Vypracovala: Mgr. Erika Lieszkovszká
Súčasťou prírodných zdrojov krajiny sú i nerastné suroviny.
Nerastné suroviny sú nerovnomerne rozložené koncentrácie určitých prvkov a zlúčenín, ktoré vznikli počas dlhého geologického vývoja. Sú nevyhnutne potrebné pre rozvoj hospodárskeho života.
Nerastné suroviny patria k neobnoviteľným a vyčerpateľným prírodným zdrojom, s ktorými treba hospodáriť veľmi racionálne. Z hľadiska ich hospodárskeho využitia sa rozoznávajú:
1. energetické suroviny (uhlie, ropa, zemný plyn, urán, tórium a i.),
2. metalurgické suroviny (rudy železné, cínové, medené a i., ktoré slúžia na výrobu kovov),
3. chemické suroviny (soli, síra, fosfáty, baryt, fluorid, sadrovec, vápenec, azbest a i.),
4. stavebné suroviny (kameň, štrk, piesok, íl, vápenec, tehliarske hliny, žula, sopečné tufy a i.).
Globálny problém ochrany nerastných surovín spočíva:
- vo vyčerpateľnosti jednotlivých druhov nerastných surovín,
- v zabezpečení antropogénnej činnosti (ťažba nerastných surovín a ich následné spracovanie), výsledky ktorej by v minimálnej miere viedli k negatívnym zásahom do krajiny.
V súčasnosti sa na Zemi vyťaží asi 25 mld. ton nerastných surovín ročne (z čoho ročne tvoria stavebné suroviny 12 mld. ton, ropa 3 mld. ton, čierne uhlie 2,5 mld. ton, železná ruda 1,3 mld. ton).
Perspektívy vyčerpania nerastných surovín za predpokladu ich rastúcej spotreby a päťnásobného zvýšenia stavu súčasných zásob znázorňuje obrázok.
Perspektívy vyčerpania nerastných surovín
Ťažba nerastných surovín nachádza svoj obraz i vo vzhľade krajiny.
Výsledkom povrchovej ťažby (najmä hnedého uhlia) sú rozsiahle antropogénne formy reliéfu, ako výsypky, opustené ťažobné priestory a i., ktoré výrazne menia krajinu. Sú zdrojom prachu a exhalátov. Tlakom antropogénne akumulovaného materiálu na podložie môžu vzniknúť zmeny v odtokových pomeroch povrchových a v režime podzemných vôd. Príkladom povrchovou ťažbou zdevastovanej krajiny sú severočeské hnedouhoľné panvy.
Následkom hlbinnej ťažby môže vzniknúť pokles územia, ktorého rozsah a intenzita závisia od geologickej stavby územia, úložných pomerov a hĺbky dobývaných slojov. Poklesom územia dochádza ku zníženiu pórovitosti pôdy a jej podmáčaniu, čím sa znižuje pôdna úrodnosť.
Negatívny dopad na krajinu má i ťažba stavebných surovín. Napríklad ťažba štrkov v povodí riek narušuje režim podzemných vôd. Sprievodný znak ťažby je i hluk a prašnosť.
Problém je o to naliehavejší, že až 50 % využiteľných zásob stavebných surovín sa nachádza v krajinársky cenných územiach.
V súvislosti s vyčerpávaním zásob nerastných surovín treba hľadať nové surovinové zdroje, resp. nové formy využívania už existujúcich. Možnosti, ako spomaliť vyčerpávanie surovinových zdrojov Zeme, resp. ako predchádzať surovinovej kríze, spočívajú v realizácii týchto požiadaviek:
- hľadanie nových surovinových zdrojov mimo kontinentov. Asi 30 % ťažby ropy sa zabezpečuje z morí, na dne oceánov sú zásoby mangánových a železných rúd;
- využívanie druhotných surovín vedie nielen k spomaleniu procesu vyťaženia surovinových zásob Zeme, ale má aj ekonomický prínos a chráni životné prostredie. Napríklad na výrobu 1 tony ocele treba 80 hodín ľudskej práce, kým výroba 1 tony ocele zo železného šrotu vyžaduje 8 hodín práce a ušetrí pol tony uhlia a 2 tony železnej rudy. Pri neželezných kovoch je efekt ešte výraznejší, 1 tona odpadovej medi sa rovná 142 tonám odpadovej rudy a 80 % úspory elektrickej energie;
- zavedenie bezodpadových technológií, cieľom ktorých je také riadenie priemyselnej výroby, aby pri minimálnej spotrebe materiálu a energie sa dosiahol maximálny ekonomický efekt s minimálnym množstvom odpadov. Problém sa rieši ekologicky, t. j. recykláciou. Najväčší podiel na objeme recyklácie majú kovy a papier. V budúcnosti viac ako polovica materiálu na výrobu skla, gumy, plastov sa má získať recykláciou. V Európe by sa mali kryť asi 2 % spotreby primárnej a 4 - 6 % tepelnej energie spaľovaním odpadov.
Cvičenie:
1. Na aké skupiny sa delia nerastné suroviny z hľadiska ich hospodárskeho využitia?
2. Ktoré sú hlavné oblasti ťažby najdôležitejších nerastných surovín?
3. Charakterizujte problém vyčerpávania zdrojov nerastných surovín a možnosti ich ochrany.
4. Ktoré suroviny sa ťažia vo vašom najbližšom okolí?
Použitá literatúra:
1. Seko, L. a i., 1998: Geografia pre 4. ročník Gymnázií, SPN, s. 80, ISBN 80-08-02731-2