Vypracovala: Mgr. Erika Lieszkovszká

 

 

Ovzdušie ako jedna zo zložiek životného prostredia a ako jeho neoddeliteľná súčasť je veľmi podstatná pre život na Zemi. Človek svojimi aktivitami veľkou mierou prispieva k jeho znečisteniu, ktoré je a môže byť príčinou mnohých environmentálnych problémov.

 

V priebehu vývoja našej Zeme nikdy neexistovalo úplne čisté ovzdušie. Vzduch vždy obsahoval okrem základných zložiek niektoré znečisťujúce látky kozmického prachu, vulkanickej činnosti, zemský prach, látky pochádzajúce z rozkladu rastlín a živočíchov, lesných požiarov a pod. Toto prirodzené znečisťovanie v minulosti bolo celosvetovo zanedbateľné, bolo spravidla lokálne a časovo krátko obmedzené. Kvalita ovzdušia sa najmä v posledných troch desaťročiach v dôsledku znečistenia značne znížila.

 

 

Zdroje znečisťovania ovzdušia:

  • bodové (továrenský komín), líniové (diaľnica), plošné (továrenské areály, staveniská, skládky sypkých materiálov, čerstvo zorané polia)

 

  • okamžité (havarijný únik exhalátov), spojité (nepretržitá technológia)

 

  • stabilné (elektráreň, technológie), mobilné (dopravné prostriedky)

 

  • prízemné (automobilová doprava, vykurovanie), vyvýšené (vysoké továrenské komíny).

 

Zlúčeniny a prvky, ktorých obsah a zvýšená koncentrácia negatívne pôsobia na kvalitu ovzdušia a zdravie ľudí, sú: plynné látky (SO2, SO3, NO2, N203, H2F, HCL, toxické plyny), pevný úlet (popolček, prach rôznej chemickej povahy s obsahom Pb, azbestu), rádioaktívne látky a ťažké kovy (Pb, Cu, Ca, Se a i.).

 

 

Znečisťovanie atmosféry spôsobujú primárne zdroje a procesy (vulkanická činnosť, rozklad organických látok a i.) a umelé zdroje spojené s ľudskou činnosťou. Z nich najväčší podiel na znečistení ovzdušia majú priemyselné výroby, a to:

1. výroba tepla a energie (SO2, H2S, CO, CO2, NO2, NO, N2O3, prach);

2. hutníctvo a metalurgia (CO2, CO, H2S, H2F2, prach);

3. chemický priemysel (najviac sa na tom podieľajú - HCl, SO3, CO2, H2F2, H2S). 

 

 

Globálny znečisťovateľ je i doprava (prach, zlúčeniny s obsahom olova, azbestu, škodlivé plyny, aldehydy) a stavebníctvo (prach z ťažby a spracovania stavebných materiálov). Závažným znečisťovateľom ovzdušia sú oxidy uhlíka. Ročne sa ich do ovzdušia dostáva 340 mil. ton z prírodných (vulkanickou činnosťou, produkciou šedo-hnedých rias a i.), ale najmä z umelých zdrojov (spaľovanie fosílnych palív, výfukovými plynmi a i.).

 

Znečisťovanie ovzdušia oxidmi uhlíka má globálny charakter a vedie k zosilneniu skleníkového efektu. Vzniká zadržiavaním tepla atmosférou pri tepelnej výmene medzi povrchom Zeme a kozmickým priestorom. Skleníkový efekt má za následok zvýšenie globálnej teploty atmosféry. Môže vyvolávať zmeny aj v zrážkovom režime. Dvojnásobný rast obsahu CO2 v atmosfére môže mať za následok roztopenie ľadovcov a zvýšenie hladiny svetového oceánu až o 60 metrov.

 

 

Ďalším nebezpečným znečisťovateľom ovzdušia sú oxidy síry (SO, SO2). Do ovzdušia sa dostávajú vulkanickou činnosťou, a najmä spaľovaním menej kvalitných fosílnych palív s vysokým obsahom síry. Len v Európe sa ich do ovzdušia emituje 60 mil. ton ročne. Zvýšená koncentrácia podmieňuje chorobnosť (choroby dýchacích ciest), znižovanie pôdnej úrodnosti a poškodzuje lesný porast (hrdzavenie ihličnanov).

 

V mestách a priemyselných aglomeráciách sa v ovzduší s vysokým obsahom SO2 a vodných pár s prímesou toxických látok utvára kyselina sírová. Tento typ tvorby bol pozorovaný na juhovýchode Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, najmä pri inverzných stavoch ovzdušia (tzv. londýnsky smog). Iného pôvodu je tzv. losangelský smog. Ten vzniká pôsobením slnečnej energie na oxidy dusíka a uhľovodíky, ktoré sú súčasťou výfukových plynov (1 liter paliva obsahuje 350 g toxických látok, z toho 0,05 g olova). Fotochemickou reakciou vznikajú látky (oxidanty, formaldehyd a i.), ktoré škodia živým organizmom, znehodnocujú stavby (korózia) a znižujú kvalitu pôdy.

 

 

Kyslé dažde vznikajú v atmosfére reakciou emitovaných oxidov síry a dusíka s vodnými parami. Vzdušnými prúdmi unášané kyslé dažde poškodzujú krajinu ďaleko od emitujúceho zdroja. Ohrozujú zdravie ľudí, kvalitu vody a pôdy, poškodzujú lesný porast.

 

Najkyslejší dážď s ph=1,5 bol zaznamenaný v roku 1980 vo Wheelingu (USA). V severozápadnej časti USA a Kanady je 8 % kyslých jazier, v Novom Škótsku je 8 kyslých riek.

 

 

Súčasť celosvetovej koncepcie ochrany životného prostredia je ochrana ozónovej vrstvy, t.j. filtra, ktorý chráni zemský povrch pred ultrafialovým žiarením. Narúšajú ju nadzvukové lietadlá, spaľovanie fosílnych palív, jadrové výbuchy, produkcia freónu, aplikácia dusíkatých hnojív. Vznik a rozšírenie ozónovej diery vedie k poškodzovaniu rastlinných a živočíšnych buniek, spôsobuje rakovinu. Pre ľudstvo je to najnebezpečnejšia hrozba vyvolaná znečistením atmosféry.

 

 

 

Cvičenie:

 

1. Ktoré výrobné aktivity sa najviac podieľajú na globálnom znečisťovaní ovzdušia?

2. Aké škodlivé látky produkujú výrobné aktivity?

3. Ako sa podieľajú jednotlivé druhy dopravy na znečisťovaní ovzdušia?

4. Aké globálne dôsledky má znečisťovanie ovzdušia oxidmi uhlíka a síry?

5. Čo je príčinou vzniku kyslých dažďov?

 

 

Použitá literatúra:

1. Seko, L. a i., 1998: Geografia pre 4. ročník Gymnázií, SPN, s. 80, ISBN 80-08-02731-2