Vypracovala: Juráková Beata

 

 

Po vzniku USA sa hranice nového štátu začali posúvať smerom na západ. Súviselo to s obrovským nárastom obyvateľstva. Tisíce nových prisťahovalcov potrebovali pôdu a tú získavali najmä na úkor domorodých Indiánov. Život v USA lákal prisťahovalcov aj preto, lebo v tomto „novom svete“ mohol každý začať odznova a z chudobného človeka sa mohol vďaka pracovitosti a šťastiu stať boháč. Preto USA začali nazývať „krajinou neobmedzených možností“.

 

Rozdelenie územia USA

 

Územie USA bolo v polovici 19. storočia rozdelené na:

  • Priemyselný sever rozvoj priemyslu a baníctva, bez otrokov.

  • Poľnohospodársky – plantážnický juh, ktorý ťažil z práce čiernych otrokov.

  • Poľnohospodársky západ – tu sa rozvíjalo pestovanie plodín na farmách a chov dobytka na rančoch. Najviac obyvateľstva západu tvorili prichádzajúci prisťahovalci, ktorí sa dostávali do častých konfliktov s Indiánmi.

 

Postupne narastalo medzi severom a juhom USA napätie, ktorého príčinou boli rozdielne názory na voľný obchod a clá, ale najmä otázka zrušenia otroctva. Bohatý priemyselný Sever bol za zrušenie otroctva, ktoré odporovalo zásadám demokracie v USA, ale Juh si život a hospodárstvo, postavené na pestovaní bavlny, bez otrokov nevedel predstaviť a bol zásadne proti zrušeniu otroctva. Spory sa vyostrili, keď sa v roku 1861 stal americkým prezidentom Abraham Lincoln, rozhodný odporca otrokárstva a zástanca ochranných ciel na dovážaný tovar. Spory vyústili nakoniec do občianskej vojny.

 

Sever proti Juhu

 

Americká občianska vojna alebo vojna Severu proti Juhu prebiehala v Spojených štátoch amerických od roku 1861 do roku 1865 medzi:

  • severnými štátmi (Severom) – nazývanými Únia, jej stúpenci boli prezývaní Yankees

  • a štámi južnými (Juhu) - nazývanými Konfederácia, jej stúpencov nazývali Rebeli alebo Dixie.

 

V roku 1861 sa od USA odtrhlo 11 južných štátov a vznikli Konfederované štáty americkéKonfederácia, do ktorej patrili:Južná Karolína, Mississippi, Florida, Alabama, Georgia, Louisiana, Texas, Virgínia, Arkansas, Tennessee a Severná Karolína. Prezidentom Konfederácie sa stal Jefferson Davis, veliteľom konfederačnej armády bol Robert Edward Lee a hlavným mestom sa stal Richmond.

 

Prezidentom Únie ostal Abraham Lincoln, veliteľom unionistickej armády bol Ulysses Simpson Grant, hlavným mestom bol Washington.

 

Tkadlečková, H. a Skladaný M.: Na prahu moderného sveta, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 2001

 

Priebeh vojny

 

Vojna trvala od 12. apríla 1861 do 9. apríla 1865, bojovali v nej vyše 3 milióny vojakov – 2 milióny na strane Únie a 1 milión na strane Juhu. Bola to najhoršia vojna v dejinách USA, pretože sa v nej navzájom zabíjali americkí občania. Počet mŕtvych sa odhaduje na 200 tisíc (niektoré zdroje uvádzajú až 600 tisíc), počet zranených okolo 400 tisíc. Vojna zanechala v Američanoch taký silný šok, že sa zaprisahali, že už do žiadnej vojny nevstúpia. Toto predsavzatie im vydržalo do roku 1917, keď boli nemeckými ponorkovými útokmi na svoje lode donútení vstúpiť do 1. svetovej vojny.

 

Sever bol silnejší, pretože mu zostala armáda, za Juh bojovali hlavne dobrovoľníci, ale aj napriek tomu sa Juhu 2 roky darilo víťaziť a vznikol mýtus o neporaziteľnej Leeho armáde. Vojna sa začala obsadením pevnosti Fort Sumter Juhom, Sever zablokoval južanské pobrežie a v roku 1862 dobyl mesto New Orleans. Prezident Lincoln zrušil v septembri 1862 otroctvo a od januára 1863 vošlo zrušenie otroctvazrovnoprávnenie otrokov do platnosti. Veľa bývalých čiernych otrokov z Juhu z vďačnosti vstúpilo do armády Únie.

 

Prelomom vo vojne bola v roku 1863 bitka pri Gettysburgu, v ktorej zvíťazil Sever a boje sa viedli už len na území Juhu. V roku 1865 – po dobytí hlavného mesta Juhu - Richmondu a po porážke pri Appomattoxe - sa generál Juhu Lee vzdal a vojna sa skončila víťazstvom Severu – Únie.

 

Koniec vojny

 

Už pred koncom vojny vypracoval prezident Lincoln podmienky pre znovupripojenie odtrhnutých južných štátov k USA. Všetkým južanom, ktorí boli ochotní odprisahať vernosť, mala byť udelená amnestia. Vlády južných štátov mali odprisahať vernosť novej americkej vláde a uznať zrušenie otroctva. Skôr, ako sa to podarilo Lincolnovi uskutočniť, zomrel na následky atentátu.

 

Zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Abraham_Lincoln_head_on_shoulders_photo_portrait.jpg Zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:President-Jefferson-Davis.jpg

16. Prezident USA - A. Lincoln

Prezident Konfederácie – J. Davis

 

Atentát na prezidenta A. Lincolna

 

Dňa 14. apríla 1865, päť dní po skončení vojny, navštívil Lincoln s manželkou slávnostné predstavenie vo washingtonskom divadle (dnes Fordovo divadlo, v ktorom sa nachádza Múzeum amerických prezidentov). To sa mu stalo osudným. Jeden z hercov - John Wilkes Booth, ktorý bol fanatickým prívržencom Juhu, vtrhol do lóže a z tesnej blízkosti prezidenta postrelil. Boothovi sa síce podarilo utiecť, ale po niekoľkých dňoch ho vojaci chytili a zabili. Šesť ďalších sprisahancov bolo odsúdených na smrť, jeden zomrel vo väzení a ostatných popravili. Hoci sa Lincolnovi dostalo všemožnej lekárskej starostlivosti, nasledujúci deň zomrel. Atentát bol sprisahaním, ktorého okolnosti ostali dodnes nevyjasnené.

 

Kolektív autorov: Kronika ľudstva, Fortuna Print, Bratislava 1992

                                         

Zavraždenie prezidenta A. Lincolna

 

Dôsledky občianskej vojny:

1. Posilnenie postavenia severných štátov a urýchlenie industrializácie (spriemyselňovania).

2. Zrušeniu otrokárstva a potvrdenie demokratických princípov.

3. Vznik rasizmu a hnutia Ku-klux-klan (tajná organizácia presvedčená o nadradenosti bielej rasy).

 

Úlohy:

1. Ako sa delilo územie USA v 19. storočí?

2. Aké boli príčiny občianskej vojny, odkedy dokedy trvala?

3. Ako sa volali bojujúce strany, ich generáli a prezidenti?

4. Aké boli dôsledky občianskej vojny?

 

Použitá literatúra:

  • Tkadlečková, H. a Skladaný M.: Na prahu moderného sveta, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 2001

  • Kolektív autorov: Kronika ľudstva, Fortuna Print, Bratislava 1992

 

Obrazové materiály: