Vypracovala: Mgr. Kristínová

 

 

Geologickú históriu Zeme rozdeľujeme na niekoľko rôzne dlhých období, ktoré nazývame geologické éry.

 

Geologické éry vývoja zemskej kôry a organizmov sú:

 

  • prahory,

  • starohory,

  • prvohory,

  • druhohory,

  • treťohory,

  • štvrtohory.

 

 

Treťohory – asi pred 65 miliónmi rokov

 

Treťohory delíme na dve obdobia:

 

  • staršie treťohory – paleogén,

  • mladšie treťohory – neogén.

 

Treťohory:

 

  • boli nepokojným obdobím,
  • pokračovalo alpínske vrásnenie, sprevádzané sopečnou činnosťou,
  • v moriach sa usadzovali najmä úlomkovité usadené horniny,
  • teplá klíma sa postupne ochladzovala,
  • v moriach žili dierkavce – numulity – najväčšie jednobunkové organizmy na celej planéte,
  • ďalšie morské živočíchy – lastúrniky, ulitníky, koraly, ježovky, kraby, raky, žraloky, veľryby, tulene,
  • na súši sa vyvíjali cicavce a vtáky, z plazov najmä korytnačky, krokodíly, hady, jašterice,
  • rozvíjali sa obojživelníky, vyvíjali sa hmyzožravce, hlodavce, predchodcovia opíc, mäsožravce – známy napríklad šabľozubý tiger,
  • v mladších treťohorách sa vyvinuli veľké kopytníky, chobotnáče,
  • v starších treťohorách žil najväčší suchozemský cicavec – Indricotherium (5m vysoký, 8 m dlhý),
  • na súši prevládali krytosemenné rastliny – javory, buky, duby, figovníky, magnólie, palmy,
  • rástli aj nahosemenné – ihličnaté rastliny,
  • s vývojom hmyzoopelivých kvitnúcich rastlín súvisel aj druhový vývoj hmyzu, svedčia o tom zakonzervované druhy hmyzu v skamenenej živici ihličnatých stromov, ktorý nazývame jantár,
  • vyvinuli sa lúky pokryté trávami,
  • zo zvyškov rastlinných tiel vznikali v plytkých jazerách ložiská hnedého uhlia,
  • koncom treťohôr sa vyvinul Ramapithecus a Australopithecus – predchodca človeka.

 

 

Najväčší suchozemský cicavec z obdobia treťohôr– Indricotherium

 

 

Jantár

 

 

Kostra šabľozubého tigra

 

 

Štvrtohory - asi pred 2 miliónmi rokov a trvá dodnes

 

Štvrtohory:

 

  • najkratšie geologické obdobie s chladnou klímou,

  • ľadové doby sa striedali s teplejšími medziľadovými dobami,

  • sú typické vývinom primátov, nálezmi kostrových pozostatkov, nástrojov a predmetov predchodcov dnešného človeka,

  • našli sa nálezy zvyškov Človeka vzpriameného – Homo erectus, Človeka rozumného – Homo sapiens, predvekého človeka – kromaňonca –najviac podobného dnešnému človeku.

 

Ľadové doby:

 

  • ľadová pokrývka sa presunula z pólov bližšie k rovníku,

  • znížila sa hladina oceánu,

  • podnebie malo polárny charakter,

  • vznikol mohutný kontinentálny ľadovec,

  • vo vysokých pohoriach vznikali horské ľadovce,

  • v riekach bolo málo vody, ukladali sa tu štrky a piesky,

  • pôsobením vetra vznikali viate piesky a spraše.

 

Medziľadové doby:

 

  • mali teplejšiu klímu,

  • zrážky podporovali zvetrávanie,

  • roztápali sa ľadovce,

  • v riekach bolo viac vody,

  • tvorila sa pôda,

  • živočíchy sa prispôsobili chladným podmienkam – mamuty, nosorožce, šabľozubé tigre, jelene, jaskynné medvede a levy, väčšina z nich vyhynula počas oteplenia podnebia,

  • v moriach žili živočíchy ako dnes,

  • vyvíjal sa najmä hmyz a primáty,

  • rastliny sa podobali na súčasné, rástli najmä krytosemenné rastliny, machy, lišajníky, zakrpatené dreviny, na juhu figovníky, rododendrony, vavríny.

 

 

Mamut

 

 

Kostra mamuta

 

 

Fosílna lebka Kromaňonca

 

 

Použitá literatúra:

 

Aubrecht, R. a kol.: Prírodopis pre 8. ročník základných škôl. SPN, Bratislava, 1998. s. 105 – 110.