Vypracovala: Mgr. Barbora Kopuncová
 
 
Umelecký smer barok vznikol v poslednej tretine 16. storočia v Taliansku a odtiaľ sa rozšíril do všetkých európskych krajín, kde pretrval až do 18. storočia, kedy sa zavŕšil rokokom. Samotné slovo baroko pravdepodobne vychádza z portugalského „pérola barocca“ čiže perla nepravidelného tvaru, aj keď sa uvažuje aj o gréckom slove „baros“, ktoré znamená „ťarchu“, či „hojnosť“, čo je narážka na priveľké množstvo dekoru na umeleckých dielach.
 
16. storočie so sebou prinieslo rozštiepenie kresťanského sveta. Dánsko, Nórsko, Švédsko, Anglicko, Holandsko a veľká časť Nemecka sa odtrhli od rímskej cirkvi, Turci obsadili časť Uhorska a ohrozovali Viedeň. Postavenie katolíckej cirkvi bolo ohrozované postupujúcou reformáciou, aj všeobecnou korupciou vo vlastných radoch. Po založení Spoločenstva Ježišovho a Tridentskom koncile sa teda snažila presadiť novú taktiku boja o obrátenie na vieru. Propagátori protireformácie pochopili, že ich apoštolát sa musí riadiť citmi a obracať sa viac k srdcu ako k intelektu. Stali sa preto priaznivcami rozvoja nového náboženského umenia, ktoré bolo oslnivé, sugestívne, emocionálne a zároveň teatrálne.
 
Za „otca baroka“ sa považuje Michelangelo Buonarotti, ktorého vrcholné diela ako Mojžiš, či Posledný súd v Sixtínskej kaplnke znamenajú prechod od renesančného umenia a neskoršieho manierizmu (štýl so záľubou v grotesknosti, hravosti a optických klamoch) k novému slohu. Ten prenikol do všetkých umeleckých oblastí: architektúry, maliarstva, sochárstva, literatúry a hudby.
 
Michelangelo Buonarotti: Mojžiš
 
 
Architektúra
 
Barokovú architektúru charakterizuje, že budovy (či už svetské, alebo cirkevné) boli stavané na nepravidelných pôdorysoch s množstvom oblúkov a elíps. Budovy sú plasticky členené výklenkami, balkónmi a stĺpmi. Majú zložité priestorové kompozície a veľký dôraz sa kládol na výzdobu. Používali sa farebné umelé mramory, zlato, štuka, čo malo ešte zväčšiť dramatickú veľkoleposť stavieb. Za prvú barokovú stavbu sa považuje chrám Il Gesú v Ríme, vystavaný architektom Giacomom da Vignolom. Bol to hlavný svätostánok Spoločnosti Ježišovej a stal sa vzorom pre mnohé jezuitské kostoly na celom svete.
Il Gesú
 
 
Za najvýznamnejších barokových architektov možno považovať Pietra da Corota, Franceska Borrominiho a predovšetkým Gian Lorenza Berniniho, ktorý dokončil výzdobu Chrámu svätého Petra v Ríme a vytvoril aj známu kolonádu na námestí pred ním.
 
Námestie Sv. Petra v Ríme
 
 
Na dvore Ľudovíta XIV. pôsobil vynikajúci architekt Jules Hardouin Mansart, ktorý rozšíril najprv zámok v Saint Germain a neskôr i Versailles.
 
Versailles Paríž
 
 
Cisársky letohrádok Schőnbrunn vo Viedni zas projektoval Johann Bernhard Fischer von Erlach.
 
Schőnbrunn Viedeň
 
 
Vznikali aj tzv. malé architektúry ako prícestné, lesné a poľné kaplnky, sochy svätých, morové, trojičné a mariánske stĺpy.
Príkladmi barokovej architektúry na Slovensku môžu byť napríklad univerzitný kostol svätého Jána Krstiteľa v Trnave, kostol a kláštor Milosrdných bratov v Bratislave, či premonštrátsky kláštor v Jasove. V tomto období vzniklo aj veľa kaštieľov a palácov (napríklad Grassalkovičov palác v Bratislave).
 
Grassalkovičov palác Bratislava
 
 
Maliarstvo
 
Barokové maliarstvo charakterizovala snaha o zvýraznenie pohybu, sýtosť a pestrosť farieb a ostrý kontrast svetla a tmy. Motívy boli prevažné náboženské, respektíve mytologické.
Medzi najvýznamnejšíchtalianskych majstrovmôžeme zaradiť Caravaggia a Giovanniho Battistu Tiepola. Holandské maliarstvo reprezentujú Peter Paul Rubens a Rembrandt van Rijn, francúzske Nicolas Poussin a najvýznamnejšími španielskymi maliarmi boli El Greco, Bartolomé Murillo a Diego Velásquez.
Majstrom barokového portrétu na Slovensku bol Štefan Michal Izbighy, autorom prvých krajinomalieb Johann Christian Brandl.
 
Peter Paul Rubens: Vraždenie nevinniatok
 
 
Rembrandt van Rijn: Búrka na mori
 
 
Sochárstvo
 
V barokovom sochárstve vyjadrovali znázorňované postavy silné emócie a ich autori sa snažili dať im zdanie prirodzeného pohybu pomocou výrazných gest a povievajúcich vlasov a odevu. Dôraz sa kládol na dekoratívnu plastiku a tak vznikalo mnoho sôch zdobiacich priečelia domov, kostoly a parky.
Za najvýznamnejšieho barokového sochára je považovaný už spomínaný Gian Lorenzo Bernini. Vzhľadom k svojej túžbe maximálne priblížiť sochárstvo maľbe používal zvláštnu vŕtanú techniku, odvodenú z antického sochárstva. Okrem mnohých sôch vytvoril aj 29 metrov vysoký bronzový baldachýn nad hrobom svätého Petra v bazilike svätého Petra vo Vatikáne. Je aj autorom Fontány štyroch riek v Ríme a vzhľadom k svojej genialite sa tešil hlbokej úcte francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV., ktorý ho pozval do Paríža aby si vypočul jeho návrhy na rôzne projekty dostavby Louvru.
 
Bernini:Fontána štyroch riek v Ríme
 
 
Najvýznamnejšou barokovou sochou na Slovensku je olovené súsošie svätého Martina v Dóme svätého Martina v Bratislave, ktorej autorom je viedenský sochár Georg Rafael Donner.
 
 
Hudba
Za najvýznamnejšieho barokového skladateľa sa považuje Johann Sebastian Bach,alespomenúť treba aj Antonia Vivaldiho, Georga Fridricha Händla, Claudia Monteverdiho, či Jeana Baptiste Lullyho.
 
Johann Sebastian Bach
 
 
Georg Fridrich Händel
 
 
Slovenský barokový skladateľ bol napríklad Jozef Pantaleón Roškovský, či Johann Kusser.
Významným barokovým prínosom bol vznik oratória, kantáty a opery. Tá sa zrodila vo Florencii na konci 16. storočia a rýchlo sa rozšírila aj mimo Talianska. V 17. storočí vznikla francúzska opera, v ktorej mal významnú úlohu aj balet. Na francúzskom kráľovskom dvore bol veľmi obľúbený tzv. ballet de courts a samotný Ľudovít XIV. bol jeho nadšeným tanečníkom. Jeho slávne pomenovanie „kráľ Slnko“ má pôvod práve v jeho tanečnej úlohe Slnka v Lullyho balete La Nuit. Poriadateľmi baletov boli už práve spomínaný Jean Baptiste Lully, Jean Baptiste Moliére a choreograf Pierre Beauchamp, ktorý v roku 1661 založil tanečnú kráľovskú školu.
 
 
Literatúra
 
Z významných barokových autorov možno spomenúť Jeana Baptista Moliéra(Lakomec), Johna Miltona (Stratený raj), Torquata Tasa (Oslobodený Jeruzalem), Hansa Christoffela von Grimmelshausen (Dobrodružný Simplicius Simplicissimus), Jána Amosa Komenského (Orbis pictus). V slovenskej literatúre to bolo napríklad dielo Hugolína Gavloviča (Valaská škola mravúv stodola), Štefana Pilárika (Osud Pilárikovský),či Mateja Bela.
 
 
Divadlo
 
V období baroka sa zmenili divadelné námety a namiesto alegórií a výjavov z Kristovho života sa do popredia začali dostávať obyčajní ľudia. Okrem tragédie, tragikomédie a komédie vznikol aj nový žáner – pastierske hry predvádzajúce idylické obrazy z prírodných scenérií. Obľúbené bolo aj bábkové divadlo a pantomíma. V Taliansku sa sformovala commedia dell´arte, vychádzajúca z antickej pantomímy a stredovekých frašiek. Mala typické postavy ako Pantalone (terč posmechu), Dottore (hlučný urečnený učenec), Pulcinella (veľmi prefíkaný sluha), Harlekýn (prefíkaný sluha) a Kolombína (zvodná Harlekýnova priateľka), ktoré improvizovali podľa voľného scenára. Centrom formovania divadelného umenia sa stal Paríž. Velikánmi francúzskeho divadla boli Pierre Corneille, Jean Racine a Jean Baptiste Poquelin Moliére. Po Moliérovej smrti Ľudovít XIV. v roku 1680 zjednotil parížske divadelné spoločnosti, vďaka čomu vznikla Comédie Francaise.
 
 
Otázky
 
  1. Ako sa volá údajne najstaršia baroková stavba v Ríme?
  2. Vymenuj aspoň piatich barokových maliarov.
  3. Kto je považovaný za najlepšieho barokového sochára?
  4. Vymenuj aspoň troch barokových hudobných skladateľov.
  5. Kto bol Francesko Borromini?
 
 
Literatúra
 
Hečková, J.,Marci, Ľ.,Slneková, V., Nagy, Z.: Dejepis, pomôcka pre maturantov, Enigma Nitra
Pijoan José, Dějiny uméní 7, Odeon Praha, 1981
http://sk.wikipedia.org/wiki/Barok