Vypracovala: PaedDr. J. Dolinská

 

 

Prokaryotická bunka je rádovo menšia a jednoduchšia vo svojej stavbe ako eukaryotická bunka. Tento typ bunky majú len baktérie, sinice a archeóny. Najčastejší tvar býva guľovitý alebo tyčinkový.

 

V stavbe prokaryotickej bunky sa rozoznávajú:

 

a) bunkové povrchy

 

 

Bunková stena

 

Plní ochrannú funkciu. U baktérií je tvorená z peptidoglykanu – mureínu. U niektorých druhov je vytvorené aj slizové puzdro (kapsula) z polysacharidov a bielkovín, ktoré znásobuje ochrannú funkciu. Na povrchu bunky sú často bičíky, riasinky, ktoré umožňujú pohyb. Bičíky sú dlhšie ako riasinky a je ich menej ako riasiniek. Bičík je ukotvený v bunke bazálnym telieskom ale nemá stavbu ako v eukaryotickej bunke podľa schémy 9 + 2. Špeciálne a veľmi tenké vlákna - fimbrie umožňujú dokonalejšiu priľnavosť bunky k rôznym povrchom. Tvoria ich len niektoré prokaryotické bunky.

 

 

Cytoplazmatická membrána

 

Ohraničuje vnútorný priestor od vonkajšieho okolia. Má rovnakú štruktúru a funkciu ako u eukaryotických buniek, ale u prokaryot má aj funkciu metabolickú, lebo obsahuje enzýmy dýchacieho reťazca, enzýmy na syntézu lipidov, príp. aparát na fotosyntézu. Prokaryoty nemajú membránové štruktúry, okrem cytoplazmatickej membrány.

 

Funkcia:


- riadi príjem a výdaj látok

- plní úlohy dýchania a fotosyntézy

 

 

b) cytoplazma

 

Jej vnútorný priestor nie je členený biomembránami na štruktúrne a funkčné celky. Je hlavným prostredím pre metabolické deje.

 

 

c) bunkové organely

 

Jadro (NUKLEOID)

 

V skutočnosti ide o kruhový chromozóm, ktorý je 1000-krát dlhší ako prokaryotická bunka, preto býva poskrúcaný do slučiek. Prokaryotické jadro nikdy nie je ohraničené jadrovou membránou. Je tvorené len molekulou DNA a neobsahuje bielkoviny. Niekedy sa jadro prokaryotickej bunky označuje ako difúzne jadro alebo nepravé jadro.

 

 

Plazmid

 

Patrí ku genetickej výbave bunky. Ide o malé kruhové DNA, ktoré nesú len doplnkové gény, napríklad gény rezistencie na antibiotiká. V bunke sú prítomné v niekoľkých kópiách. Plazmid sa môže ľahko do jadra včleniť ale aj vyčleniť. Zúčastňuje sa na špecifickom rozmnožovaní baktérií – konjugácií.

 

 

Ribozómy

 

Ich hlavná funkcia je v produkcii bielkovín. V bunke je ich rôzny počet. Svojou stavbou sa odlišujú od ribozómov eukaryotických buniek.

 

 

Bunkové inklúzie

 

Ide o štruktúry, ktoré sú výsledkom metabolickej aktivity bunky. Sú to najčastejšie o zásobné látky v podobe kryštálikov alebo kvapôčok.

 

 

Tylakoidy

 

Sú výbežky cytoplazmatickej membrány do vnútra bunky. Obsahujú asimilačné pigmenty (fykoerytrín, fykocyanín, bakteriochlorofyl) len u fotosyntetizujúcich druhov (sinice a baktérie). Tvoria primitívny fotosyntetický aparát.

 

Štruktúra prokaryotickej bunky


 

Zopakujte si:

 

  1. Aké typy membrán sa môžu nachádzať v prokaryotických bunkách?

  2. Čím sa odlišuje jadro prokaryotickej a eukaryotickej bunky?

  3. Prebieha v prokaryotických bunkách fotosyntéza? Kde?

  4. Ktoré organizmy majú prokaryotický typ bunky?

 

 

Použitá literatúra:

 

Ušaková, K. et al.: Biológia pre gymnázia 1. 1. vyd. Bratislava : MEDIA TRADE. 1999. 87 s. ISBN: 80-08-02983-8

Križan, J.: Maturita z biológie. 1. vyd. Bratislava : Príroda. 2004. 280 s. ISBN 80-07-01145-5