Vypracovala: Mgr. Kristínová

 

 

Geologickú históriu Zeme rozdeľujeme na niekoľko rôzne dlhých období, ktoré nazývame geologické éry.

 

Geologické éry vývoja zemskej kôry a organizmov sú:

 

  • prahory,

  • starohory,

  • prvohory,

  • druhohory,

  • treťohory,

  • štvrtohory.

 

 

Prahory a starohory:

 

  • je to najstaršie a najdlhšie obdobie vývoja Zeme,

  • trvali približne 4 miliardy rokov,

  • dôležitou skutočnosťou je vývoj a rozčlenenie zemskej kôry,

  • objavil sa život,

  • v starohorách bol prakontinent obklopený praoceánom, ktorý sa neskôr rozpadával,

  • vznikla a vyvíjala sa biosféra, vyvíjala sa živá hmota – biologický vývoj,

  • prvé organizmy boli jednobunkové baktérie a sinice, ktoré uvoľňovali kyslík,

  • pred 1,5 miliardy rokov vznikli prvé bunky so zložitou stavbou, oddeleným jadrom a bunkovými ústrojčekmi,

  • asi pred 800 miliónmi rokov vznikli prvé mnohobunkové organizmy bez schránky z pevného materiálu,

  • koncom tohto obdobia sa objavili zástupcovia všetkých hlavných živočíšnych skupín okrem stavovcov.

 

 

Prvohory – asi pred 590 miliónmi rokov

 

Prvohory delíme na šesť období:

 

  • kambrium,

  • ordovik,

  • silúr,

  • devón,

  • karbón,

  • perm.

 

Prvohory:

  • trvali asi 340 miliónov rokov,
  • začali sa výskytom živočíchov s pevnou schránkou,
  • život sa vyvíjal najmä v mori,
  • najrozšírenejším morským živočíchom boli článkonožce – trilobity,
  • ďalšie morské živočíchy – koraly, machovky, ramenonožce, ľaliovky, hlavonožce,
  • na súši žili graptolity – dnes nemajú príbuzných,
  • neskôr sa vyvinuli ryby žijúce v močiaroch, z nich sa pravdepodobne vyvinuli obojživelníky a z nich prvé plazy,
  • z rastlinstva prevládali riasy,
  • koncom obdobia vznikli prvé lesy a pralesy,v karbóne rástli prasličky, plavúne a paprade vysoké okolo 30 metrov, z ich odumretých tiel vzniklo čierne uhlie,
  • neskôr sa objavili nahosemenné rastliny, najmä ihličiny,
  • prebiehalo kaledónske a variské vrásnenie,
  • vznikli veľké pohoria,
  • zvýšil sa podiel vápencov.

 

 

Skamenelina trilobita z obdobia kambria

 

 

Vrstvy uhlia karbónskeho veku

 

 

Slamenelina trilobita z obdobia devónu

 

 

Druhohory - asi pred 250 miliónmi rokov

 

Druhohory sa delia na tri obdobia:

 

  • trias,

  • jura,

  • krieda.

 

 

Druhohory:

 

  • pokojné obdobie, teplá klíma,

  • v mori Tethys vznikali vápence, dolomity, ílovité bridlice, pieskovce,

  • prebiehalo alpínske vrásnenie,

  • vznikali pohoria Alpy, Pyreneje, Himaláje, Karpaty,

  • v moriach žili najmä hlavonožce – amonity, belemnity, najväčšie mali veľkosť viac ako 2 metre,

  • ďalšie morské živočíchy – hubky, ramenonožce, lastúrniky,

  • neskôr sa vyvinuli obojživelníky – žaby a mloky,

  • typický je vývoj plazov – dinosaurov, z ktorých niektoré mali obrovské rozmery,

  • v jure sa vyvinuli prvé hady a z niektorých sa začali vyvíjať prvé vtáky (archaeopteryx),

  • začiatkom kriedy sa vyvíjali malé cicavce,

  • v období kriedy vznikol z usadenín planktónu mäkký biely vápenec – krieda, ktorú používame na písanie na tabuľu,

  • rozšírili sa nahosemenné rastliny – cykasy a ihličiny,

  • na konci obdobia sa objavili krytosemenné rastliny.

 

 

Amonyty

 

 

Belemnity

 

 

Archaeopteryx

 

 

Dinosaurus – diplodocus dosahoval dĺžku až 30 metrov

 

 

Použitá literatúra:

 

Aubrecht, R. a kol.: Prírodopis pre 8. ročník základných škôl. SPN, Bratislava, 1998. s. 98 – 105.