latinský“. Filozof im odpovedal: „Či neprichádza dážď od Boha na všetkých rovnako? Alebo či slnce takisto nesvieti na všetkých? Či nedýchame na vzduchu rovnako všetci? A tak vy, nehanbíte sa, tri jazyky len uznávajúc a prikazujúc, aby všetky ostatné národy a plemená boli slepé a hluché? Povedzte mi, Boha robíte bezmocným, že nemôže toto dať alebo závistlivým, že nechce? My však národov mnoho poznáme, knihy majúcich a Bohu slávu vzdávajúcich každý svojím jazykom.“
Pápež Hadrian II. potvrdil slovanskú bohoslužbu, schválil staroslovienské preklady bohoslužobných kníh a vymenoval Metoda za arcibiskupa. Staroslovienčina sa stala štvrtým liturgickým jazykom.
Chorľavý Konštantín vstúpil v Ríme do gréckeho kláštora a prijal meno Cyril.Onedlho zomrel.
Legenda je napísaná prózou, vznešeným rétorickým štýlom a obsahuje rečnícke otázky, prirovnania, biblické citáty, podobenstvá a pod.
2.časť Život sv. Metoda
Autorom je Gorazd, Metodov žiak a nástupca. Je bohatšia na životopisné fakty – obsahuje charakteristiku Metoda, pomoc bratovi Konštantínovi, činnosť na VM, spory s franskými kňazmi, vymenovanie za arcibiskupa, uväznenie, proroctvá Metoda, ustanovenie Gorazda za svojho nástupcu, zachytenie smrti a miesta pohrebu Metoda.
Po Konštantínovej smrti ďalšie osudy slovanskej liturgie sú späté s Metodom, ktorý sa vrátil z Ríma na VM. Tu sa však medzitým stal vládcom knieža Svätopluk, ktorý podporoval franských kňazov. Metod musel znovu v Ríme obhajovať starosloviensku bohoslužbu pred pápežom Jánom VIII. – potvrdil stsl.liturgický jazyk. Po Metodovej smrti pápež Štefan V. zakázal slovanskú bohoslužbu. Väčšina slovienských kňazov musela opustiť VM, pretože Svätopluk sa priklonil k latinskej liturgii.
Štýl legendy je jednoduchší, niet v nej prvkov zázračností.
Kontrolné úlohy:
1. Definujte pojem legenda.
2. Vymenujte najznámejšie stredoveké legendy.
3. Porovnajte ich.