Vypracovala:Mgr. Viera Hlavinová
 
 
Slovenská literatúra stredoveku sa delí na dve vývinové obdobia:
 
1. veľkomoravské obdobie
 
2. literatúra písaná po latinsky, česky alebo slovakizovanou češtinou.
 
 
Veľkomoravské obdobie charakterizuje pokus o formovanie literatúry. Slovania prišli na naše územie okolo 6. storočia. Knieža Mojmír I. založil Veľkomoravskú ríšu.
 
Začiatky literatúry súvisia s príchodom kresťanstva, ktoré do 9.storočia šírili na VM najmä franskí kňazi v latinskom jazyku. Tým sa šíril nielen kultúrny, ale aj politický vplyv Východofranskej ríše na naše územie. Preto knieža Rastislav vypravil k byzantskému cisárovi Michalovi III. posolstvo so žiadosťou o vierozvestov. Ten žiadosť vyplnil a roku 863prichádzajú na Veľkú Moravu /ďalej VM/ bratia Konštantín a Metod, ktorí poznali slovanské nárečie z okolia Solúna.
Pred príchodom na naše územie zostavil Konštantín prvé slovanské písmo – hlaholiku, na základe malých písmen gréckej abecedy, a prvý slovanský spisovný jazyk – staroslovienčinu. V tomto jazyku šírili kresťanstvo.
Podstata ich práca na VM spočívala v organizovaní cirkvi, zakladaní škôl, výchove duchovenstva a v zavádzaní cirkevného právneho poriadku.
Konštantín a Metod vytvorili prvú staroslovienskú literatúru:
 
a/ Prekladová staroslovienska literatúra vznikla na území VM. Konštantín a Metod preložili do staroslovienčiny najmä bohoslužobné knihy, ktoré slúžia pre liturgické potreby a tomisál /omšová kniha/, Starý a Nový zákon, breviár /modlitebná kniha pre kňazov/, žaltár /zbierka žalmov/, rituál /kniha obradných predpisov/, Spevník, Skutky apoštolské, Súdny zákonník pre svetských ľudí.
 
b/ Pôvodná staroslovienska literatúravznikla na veľkomoravskom a bulharskom území. Zachovali sa diela Proglas a Moravsko – panónske legendy.
 
 
PROGLAS
 
- je prvá slovanská báseňa veršovaný Predslov k svätému Evanjeliu. Autor Konštantín sa prihovára k Slovanom, pre ktorých preložil Božie slovo do ich rodného jazyka: „ ...čujže, všetok ľud slovanský, čujte slovo od Boha prišle... slovo umožňujúce poznanie Boha.“ Oslavuje v ňom teda slovanský preklad Písma, obhajuje práva každého národa prijímať Božie slovo v rodnom jazyku:„Lebo sv. Pavel učiteľ toto riekol ... Chcem radšej päť slov povedať... aby všetci bratia rozumeli, než hŕbu slov nezrozumiteľných.“ Tzn., že obhajuje práva Slovanov na vlastný liturgický jazyk. Vyzdvihuje domáci jazyk, ako základ knižnej vzdelanosti. Veľmi expresívne vykresľuje situáciu národov, ktoré nepochopili potreby vlastnej kultúry:"Naozaj nahé sú všetky národy bez kníh ... určení sú na korisť večných múk.“Naopak národy, ktoré prijali knihy: „... nepadnú oni, ale pevne zastanúc pred Bohom ako chrabrí sa ukážu...“
Autor bohato využíva výrazové prostriedky stredovekej poézie – biblické citáty, podobenstvá, prirovnania, básnické otázky, oslovenie a pod.
 
 
MORAVSKO – PANÓNSKE LEGENDY
 
Autori pridržiavajúc sa konkrétnych faktov a udalostí nám približujú životy vierozvestov. Legendy tvoria dve časti:
 
1.časť Život sv. Konštantína
 
Autor Kliment, Konštantínov žiak, v úvode konštatuje, že všetky národy dostanú svätých mužov, ktorí ich povedú správnou cestou k spaseniu. Pokračuje narodením Konštantína. Konštantínovi sa sníva sen, že spomedzi krásnych neviest si vyberá tu pravú – Sofiu t.j. Múdrosť. Študuje v Carihrade, vybral sa na cestu k Arabom a Kazárom, vracia sa do Carihradu. Dostáva pozvanie od Rastislava a odchádza s Metodom na VM. Autor zobrazuje aj spoločenskú, politickú a kultúrnu situáciu na VM.
Misijná činnosť Konštantína a Metoda marila úsilie franských feudálov o nadvládu nad VM. Franskí kňazi oboch bratov obvinili pred pápežom z bohorúhačstva, a preto sa obaja vypravili do Ríma obhajovať slovanskú bohoslužbu. Konštantín pred pápežským dvorom obhajoval staroslovienčinu nielen ako jazyk spisovný, ale aj cirkevno - kresťanský proti názoru, že „sú len tri jazyky, ktorými sa patrí v knihách sláviť Boha: hebrejský, grécky a latinský“. Filozof im odpovedal: „Či neprichádza dážď od Boha na všetkých rovnako? Alebo či slnce takisto nesvieti na všetkých? Či nedýchame na vzduchu rovnako všetci? A tak vy, nehanbíte sa, tri jazyky len uznávajúc a prikazujúc, aby všetky ostatné národy a plemená boli slepé a hluché? Povedzte mi, Boha robíte bezmocným, že nemôže toto dať alebo závistlivým, že nechce? My však národov mnoho poznáme, knihy majúcich a Bohu slávu vzdávajúcich každý svojím jazykom.“
Pápež Hadrian II. potvrdil slovanskú bohoslužbu, schválil staroslovienské preklady bohoslužobných kníh a vymenoval Metoda za arcibiskupa. Staroslovienčina sa stala štvrtým liturgickým jazykom.
Chorľavý Konštantín vstúpil v Ríme do gréckeho kláštora a prijal meno Cyril.Onedlho zomrel.
Legenda je napísaná prózou, vznešeným rétorickým štýlom a obsahuje rečnícke otázky, prirovnania, biblické citáty, podobenstvá a pod.
 
2.časť Život sv. Metoda
 
Autorom je Gorazd, Metodov žiak a nástupca. Je bohatšia na životopisné fakty – obsahuje charakteristiku Metoda, pomoc bratovi Konštantínovi, činnosť na VM, spory s franskými kňazmi, vymenovanie za arcibiskupa, uväznenie, proroctvá Metoda, ustanovenie Gorazda za svojho nástupcu, zachytenie smrti a miesta pohrebu Metoda.
Po Konštantínovej smrti ďalšie osudy slovanskej liturgie sú späté s Metodom, ktorý sa vrátil z Ríma na VM. Tu sa však medzitým stal vládcom knieža Svätopluk, ktorý podporoval franských kňazov. Metod musel znovu v Ríme obhajovať starosloviensku bohoslužbu pred pápežom Jánom VIII. – potvrdil stsl. liturgický jazyk. Po Metodovej smrti pápež Štefan V. zakázal slovanskú bohoslužbu. Väčšina slovienských kňazov musela opustiť VM, pretože Svätopluk sa priklonil k latinskej liturgii.
Štýl legendy je jednoduchší, niet v nej prvkov zázračností.
Staroslovienska literatúra nezanikla ani po odchode Metodových žiakov z Veľkej Moravy.Nasledovníci pôsobiaci v Bulharsku, Chorvátsku, Čechách, Poľsku, Macedónii, Srbsku a Kyjevskej Rusi vytvorili ďalšie diela. V týchto krajinách zo základov staroslovienskej vzdelanosti a literatúry vyrastali slovanské národné literatúry. V Bulharsku na začiatku 10. storočia zostavili nové písmo – cyriliku /na základe veľkých písmen gréckej abecedy/.
 
 
Prínos Konštantína a Metoda:
 
a/ politický – oslabili vplyv franských kňazov a feudálov šírením kresťanstva v staroslovienčine,
b/ literárny – umožnili svojou činnosťou vznik prekladovej a neskôr pôvodnej staroslovienskej literatúry a ich žiaci položili základy slovanských literatúr,
c/ jazykovedný – Konštantín vytvoril písmo hlaholiku, obidvaja spolupracovali pri vzniku staroslovienčiny t.j. prvého slovanského jazyka a ich žiaci vytvorili písmo cyriliku.
 
 
porovnanie
PROGLAS
MORAVSKO – PANÓNSKE LEGENDY
téma

    zdôrazňuje význam šírenia kresťanstva a vzdelanosti v domácom jazy-ku (preložil Božie slovo do staroslo-vienskeho jazyka)

    oslavuje preklad Písma
    životy vierozvestov
     
    životopisy Konštantína a Metoda
štýl
    umelecký (subjektívny, ovplyvnený emóciami)
    rétorický – presviedča, vysvetľuje, využíva nocionálne i emocionálne prostriedky (pôsobí na city poslucháča)
žáner
- báseň (lyrika)
- legenda (epika – próza)

 

 
Kontrolné úlohy:
 
  1. Vysvetlite prínos Konštantína a Metóda – jazykovedný, literárny a politický.
  2. Porovnajte tému, štýl a žáner dvoch diel staroslovienskej literatúry – Proglas a Moravsko-panónskych legiend.