Vypracovala: Mgr. Erika Lieszkovszká
Výroba a spotreba tovarov je nevyhnutne spätá s tvorbou odpadov. Odpady vznikajú pri rozličných činnostiach človeka ako vedľajší produkt. Sú schopné zamoriť ovzdušie, vodu, pôdu, rastlinstvo a priamo alebo sprostredkovane ohroziť zdravie človeka.
Odpady majú rôznorodé a menlivé látkové zloženie. Sú skupenstva tuhého, kvapalného i plynného. Najčastejšie sa pod odpadmi chápu tuhé odpady. Podľa miesta vzniku sa rozlišuje najmä odpad domový (komunálny) a priemyselný (industriálny), pričom odpad vzniká i pri iných činnostiach, napr. v poľnohospodárstve a doprave.
Domový odpad (smeti) má menlivé zloženie, ktoré závisí od ročného obdobia a miesta bydliska. Napríklad na vidieku tvorí v zime značnú časť popol, vo vegetačnom období zasa odpad zo záhrad, kým na sídliskách sa takýto odpad nevyskytuje. Celkovo však v domovom odpade prevládajú zvyšky jedál, kuchynské odpady a odpady zo záhrad, ktoré predstavujú asi 40 % objemu odpadov. Na Slovensku vzniká ročne asi 2 mil. ton domácich odpadov.
Priemyselný odpad závisí od druhu výroby, vstupujúcich surovín a od technológie výroby. Sú to produkty vznikajúce pri ťažbe (hlušina), spaľovaní (popolček) a výrobe (zvyšky kovov, plastov, obalové materiály, opotrebované oleje a i.). Na Slovensku sa ročne vyprodukuje zhruba 36 mil. ton priemyselných odpadov.
Najviac odpadov vzniká pri ťažbe uhlia a iných nerastných surovín. Pri ťažbe 100 mil. ton všetkého uhlia v bývalej ČSFR vzniklo 400 mil. ton skrývkových odpadov.
Hospodárenie s odpadmi je celosvetový problém. Likvidácia odpadu sa uskutočňuje niekoľkými spôsobmi. Predovšetkým však treba vyvinúť úsilie, aby vznikalo čo najmenej odpadu, čím sa zároveň šetria financie i práca ľudí. Ďalej treba využiť odpad ako druhotnú surovinu na výrobu nových produktov alebo aspoň na výrobu tepelnej energie. Takáto činnosť sa nazýva hospodárenie s odpadmi.
Najlepším hospodárením s odpadom je jeho navrátenie do výroby a spotreby (recyklácia). To je možné aj s minimálnymi úpravami, napr. umytím fliaš. Fľaša od piva alebo minerálky môže byť použitá priemerne 20-krát. Iným spôsobom sa používa druhotná surovina, ktorá opäť vstupuje do výrobného procesu (sklo, papier, handry, kovy a i.).
Stupeň využitia odpadov je priamo úmerný ekonomickej úrovni krajín. Podmienkou pre návrat odpadov do výroby je ich triedenie. To nebýva problém pri priemyselnej výrobe. Pri domovom odpade je najlepšie vytriediť odpad pred odvozom, čo si vyžaduje disciplinovanosť a uvedomelosť občanov. Aj na Slovensku sa čoraz viac objavujú špeciálne kontajnery na sklo, papier, kovy a plastické látky.
Výhodný spôsob spracovania organických odpadov je kompostovanie. Výsledok kompostovania je humus, ktorý zlepšuje pôdnu štruktúru a obohacuje ju o množstvo potrebných živín. Pri kompostovaní vzniká ako vedľajší produkt bioplyn.
Spaľovanie odpadov je známe už od 19. storočia, kedy bolo po prvý raz použité v Anglicku. Odpad sa pred spaľovaním triedi. Preto bývajú spaľovne dodávateľmi kovového šrotu, skla, papiera alebo organickej drtiny. Najmodernejšie spaľovne dokážu spáliť prakticky všetok odpad, pričom minimálne znečisťujú ovzdušie a vzniká tepelná energia, ktorá sa ďalej využíva.
Tradičný, najbežnejší spôsob spracovania odpadov je skládkovanie. Aj v súčasnosti sa stáva, že ľudia, ale aj organizácie a podniky sypú odpady na ľubovoľné miesta (divoké skládky), čím ohrozujú krajinu, a tým životné prostredie človeka.
Celkovo možno rozlíšiť tri druhy skládok:
1. Otvorené skládky. Odpady sa sypú na vymedzený pozemok, nepokrývajú sa, a preto sa často vznietia. Je to najbežnejší spôsob skladovania.
2. Skládky s kontrolným spaľovaním. Odpady sa navrstvia asi do výšky 4 m a zapália. Spaľovanie prebieha pod dozorom, ktorý dbá na to, aby vzniklo čo najmenej dymu. Dochádza pritom však k veľkému znečisťovaniu atmosféry. Tento spôsob je rozšírený v USA.
3. Skládky s prekrývaním. Odpady sa vŕšia a utláčajú buldozérmi. V pravidelných intervaloch sa na vrstvu odpadu navezie vrstva izolačného materiálu, napr. hliny. Takýmto spôsobom vznikajú umelé kopce, ktoré môžu aj esteticky spestriť krajinu.
Mimoriadnu pozornosť treba venovať špeciálnym odpadom (chemické jedovaté látky, rádioaktívny odpad). Tieto odpady bývajú skladované na špeciálnych miestach (opustené soľné bane) a v špeciálnych odolných obaloch (betón, olovo). Nebezpečné je skladovanie rádioaktívneho odpadu v mori, kde morská voda môže narušiť obaly a spôsobiť ekologickú katastrofu.
Pri zakladaní skládok treba dbať hlavne na to, aby neohrozovali podzemné a povrchové toky (nepriepustné podložie, vzdialenosť od vodných zdrojov) a pri spaľovaní nezamorovali ľudské sídla (vzdialenosť skládky, smer vetra). Po ukončení ukladania treba povrch skládky zrekultivovať: naviezť zeminu, zatrávniť a vysadiť krovitú a stromovú zeleň.
Cvičenie:
1. Aké sú možnosti znižovania nadmerného množstva odpadov?
2. Aký význam má triedenie odpadov?
3. Navrhnite spôsoby triedenia surovín z komunálneho odpadu.
4.Charakterizujte otvorené skládky.
Použitá literatúra:
1. Seko, L. a i., 1998: Geografia pre 4. ročník Gymnázií, SPN, s. 80, ISBN 80-08-02731-2