Vypracovala: Juráková Beata

 

 

Americká vojna za nezávislosť alebo Boj amerických kolónií za nezávislosť (1775 – 1781) je označenie pre vojnu medzi  Veľkou Britániou a jej 13 kolóniami v Severnej Amerike (tzv. Novým Anglickom). Vojna skončila porážkou Britov a založením Spojených štátov amerických.

 

Osídľovanie Severnej Ameriky

 

Pôvodní Američania (omylom nazvaní Indiáni) boli prví obyvatelia územia USA. Prví európski obyvatelia v Severnej Amerike boli pravdepodobne Vikingovia (Normani). Okolo roku 1000 založil Leif Eriksson sídlisko nazývané Vinland (v dnešnom Newfoundlande), pomenované podľa hojne rastúceho divého viniča. Angličania začali na územie SevernejAmeriky prichádzať v 16. storočí. Prvé trvalé osídlenie - Jamestown, centrum kolónie Virgínie, bolo založené až v roku 1607. Základom bohatstva kolónie bolo pestovanie tabaku. Začiatkom 17. storočia boli na územie Ameriky privezení prví čierni otroci z Afriky, ktorí pracovali na plantážach.

 

Mayflower a Nové Anglicko

 

V roku 1620 pristála pri brehoch Newfoundlandu loď Mayflower so 102 ľuďmi na palube. Boli to puritáni, príslušníci novej cirkvi v Anglicku. Z náboženských dôvodov sa dostali do rozporov s kráľom, a preto sa rozhodli odísť do „Nového sveta“. Založili kolóniu Massachusetts, ktorej centrom bolo mesto Boston. V tomto období vznikla aj tradícia sviatku Vďakyvzdania, ktorý sa začal oslavovať od roku 1621, keď sa podarilo kolonistom (aj vďaka pomoci Indiánov) prežiť prvý rok v Novom svete. Do polovice 18. storočia založili osadníci na severovýchodnom pobreží Ameriky 13 kolónií, nazývaných Nové Anglicko. Boli to: New Hampshire, New York, Pennsylvania, Massachusetts, Rhode Island, Connecticut, New Jersey, Delaware, Maryland, Virgínia, North Carolina (Severná Karolína), South Carolina (Južná Karolína) a Georgia. V kolóniách súperili o moc Anglicko, Francúzsko, Španielsko a Holandsko. Keď v roku 1763 Francúzsko prehralo sedemročnú vojnu (1756 - 1763) a stratilo Kanadu,  získali Angličania nadvládu na územiach Severnej Ameriky.

 
Zdroj: http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/0/0b/The_First_Thanksgiving_Jean_Louis_Gerome_Ferris.png

 

Prvé vďakyvzdanie, Jean Leon Gerome Ferris (1863–1930)

 

Príčiny vojny

 

Napätie medzi kolóniami a Anglickom sa začalo po tom, ako Británia uvalila na kolónie mnoho daní - kolkovné a daň z čaju, cukru, soli a dovážaných potravín a zakázala ďalšie osídľovanie západných území. To vyvolalo kritiku, pretože kolóniám chýbali volení zástupcovia v britskom parlamente. Veľa kolonistov preto považovalo rozhodnutia parlamentu za neplatné.

 

Bostonské pitie čaju

 

Konflikt sa vyostril v roku 1773, kedy sa odohrala udalosť, známa ako „Bostonské pitie čaju“. Skupina kolonistov preoblečených za Indiánov vnikla v noci na loď, privážajúcu do kolónií čaj z Indie. Debny s čajom nahádzali do mora, čím ho znehodnotili. Odpoveďou bolo to, že anglický parlament dal uzavrieť prístav a v štáte Massachusetts vyhlásil výnimočný stav. Boli prijaté donucovacie zákony, obmedzujúce právomoci koloniálnej samosprávy a súdov. Američania reagovali zvolaním 1. Kontinentálneho kongresu (1774), kde požadovali odvolanie neznesiteľných zákonov. Vo väčšine kolónií pritom už moc do rúk preberala domobrana, ktorú vytvárali miestni občania.

 

Zdroj: http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/5/52/Boston_Tea_Party_Currier_colored.jpg

 

Bostonské pitie čaju, 1773

 

Začiatok vojny

 

Začiatkom vojny za nezávislosť boli bitky pri Lexingtone a Concorde medzi britskou armádou a americkou milíciou 19. apríla 1775. V auguste 1775 kráľ Veľkej Británie Juraj III. vyhlásil Američanov, ktorí povstali, za zradcov koruny a rebelov a od roku 1776 zakázal obchod kolónií s cudzími krajinami (obchodné embargo). Do čela americkej armády (predtým milícií) bol menovaný bohatý plantážnik George Washington. Na jar 1776 Američania prinútili Britov opustiť Boston. Revolucionári, nazývaní aj Patrioti, získali kontrolu vo všetkých 13 kolóniách a boli pripravení vyhlásiť nezávislosť.

 

Deklarácia nezávislosti

 

4. júla 1776 na 2. kongrese vo Filadelfii zástupcovia 13 kolónií jednomyseľne odhlasovali prijatie Deklarácie nezávislosti, ktorá pomenovala kolónie na Spojené štáty americké (USA). Deklarácia nezávislosti, ktorej hlavným autorom bol Thomas Jefferson (neskorší prezident USA) a spoluautormi John Adams a Benjamin Franklin, sa stala jedným z najväčších amerických symbolov slobody. Jeffersonove prehlásenie o nezávislosti bolo postavené na princípoch republiky na čele s prezidentom. V spoločnosti sa mali uplatňovať základné demokratické práva a slobody.

 

Priebeh a koniec vojny

 

Na stranu kolonistov sa postavilo Francúzsko, Nizozemsko a Španielsko, čím sa vyrovnali vojenské a námorne sily. Dve britské armády boli zajaté pri Saratoge v roku 1777 a v roku 1781 boli Briti porazení pri Yorktowne. O dva roky - v roku 1783 - bol podpísaný Parížsky mier, ktorým Británia uznala nezávislosť amerických kolónií a vznik USA.

 

Výsledky americkej revolúcie

 

1. Vznik USA.

2. USA získali všetku pôdu na východ od rieky Mississippi a na juh od Veľkých Jazier, okrem Floridy.

3. Zrušenie feudalizmu.

4. Zrušenie otroctva na severe USA.

5. Od roku 1790 sa hlavným mestom USA stal Washington.

6. V roku 1787 bola vo Filadelfii prijatá ústava.

 

 

Zdroj: http://www.testbox.sk/img/encyklopedia/1632.gif Zdroj: http://harryallen.info/wp-content/uploads/2008/07/thomas-jefferson-big.jpg

G. Washington

T. Jefferson

 

 

Úlohy:

1. Ktorých 13 kolónií tvorilo Nové Anglicko?

2. Čo vieš o  T. Jeffersonovi a G. Washingtonovi?                                                                  

3. Čo bolo Bostonské pitie čaju?

4. Opíš priebeh a výsledky vojny za nezávislosť.

 

Použitá literatúra:

  • 1. Tkadlečková, H. a Skladaný M.: Na prahu moderného sveta, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 2001

  • 2. Kolektív autorov: Kronika ľudstva, Fortuna Print, Bratislava 1992

 

Obrazové materiály: