Vypracovala: Mgr. J. Dolinská

 

 

Väčšina rastlín má vytvorené pestrosfarbené reprodukčné orgány – kvety, ktoré vznikli premenenou listov. Ich úlohou je lákať hmyz na opelenie. Kvety niektorých druhov zeleniny sa bežne konzumujú, napr. karfiol, brokolica.

 

Stavba kvetu (flos):

 

1. kvetné lôžko – vrcholová časť skrátenej stonky. Najčastejšie je ploché, vyskytuje sa aj kužeľovité (vyduté) a pohárikovité (preliačené do vnútra). Na ňom sú usporiadané kvetné časti v kruhu alebo závitnici. Súčasťou sú aj nektáriá, ktoré vylučujú špecificky, väčšinou príjemne voňajúce látky.

 

2. kvetné obaly – lákajú opeľovače, nepodieľajú sa priamo na rozmnožovaní

Kvetné obaly môžu byť:

 

tvarovo a farebne nerozlíšené – vytvárajú okvetie (P - perigon) z okvetných lístkov, napr. tulipán, veternica

 

tvarovo a farebne rozlíšené na:

kalich (K – calyx) - najčastejšie zelený, tvorený z voľných alebo zrastených kališných lístkov (kalich môže byť aj farebný – napr. fuksia)

 

 

koruna (C – corolla) - býva pestro sfarbená a tvorená z voľných alebo zrastených korunných lupienkov.

 

Zrastaním sa vytvárajú rôzne tvary korún: napr. tanierovitá (divozel), zvončekovitá (zvonček), rúrkovitá (čeľaď astrovité), krčiažkovitá (čučoriedka), pyskovitá (hluchavka), škľabivá (pyštek), jazykovitá (slnečnica). Špecifickú stavbu koruny majú kvety čeľade bôbovité (napr. hrach). Koruna sa rozlišuje na 2 krídla, striešku a člnok. Tento tvar koruny sa označuje ako motýľovitá koruna. Koruna chýba u vetroopelivých kvetov (breza, topoľ).

 

 

Niektoré tvary korún

 

 

3. reprodukčné orgány – zabezpečujú pohlavné rozmnožovanie

 

Parí sem:

 

piestik - samičí pohlavný orgán

V priebehu fylogenetického vývoja vznikol zrastaním jedného alebo viacerých plodolistov, preto sa označuje G – gyneceum (súbor plodolistov).

 

 

Podľa uloženia sa piestik rozlišuje:

 

vrchný (napr. repka) - tyčinky a kvetné obaly vyrastajú pod semenníkom

polospodný - kvetné obaly a tyčinky sú umiestnené asi v polovici jeho dĺžky

spodný (napr. jabloň) - tyčinky a kvetné obaly vyrastajú nad semenníkom

 

 

Stavba piestika:

blizna - zachytávajú sa na nej peľové zrnká

čnelka - stredná rúrkovitá časť

semenník - tu je uložené vajíčko (ovulum), ktoré je chránené stenami piestika. Preto sa magnóliorasty označujú ako krytosemenné rastliny. Vzniklo zrastom väčšieho počtu výtrusníc, preto je diploidné. Prostredná výtrusnica tvorí vajíčkové jadro (nucellus).

 

 

tyčinka - samčí pohlavný orgán

Súbor tyčiniek v kvete sa označuje A – andreceum.

Tyčinky môžu byť voľné alebo zrastené do zväzkov.

 

Stavba tyčinky:

nitka

peľnica - tvorená z 2 peľových vreciek (vačkov), v každom sú 2 peľové komôrky vyplnené peľotvorným pletivom. To prechádza redukčným delením, čím vznikajú peľové zrná. Počas dozrievania peľu peľnica stráca vodu, schne až praskne, čím sa uvolní peľ.

 

Stavba kvetu

 

 

Ak má kvet vytvorené všetky časti, ide o úplný kvet. V stavbe neúplného kvetu niektoré časti chýbajú, napr. kvetné obaly u vetroopelivých druhov rastlín (breza, topoľ), alebo reprodukčné orgány u jednopohlavných kvetov.

 

 

Rozlíšenie kvetov podľa prítomnosti pohlavných orgánov:

obojpohlavné (napr. tulipán) – prítomné tyčinky aj piestiky

jednopohlavné - kvety tyčinkové (samčie)

- kvety piestikové (samičie)

 

Ak vyrastajú samčie a samičie kvety na jednej rastline, ide o jednodomú rastlinu. Dvojdomé rastliny majú samčie a samičie kvety na rôznych jedincoch.

 

 

Rozlíšenie kvetov podľa súmernosti:

pravidelné (cyklické) – kvet má viacero rovín súmernosti, ktoré ho rozdeľujú na 2 zhodné polovice (napr. kvet jahody). Tieto kvety sú vývojovo pôvodnejšie.

súmerné – kvet má jednu rovinu súmernosti (napr. kvet fialky, fazule).

 

Rastlina môže niesť na stonke 1 kvet (napr. mak) alebo súbor kvetov, čím sa vytvára súkvetie.

 

 

Delenie súkvetí podľa rozkonárovania:

 

1. jednoduché

a)strapcovité – dcérske stonky neprevyšujú materskú stonku, kvety rozkvitajú zdola nahor, pri plošných súkvetiach z okrajov do stredu.

  • strapec (napr. ríbezľa)
  • klas (napr. skorocel)
  • jahňada (napr. breza, lieska, vŕba)
  • chocholík (napr. jabloň)
  • okolík (napr. prvosienka)
  • šúľok (napr. kukurica, puškvorec)
  • hlávka (napr. ďatelina)
  • úbor (napr. púpava, margaréta)
  • šiška (napr. borovica)

 

b)vrcholíkovité – materská stonka je skrátená a dcérske stonky ju prevyšujú, kvety rozkvitajú zhora nadol, pri plošných súkvetiach zo stredu ku okrajom.

  • kosáčik (napr. mečík)
  • skrutec (napr. nezábudka)
  • vejárik (napr. kosatec)

 

 

2. zložené – vznikli kombináciou rovnakých alebo rôznych súkvetí

  • zložený klas (napr. pšenica)
  • zložený okolík (napr. mrkva)

 

Príklady niektorých súkvetí

 

 

Zopakujte si:

 

  1. Vymenujte sterilné (neplodné) a fertilné (plodné) časti kvetu.

  2. Aké kvetné obaly poznáte?

  3. Aký je rozdiel medzi jednopohlavnými a obojpohlavnými kvetmi?

  4. Opíšte stavbu úplného kvetu.

 

 

Použitá literatúra:

 

Ušaková, K. et al.: Biológia pre gymnázia 1. 1. vyd. Bratislava : MEDIA TRADE. 1999. 87 s. ISBN: 80-08-02983-8

Križan, J. : Maturita z biológie. 1. vyd. Bratislava : Príroda. 2004. 280 s. ISBN 80-07-01145-5

 

Obrázková príloha:

Gréserová, D., Holíkova, K.: Biológia pre 1. roč. SPoŠ. 3. upr. vyd. Bratislava : Príroda. 2001. 140 s. ISBN: 80-07-00306-1