Vypracovala: Mgr. J. Dolinská

 

 

Rastliny, ktoré nemajú semená uložené v plode, ale na vrchnej strane semennej šupiny, sú nahosemenné rastliny. Patria k nim hlavne ihličnaté dreviny – borovicorasty. Ich kvety sú farebne odlíšené šištice. Žlté kvetné šištice sú samčie a červené samičie kvetné šištice. Vyrastajú na jar na koncoch konárov ihličnatých stromov. Toto umiestnenie je dôležité pre charakteristickú vetroopelivosť borovicorastov.

 

Smrekovec opadavý a jeho šištice

 

 

Stavba samčej šištice: stredom šištice prechádza vreteno, na ktorom vyrastajú v závitnici tyčinky (výtrusné listy – mikrosporofyly). V každej tyčinke sú 2 voľné alebo zrastené peľové komôrky (výtrusnice – mikrosporangiá). V nich vznikajú jednobunkové peľové zrná (mikrospóry).

 

Stavba samičej šištice: stredom šištice prechádza vreteno, na ktorom vyrastajú v závitnici usporiadané podporné listene. V ich pazuchách sa nachádzajú semenné šupiny (plodolisty - makrosporofyly), ktoré nesú 2 nahé vajíčka (výtrusnice – makrosporangiá). Keďže vajíčka nie sú uzavreté v piestiku ako u magnóliorastov a aj vzniknuté semená nie sú chránené oplodím, označujú sa ako nahé vajíčka (borovicorasty → nahosemenné rastliny). V nich vzniká materská bunka zárodočného mieška (makrospóra).


 

Vývin pohlavných buniek v šišticiach nahosemenných rastlín a vznik semena

 

V samičej kvetnej šištici sú uložené vajíčka. Vo vnútri každého vajíčka je vajíčkové jadro vyplnené výtrusorodým pletivom, ktorého jedna bunka - materská bunka zárodočného mieška, sa redukčne (meioticky) delí. Vznikne štvorica haploidných buniek, z ktorých 3 zanikajú a zostávajúca bunka tvorí mladý jednobunkový zárodočný miešok s prvotným centrálnym jadrom. Viacnásobným mitotickým delením vzniká primárny endosperm s niekoľkými zárodočníkmi, vo vnútri s veľkou vajcovou bunkou - oosférou. Počet zárodočníkov je pre jednotlivé druhy borovicorastov charakteristický a spravidla konštantný.

 

V samčej kvetnej šištici sú usporiadané tyčinky. V peľniciach tyčiniek je diploidné peľotvorné pletivo, z ktorého sa po redukčnom (meiotickom) delení vyvíjajú štvorice (tetrády) peľových zrniek. Jadrá peľových zrniek sa skôr ako zrnká opustia peľovú komôrku, mitoticky delia. Vznikne vyživovacia (vegetatívna) bunka, z ktorej klíčením vyrastie peľové vrecúško a rozmnožovacia (generatívna) bunka. Z nej mitózou vznikajú 2 samčie pohlavné bunky - spermatické bunky.

 

Pri oplodnení borovicorastov splýva 1 spermatická bunka s oosférou zarodočníka, tým vzniká diploidná zygóta, z ktorej sa vyvíja zárodok (embryo) s niekoľkým klíčnymi listami (3 – 8) v závislosti od druhu ihličnanu. Druhá spermatická bunka zaniká. Preto sa toto oplodnenie označuje ako jednoduché. Vajíčko sa ako celok po oplodnení premieňa na semeno, ktoré je tvorené diploidným osemením, haploidným primárnym endospermom s vyživovacou funkciou, v ktorom je uložený zárodok - základ budúcej rastliny. Súčasne sa celá samičia šištica v priebehu 1 roka premení na drevnatú plodnú šišku. Z drevnatých semenných šupín sa tvorí na dozretom semene krídlo.

 

 

 

Rozmnožovací cyklus borovicorastov

 

 

 

 

Premena vajíčka a kvetu po oplodnení

 

 

Zopakujte si:

    1. Ako odlíšite šištice borovicorastov?

    2. Porovnajte stavbu samčej a samičej kvetnej šištice.

    3. Aké oplodnenie je charakteristické pre borovicorasty?

    4. Prečo sa borovicorasty označujú ako nahosemenné rastliny?

 

 

Použitá literatúra:

 

Ušaková, K. et al.: Biológia pre gymnázia 1. 1. vyd. Bratislava : MEDIA TRADE. 1999. 87 s. ISBN: 80-08-02983-8

Križan, J. : Maturita z biológie. 1. vyd. Bratislava : Príroda. 2004. 280 s. ISBN 80-07-01145-5

 

 

Obrázková príloha:

 

Vlastné učebné materiály